Tip na článok
Divadlo zvierat: V cirkuse Durovovcov cvičili zvieratá na základe odmien.

Závratné bohatstvo kráľovnej sovietskej manéže šťastie neprinieslo: Diváci nevychádzali z úžasu

Ladislav Švihran

Na scéne vystupovali najrozličnejšie zvieratá, levy, tigre, rysy, mrože, ale aj vtáky, mačky a na povel predvádzali neuveriteľné a často životunebezpečné kúsky. Ako možno vycvičiť také zvieratá?

Galéria k článku (3 fotografie )
Zakladateľ: Vladimir Leonidovič Durov sa dostal aj na známku.
Slávna: Deti ju obdivovali, s vlastným synom spoločnú reč nenašla.
Zázračný hlas: Speváčka Lidia Ruslanovová sa aj dobre vydala.

O to sa postarali členovia moskovského Divadla zvierat Durova, divadla, ktoré slávilo úspechy nielen v niekdajšom Sovietskom zväze, ale aj za jeho hranicami.

Dynastia Durovovcov

Slávu rodu založil Vladimir Leonidovič Durov. Pochádzal zo šľachtického rodu, rodičia mu zakrátko zomreli a výchovy jeho i mladšieho brata sa ujali krstní rodičia. Vytýčili im vojenskú dráhu a poslali na vojenské gymnázium. Rýchlo zdupkali, lebo ich fascinoval cirkus. Vladimir sa v roku 1880 zamestnal v moskovskom cirkusovom zverinci. Spočiatku ako strážca zveri, potom ako klaun a akrobat, neskôr v kočovných cirkusoch ako silák a kúzelník.

Vladimir od roku 1887 vystupoval v Moskve ako krotiteľ. Nebol krotiteľom, ktorý si poslušnosť vynucuje brutalitou. Poznal učenie Ivana Pavlova o podmienených reflexoch, jeho rozsiahle pokusy so zvieratami a uplatňoval ich pri cvičeniach. Cvičil ich nie na základe trestov, ale odmien. Veľmi rýchlo si vydobyl slávu, kúpil si dom so záhradou a so stajňami a založil Divadlo zvierat. Chýr o ňom prenikol aj do zahraničia. So svojimi zverencami vystupoval v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Španielsku, v Taliansku. V Sovietskom zväze mu udelili vysoké vyznamenania. Umrel v roku 1934.

Po jeho smrti divadlo prevzali členovia rodiny. Viacerí z nich sa preslávili. Nielen ako krotitelia zvierat, ale aj ako autori vtipných a sarkastických textov. Neskôr ako autori kníh. Osobitne sa zaskvel vnuk Vladimir. Keď v roku 1956 vystupoval so svojimi zverencami v Belgicku, v novinách o ňom písali: „Pre Durova nič nie je nemožné.“

Od detstva v manéži

Divadlo zvierat však najväčšmi preslávila Natalia Durovová. Narodila sa v roku 1934 a v aréne sa ocitla spolu s otcom ako štvorročná. Za Veľkej vlasteneckej vojny vystupovala s otcom v prvých líniách, v nemocniciach. Ako deväťročnú ju maršal Žukov dekoroval vysokým vyznamenaním. Napodiv, v rokoch 1951 až 1956 študovala na Literárnom inštitúte A. M. Gorkého, potom štyri roky diaľkovo na Moskovskej poľnohospodárskej akadémii K. A. Timiriazeva. Tam získala titul zverolekára.

Vycvičiť zvieratá, najmä divé, ktoré nerozumejú ľudskej reči, si vyžaduje nadľudské úsilie. Natalia ho prejavila. Hoci bola energická, temperamentná, v aréne si zachovávala chladnokrvnosť. Aj vtedy, ak niektoré zo zvierat na ňu zaútočilo. Raz sa na ňu vrhol leopard a odhryzol jej článok prsta. Predviedla svoje vystúpenie až do konca a v zákulisí omdlela. Cvičila s najrozličnejšími zvieratami, so žirafami, slonmi, s opicami, hrochmi, mrožmi, rysmi, ale aj s papagájmi i pelikánmi.

Od roku 1978 bola až do konca života riaditeľkou Divadla zvierat. Zoznam jej vyznamenaní je rozsiahly. Udelili jej titul zaslúžilý i národný umelec Ruskej federácie, národný umelec Zväzu sovietskych socialistických republík, dostala Štátnu cenu, množstvo radov a vyznamenaní. V zozname ich figuruje vyše tridsať. Štúdium na Literárnom inštitúte A. M. Gorkého pre ňu nebolo zbytočné. Bola plodnou autorkou kníh pre deti, napísala ich dvadsaťtri. Písala v nich o zvieratách a o práci s nimi. Za literárnu tvorbu jej udelili Odznak Arkadija Gajdara.

Honba za pokladmi

Špičkovým umelcom sa v Sovietskom zväze nevodilo zle. Pravda, za predpokladu, že budú slúžiť veci socializmu. Dostávali vysoké honoráre, prideľovali im byty, chaty, umožnili im prístup k exkluzívnemu tovaru. Bohaté ženy alebo manželky bohatých mužov sa pýšili zbierkami drahokamov. Blýskali sa na nich väčšmi ako vianočné stromčeky.

Natalia Durovová zdedila bohatstvo po predkoch. Medzi iným starožitný prsteň nevyčísliteľnej ceny, náhrdelníky. Svoju kolekciu drahokamov rozširovala až do konca života. Veľké príjmy dostávala zo svojej rozsiahlej činnosti. Byt mala v Moskve i v Paríži, mala krásne chaty, nábytok z 19. storočia, drahocennosti z čias Kataríny II., zbierky obrazov, ikon. Často exempláre, ktoré by patrili skôr do múzeí a galérií. Bol medzi nimi i stolík, za ktorým Puškin písal svoje básne. Bola posadnutá zbieraním drahocenností, hľadala ďalšie a ďalšie. Všade, kam prišla, navštevovala klenotníctva a veľmi ju mrzelo, ak ju niekto pri nákupoch predbehol.

Bola stálou návštevníčkou komisionálnych predajní, kde sa často objavovali starožitnosti z podozrivých prameňov. V období hladomorov pred vojnou i počas nej sa ich ľudia zbavovali, aby si mohli kúpiť potraviny. Alebo pochádzali z trestnej činnosti, či boli vojnovou korisťou. Kým iní z jej zamestnancov si na zájazdoch po predstavení sadli do kaviarne alebo sa vybrali na prechádzku, ona obchádzala klenotníctva a komisionálne predajne, kde ju už poznali.

Napriek tomu sa vedela o svoje bohatstvo podeliť. Bola hlboko veriaca a podporila stavbu kostola. V jej kancelárii viselo okrem fotografií šeliem 60 pravoslávnych ikon. Tie odkázala kostolu postavenému pri Chráme detstva.

Nezvládnuteľný syn

Natalia bola zo štvrtej generácie Durovovcov, ktorí život zasvätili cirkusovej aréne. Chcela, aby v ich šľapajach kráčal aj jej syn Michail Michailovič. Bol to šikovný mladík, vyštudoval na moskovskej univerzite biológiu, ovládal niekoľko jazykov, ale nechcel ani počuť o tom, aby pokračoval v šľapajach svojich predchodcov. Natalia Durovová zvládla najobávanejšie šelmy, syna sa jej nepodarilo. Tak sa ho zriekla. Povedala mu, aby sa vrátil len ako cirkusant.

Michail si vybudoval vlastný život. Živil sa tlmočením v cestovnej kancelárii, prekladmi (prekladal z 12 jazykov), písal básne (predovšetkým satirické), ale domov sa nevracal. Celých 25 rokov sa nevrátil. Až do matkinej smrti. A chorá matka ho čakala. Ženu plnú energie, ženu nezmar schvátili v poslednom období všelijaké choroby. Najprv dostala ťažký zápal pľúc, potom nešikovne spadla pri tréningu a nakoniec jej službu vypovedalo takmer celé telo. Trpela aj Parkinsonovou chorobou. Umrela 27. novembra 2007 ako 73-ročná.

Niekoľko dní predtým spísala Natalia Durovová závet. Synovi odkázala vilu, štvorizbový apartmán s množstvom relikvií, šperkov, ikon, talizmanov, suvenírov z celého sveta, všetko v hodnote niekoľkých miliónov dolárov. Odmietol dedičstvo. Pred novinármi vyhlásil: „Nerobím si nároky na dedičstvo tej rodiny - na cennosti, ktoré zbierala moja matka. Rodinný biznis ma nezaujíma.“ Michail nosil po otcovi meno Bolduman a žil vlastným životom. No už nie dlho. Umrel náhle vo vlaku na zlyhanie srdca. Bolo to v roku 2010. Divadlo zvierat Durovovcov pretrvalo.

VIDEO Plus 7 Dní