Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Tvorba básnika a&nbsp;prozaika píšuceho po nemecky dodnes priťahuje mnohých čitateľov. Je považovaný za najväčšieho poeta od čias Goetheho a&nbsp;Heineho a&nbsp;veľmi populárny je aj v&nbsp;Spojených štátoch amerických. „Milujem tohto básnika. Vo svojom srdci som s ním spojená,“ napísala na sociálnu sieť populárna speváčka Lady Gaga, ktorá má na ľavej ruke vytetovaný úryvok z jeho knihy Listy mladému básnikovi. Samozrejme v nemčine. Veľa cestoval a&nbsp;stretával sa s&nbsp;významnými ľuďmi. Básne Rainera Mariu Rilkeho oplývajú hlbokou spiritualitou a&nbsp;jemným jazykom, ktorým sa snaží opísať krehkú ľudskú existenciu. Svojou podmanivou poéziou si získal mnoho žien, medzi ktorými boli jeho mecenášky, milenky aj intelektuálne dôverníčky.

Pražský rodák sa síce viac identifikoval s&nbsp;nemeckým kultúrnym prostredím, ale často sa vracal aj na rodnú hrudu. Narodil sa ako René Karl Wilhelm Johann Jozef Maria Rilke 4. decembra 1875 v&nbsp;dnešnom hlavnom meste Česka, ktoré bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska. Jeho otec Jozef pracoval ako úradník na železničných dráhach. Chlapcova mama Sophie pochádzala zo zámožnej a&nbsp;vzdelanej rodiny a&nbsp;len ťažko sa vyrovnávala so stratou svojej dcéry, ktorá zomrela krátko po narodení. Syna oslovovala dievčenskými menami, obliekala ho do rozkošných šatočiek a&nbsp;zaobchádzala s&nbsp;ním ako s&nbsp;bábikou. Možno aj to poznačilo Rilkeho vzťahy so ženami. Bol citlivý, jeho tvorba bola slabosťou mnohých dám&nbsp; a&nbsp;on ochotne prijímal ich starostlivosť a&nbsp;štedrosť. Keď mal deväť rokov, manželstvo jeho rodičov sa rozpadlo. Nábožensky založená mama ho inšpirovala k&nbsp;čítaniu poézie, ale nenamietala, keď z&nbsp;neho otec chcel mať dôstojníka. Intelektuálne založenému mladíkovi sa však štúdium na vojenskej akadémii v&nbsp;meste St. Pölten neďaleko Viedne nepozdávalo. Ni­kdy nemal pevné zdravie, a&nbsp;tak chorľavý študent školu nakoniec opustil. „Na vojenskej škole som sa po dlhých úzkostlivých zápasoch vzdal svojej prudkej katolíckej synovskej zbožnosti, oslobodil som sa od nej, aby som bol ešte viac, ešte strašnejšie sám. Ale z&nbsp;vecí, z&nbsp;ich trpezlivého znášania a&nbsp;vytrvalosti sa mi zrodila nová väčšia a&nbsp;zbožnejšia láska, nejaká viera,“ napísal neskôr v&nbsp;liste švédskej spisovateľke Ellen Keyovej. Dlho sa neohrial ani na obchodnej akadémii, kde mal aféru so starším dievčaťom. Nakoniec študoval to, čo napĺňalo celý jeho život – literatúru, dejiny umenia a&nbsp;filozofiu. V&nbsp;roku 1898 vyšla jeho prvá básnická zbierka Živý kríž, ktorá v&nbsp;literárnych kruhoch vzbudila pozornosť.

Rilke cestoval po Európe, stretával sa s&nbsp;umelcami a&nbsp;so spisovateľmi a&nbsp;jeho tvorba dozrievala. „Básne nie sú len emócie, sú to zážitky. Kvôli jednej básni musíte vidieť mnoho miest, mnoho ľudí a&nbsp;vecí a&nbsp;poznať gestá, ktoré robia malé kvety, keď sa ráno otvárajú,“ napísal. Vychádzali mu ďalšie zbierky poézie a&nbsp;v&nbsp;rokoch 1902 až 1910 sa usadil v&nbsp;Paríži, kde sa zoznámil s&nbsp;Augustom Rodinom. Známy sochár mal veľký vplyv na jeho myslenie a&nbsp;počas tohto obdobia napísal pražský rodák Listy mladému básnikovi. Obsahujú Rilkeho filozofické postrehy o&nbsp;umení, živote a&nbsp;tvorbe, inšpirované bohémskym, starnúcim a&nbsp;veľmi plodným umelcom. „Ak Rodin predstavoval horu, Rilke bol hmlou, ktorá ju halí,“ píše americká umenovedkyňa Rachel Corbett v&nbsp;životopisnej knihe Musíš sa premeniť. Po návrate do Nemecka v&nbsp;roku 1910 sa Rilke naďalej venoval písaniu a&nbsp;cestovaniu. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v&nbsp;rakúsko-uhorskej armáde. Po vojne žil v&nbsp;rôznych európskych mestách a&nbsp;nakoniec sa v&nbsp;roku 1922 usadil vo Švajčiarsku.

Veľkú úlohu v&nbsp;básnikovom živote zohrávali ženy. Inšpirovali ho, pomáhali mu a&nbsp;občas ho aj obmedzovali v&nbsp;tvorivom rozlete. Jeho nepokojná povaha so sklonom k&nbsp;depresiám nikdy nenašla pokoj a&nbsp;naplnenie v&nbsp;dlhodobom vzťahu. Keď mal 22 rokov, spoznal ruskú intelektuálku a&nbsp;spisovateľku Lou Andreas-Salomé staršiu o&nbsp;štrnásť rokov. Scestovaná manželka nemeckého orientalistu Friedricha Carla Andreasa mala blízke vzťahy s&nbsp;viacerými významnými osobnosťami svojho obdobia vrátane Friedricha Nietzscheho a&nbsp;Sigmunda Freuda. Rilke sa okamžite zamiloval, ona jeho city opätovala až po určitom čase. Cestoval s&nbsp;ňou do Ruska a&nbsp;spoznal tamojších významných autorov, napríklad Leva Nikolajeviča Tolstého. Na naliehanie Lou si zmenil meno z&nbsp;René na Rainer, lebo sa jej zdalo mužnejšie a&nbsp;germánskejšie. Hoci sa po troch rokoch rozišli, zostali v&nbsp;kontakte po celý život. Láska je v&nbsp;diele Rainera Mariu Rilkeho záhadným javom a&nbsp;vyznačuje sa hlbokým emocionálnym prežívaním. Inšpirovala ho k&nbsp;filozofickým pohľadom na ľudské vzťahy. „Aby jedna ľudská bytosť milovala tú druhú, je zrejme najťažšia úloha zo všetkých. Všetko ostatné je iba príprava,“ napísal.

Rainer Maria Rilke bol zamilovaný viackrát, oženil sa len raz. V&nbsp;roku 1900 spoznal talentovanú nemeckú sochárku Claru West­hoffovú a&nbsp;ich vzájomné sympatie vyústili v&nbsp;roku 1901 do sobáša. O&nbsp;pár mesiacov sa im narodila dcéra Ruth, ale zväzok, ktorý mal výrazný vplyv na Rilkeho tvorbu, sa o&nbsp;rok rozpadol. Ťažko zvládal každodennú domácu rutinu. „V&nbsp;láske potrebujeme praktizovať iba toto: nechať druhého odísť. Pretože držať sa niekoho je ľahké, tomu sa už nemusíme učiť,“ tvrdil komplikovaný muž. V&nbsp;roku 1919 sa spisovateľ dostával z&nbsp;ťažkej depresie, ktorá ho obmedzovala v&nbsp;písaní. Jeho pomyselným svetlom na konci tunela a&nbsp;múzou sa stala nemecká maliarka zo židovskej rodiny s&nbsp;litovskými koreňmi Baladine Klossowska. Vlastným menom Elisabeth Dorothea Spiro sa v&nbsp;roku 1902 vydala za maliara a&nbsp;historika umenia Ericha Klossowského a&nbsp;narodili sa im dvaja synovia. Manželia sa v&nbsp;roku 1917 rozišli a&nbsp;o&nbsp;dva roky sa umelkyňa zblížila s&nbsp;Rilkem, ktorého poznala už predtým z&nbsp;Paríža. Vzniklo medzi nimi puto, v&nbsp;ktorom nechýbali milostné city ani duševná spriaznenosť, a&nbsp;s&nbsp;prestávkami pretrvalo až do básnikovej smrti.

Vzťahy rakúskeho básnika a&nbsp;prozaika so ženami mali rôznu podobu. V&nbsp;roku 1906 do jeho života vstúpila barónka Sidonie Nádherná, ktorú niekoľkokrát navštívil na zámku vo Vrchotových Janoviciach v&nbsp;Stredočeskom kraji. Rilkeho manželka dokonca v&nbsp;Paríži vymodelovala bustu pôvabnej aristokratky, ktorú neskôr previezli na české panstvo. V&nbsp;roku 1911 sa na zámku Duino v&nbsp;Taliansku zoznámil s&nbsp;ďalšou dámou, ktorej meno sa spája s&nbsp;našimi susedmi. Mária Alžbeta Karolína, princezná z&nbsp;Hohenlohe-Waldenburg-‑Schillings­fürstu, bola o&nbsp;20 rokov staršia a&nbsp;pochádzala z&nbsp;významného šľachtického rodu. Po svadbe s&nbsp;princom Alexandrom I. z rodu&nbsp;Thurnovcov-Taxisovcov sa často zdržiavala na jeho panstvách Loučeň a&nbsp;Mcely. Mária bola vzdelaná žena a&nbsp;mecenáška umenia. Na loučenský zámok si pozývala významné osobnosti z&nbsp;umeleckých a&nbsp;zo spoločenských kruhov. Zdržiaval sa tam napríklad americký spisovateľ Mark Twaina&nbsp;v&nbsp;roku 1910 tam pobudol aj Rai­ner Maria Rilke. Poskytovala mu emocionálnu podporu a&nbsp;inšpiráciu, čo sa odrážalo v&nbsp;niektorých jeho dielach vrátane zbierky Duinské elégie, v&nbsp;ktorej sa pokúsil vystihnúť zmysel ľudského utrpenia. Začal ju písať v&nbsp;roku 1912 ako hosť princeznej Márie Alžbety z&nbsp;rodu&nbsp;Thurnovcov-Taxisovcov&nbsp; na zámku Duino neďaleko talianskeho Terstu. Princezná po básnikovej smrti vydala knihu Spomienky na Rainera Mariu Rilkeho.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zboznovany-rilke-mama-ho-obliekla-dievcenskych-siat-lady-gaga-ma-jeho-verse-kozi" target="_blank">FOTO V GALÉRII</a>

Veľa písal o&nbsp;Bohu, ale nechápal ho v&nbsp;tradičnom zmysle, ale skôr ako životnú energiu. Kňaza pri smrteľnej posteli odmietol. Naposledy vydýchol v&nbsp;náručí svojho lekára 29. decembra 1926 v&nbsp;sanatóriu Valmont vo Švajčiarsku. Mal len 51 rokov. Dlho ho trápili zdravotné problémy, až ku koncu života mu diagnostikovali leukémiu. Pochovaný je pri južnej stene kostola nad dedinou Raron vo švajčiarskom kantóne Va­lais. Pripravil si aj epitaf, ktorý chcel mať na svojom hrobe: „Ruže, aké čisté protirečenie! Slasť, nebyť nikoho spánkom pod toľkými viečkami.“

Zbožňovaný Rilke: Mama ho obliekla do dievčenských šiat. A Lady Gaga? Má jeho verše na koži

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Zbožňovaný Rilke: Mama ho obliekla do dievčenských šiat. A Lady Gaga? Má jeho verše na koži

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Viac než milenka! Madame de Pompadour strácala chuť na intimitu. Ako si pomáhala?

Ďalšia epidémia? Na Slovensku vraj nedostatok lôžok nehrozí

Tragický príbeh lásky Schieleho a jeho milenky: Oženil sa s inou, všetci umreli mladí

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás