Epidémie sú tak trochu s menom Kajetán spojené. Ibaže v minulých storočiach ľudia v zložitých časoch neupierali zrak na bývalého šéfa slovenských štátnych rezerv, ale na rímskokatolíckeho svätca. Verili totiž, že ich svätý Kajetán, ale aj svätý Róchus či svätá Rozália zachránia pred morom či inou podobnou pliagou.

Boží trest

Ľudia v dávnych časoch pripisovali vznik pandémií Božiemu trestu, hovorili o príchode konca sveta a poslednom súde. V tejto situácii aj cirkev hľadala vysvetlenia, nezriedka sa pýtala na názor aj astrológov. Napríklad počas vyčíňania moru v 14. storočí sa pápež Klement VI. obrátil na astrológa Johanna de Muris. Ten ho pričítal konjunkcii Saturna, Jupitera a Marsu v roku 1341.

No bol tu aj názor dobových odborníkov - lekárov. Mikrobiálna teória bola v dávnych časoch síce neznáma, v najlepšom prípade v plienkach, ale aj tak sa občas podarili významné objavy. Ešte za života pápeža Klementa VI. jeden z jeho lekárov, Gui de Chauliac, napísal knihu Chirurgia magna, v ktorej správne rozlíšil medzi bubonickým a pneumonickým morom pozorovaním nakazených a seba samého.

Epidémie v starom Ríme dokonca napomohli aj šírenie kresťanstva. Historici predpokladajú, že hrozný antoninovský mor v rokoch 165 až 180 nášho letopočtu, keď zomrela štvrtina obyvateľov Rímskej ríše, viedol k rozmachu Kristovho učenia. Kresťania sa totiž starali o chorých a ponúkali nový duchovný prístup - ich náboženstvo hlásalo šťastie v živote po živote. V ťažkých, neistých časoch to znelo mimoriadne lákavo.

MONTPELLIER Procesie na počesť svätého Rócha organizujú v celom svete, rodné mesto svätca nie je výnimkou.
MONTPELLIER Procesie na počesť svätého Rócha organizujú v celom svete, rodné mesto svätca nie je výnimkou.
Zdroj: PROFIMEDIA

Morové stĺpy

V čase epidémií a pandémií vyzývali pápeži či cirkevní hodnostári veriacich na verejné procesie, modlitby, prosili o Boží zásah či udeľovali odpustky všetkým, ktorí zomreli. „V západnej Európe sa stavali morové stĺpy, ktorými prosili alebo ďakovali za vyslyšanie v čase morovej alebo cholerovej epidémie, ktoré sa v novoveku a moderných časoch periodicky opakovali na začiatku každého storočia,“ vysvetľuje pre PLUS 7 DNÍ cirkevný historik Ľuboslav Hromják.

Pri výzvach, modlitbách a ďalších aktivitách sa do popredia dostávali niektorí svätci, napríklad svätá Rozália či svätý Róchus.

Menej známa je sýrska mučeníčka z II. storočia svätá Korona, ktorá sa v posledných časoch v spojitosti s novým vírusom dostala do pozornosti, ale nie sú žiadne záznamy o jej uctievaní na Slovensku. Jej úcta je rozšírená v niektorých severných častiach Talianska a je hlavnou patrónkou diecézy Belluno-Feltre.

Ako pripomína Hromják, morové stĺpy na Slovensku boli zasvätené predovšetkým Nepoškvrnenej Panne Márii, ktorá má pod nohami hada - ako symbol diabla, ale aj v zla v akejkoľvek podobe, teda aj chorôb.

Naši predkovia ich zasväcovali aj Najsvätejšej Trojici, pri ktorej nechýba svätá Rozália, umiestnená predovšetkým v strede ako ležiaca panna v jaskyni s vencom z ruží a s lebkou v ruke. Po jej bokoch často nájdete svätého Rócha a svätého Sebastiána, patrónov proti moru. „Mariánske morové stĺpy sa nachádzajú v Bratislave, Nitre, Košiciach či v Spišskom Podhradí a morové stĺpy so svätou Rozáliou a svätým Róchom sú v Trnave, Kremnici, Banskej Štiavnici, Nových Zámkoch,“dodáva Hromják. 

Na ďalších stránkach si prečítajte viac o živote svätcov, ku ktorým ľudia vzhliadali počas epidémií>>