Auguste Rodin (1840 - 1917) by bol zrejme jeden z najväčších umelcov svojej doby, aj keby nebol stretol Camille Claudelovú. Slobodou formy spôsobil hotovú revolúciu v sochárstve, tvoril realistické diela, ako je známy Mysliteľ, zároveň súčasníkov šokoval zmyselnosťou svojich sôch. Zaujímal sa o emócie a charakter, odmietol idealizmus a abstrakciu tradícií antického sochárstva aj výzdobu barokových vzorov. Získal si rešpekt akademickej verejnosti. S Michelangelom ho označovali za génia moderného umenia. Nebyť však 15-ročného búrlivého a mimoriadne zložitého vzťahu s talentovanou umelkyňou Camille Claudelovou (1864 - 1943), jeho sochárstvo by bolo iné. A jej život zrejme šťastnejší.

Nedocenená

Mladá nadaná sochárka sa stala Rodinovou najtalentovanejšou žiačkou, na druhej strane učiteľ bol pre jej talent tvorivým impulzom. Ale puto, ktoré vzniklo medzi nimi, malo aj odvrátenú stranu. Napriek snahám vyslobodiť sa spod mentorskej autority, mužskej márnomyselnosti si ju svet pamätá najmä ako Rodinovu milenku, múzu a asistentku. Svojou tvorbou slávneho sochára netromfla, aj keď sa v 80. rokoch minulého storočia záujem o ňu a jej tragický osud zvýšil - najmä vďaka snímke Ca­mille s Gérardom Depardieuom a Isabelle Adjaniovou v hlavných rolách a vďaka životopisnému románu Osud jednej ženy od Anny Del­béeovej. Aspoň takýmto zvláštnym spôsobom získala po dlhých desaťročiach rešpekt, ktorého sa jej neušlo za života.

V GALÉRII si pozrite ukážky Rodinovej a Claudelovej tvorby>> 

Camille Claudelová sa narodila vo Fère-en-Tardenois na severe Francúzska v rodine štátneho úradníka šľachtického pôvodu. Vždy sa chcela stať umelkyňou. Navštevovala kurzy na parížskej Académie Colarossi, v tom čase menej známej, pretože prestížnejšie školy neuznávali ženy.

Keď Rodin dostal prvé veľké objednávky začiatkom osemdesiatych rokov 19. storočia, zostavil tím asistentov, aby s ním spolupracovali v jeho ateliéri. Tam to skutočne žilo. Medzi kamenármi, odlievačmi a rezačmi mramoru, ktorí od rána do večera pracovali na nespočetných zákazkách, sa prechádzali nahé modelky, krásou dráždili študentov a dúfali, že si ich majster vyberie. Platil totiž naozaj dobre.

Camille sa objavila v umeleckom ateliéri ako 18-ročná. „Ukázal som jej, kde má nájsť zlato, ale zlato, ktoré nájde, patrí jej,“ vyjadril sa o mimoriadne talentovanej študentke Rodin, čím jasne naznačil svoju úctu a city voči nej. Väčšinu času v jeho ateliéri strávila prácou na náročných kusoch, ako sú ruky a nohy pre monumentálne sochy. Zároveň pracovala na vlastnej kariére. Verejnosť ju začala vnímať ako nezávislú umelkyňu, v rokoch 1882 až 1889 pravidelne vystavovala v Parížskom salóne busty a portréty ľudí z jej blízkeho okolia. Jej prvým výnimočným dielom je portrét mladšieho brata Paula Claudela. Busta zvečňuje 16-ročného mladého muža, ktorý sa neskôr stal slávnym symbolistickým básnikom, ale aj mystikom, dramatikom a diplomatom.

AUGUSTE RODIN V jeho ateliéri to žilo. Premávali sa tam nádejní umelci aj obnažené modelky.
AUGUSTE RODIN V jeho ateliéri to žilo. Premávali sa tam nádejní umelci aj obnažené modelky.
Zdroj: PROFIMEDIA

Zlá bohyňa

Zložitý milostný príbeh dvoch sochárov zvádzal mnohých historikov na romantické interpretácie. Fakt je, že táto intenzívna aféra inšpirovala oboch umelcov. Rodin vytvoril niekoľko jej sôch, medzi najznámejšie patria Camille Claudel s krátkymi vlasmi a maskou, Ja som krásna a Večná jar. Teda o jeho láske ku Camille nemôžu byť pochybnosti, bol tu však jeden problém. Umelec bol v dvadsaťročnom vzťahu s jednou zo svojich prvých modeliek Rose Beuretovou a nechcel ju opustiť. Mal na to svoje dôvody. V roku 1866 sa im narodil nemanželský syn Auguste-Eugene Beuret, budúci grafik a rytec.

V prvých rokoch života malo dieťa vážne poranenie hlavy po páde z okna, čo ovplyvnilo jeho duševný vývoj. Rodin, inšpirovaný jeho narodením, začal kresliť diela zobrazujúce deti. Rose sa navyše dlhé roky starala o jeho slepého a senilného otca. Do toho prišla Camille. Ich ľúbostné listy ukazujú, že už od jesene roku 1884, keď mala 18 rokov, mali intímny vzťah. „V jednom okamihu cítim tvoju obrovskú ženskú silu a nedokážem ťa nevidieť… Aké šialenstvo, je po všetkom, už nebudem môcť pracovať. Ty, moja zlá bohyňa, stále ťa milujem nahnevane,“ písal jej vášnivo.

Tieto slová vystihujú podstatu drámy, ktorá potrvá nasledujúcich pätnásť rokov. Camille mučí Rodina, usiluje sa o exkluzívne puto dvoch rovnocenných partnerov, čo sa jej nedarí dosiahnuť. Stáva sa jeho modelkou, asistentkou, kolegyňou aj milenkou. Počas tohto obdobia vytvára Rodin sériu sôch milujúcich sa párov, rozpoltených medzi zúfalstvom a túžbou, žiadostivosťou a hanbou. Zároveň predstavuje Ca­mille najvýznamnejším kritikom v Paríži, ktorí tiež začínajú podporovať jej tvorbu. Ale svojho vzťahu s Rose sa nevzdá.

Odhalenie

V roku 1888 rodičia Claudelovci pozvali Rodina a Rose k sebe na návštevu a dozvedeli sa o skutočnom vzťahu medzi umelcom a ich dcérou. Camille sa pohádala so svojou prísnou matkou a musela opustiť rodičovský dom. Ale na ľúbostnom trojuholníku to nič nemení. Milenka stále dúfala, že môže nahradiť Rose, ktorá sa sotva zúčastňuje na umelcovom spoločenskom a intelektuálnom živote a namiesto toho funguje ako žienka domáca. Rodin naďalej pomáha Camille v kariére, ale podstata ich vzťahu sa nijako nemení.

Píše sa rok 1889. Hoci Rodin a Rose stále žijú spolu, sochár venuje svojej dlhoročnej spoločníčke malú pozornosť. Počas tohto obdobia už Rodin vlastní päť priestranných ateliérov, z ktorých jeden používajú s Camille. Začína sa nábor čoraz väčšieho počtu asistentov.

Claudelová trávi nejaký čas na zámku Islett v Touraine a pozýva ho, aby ju navštívil. „Monsieur Rodin, neviete si predstaviť, aké pekné počasie je na ostrove Islett. Ak ste stále veľmi zdvorilý a dodržujete svoj sľub, môžeme mať tento raj spolu. Bolo by celkom milé, keby ste mi kúpili plavky, dvojdielne, tmavomodré s bielym lemom. Spím nahá, aby som si predstavovala, že ste vedľa mňa, ale keď sa zobudím, nie je to to isté. P. S.: A už ma prestaňte podvádzať… lebo čaká na mňa dieťa,“odkázala mu. Bez ohľadu na to, či Rodin skutočne mal iné vzťahy so svojimi modelkami, zdrojom jej trvalej žiarlivosti bola vždy iba Rose. Poznámka v liste o dieťati podľa viacerých špekulácií naznačuje, že na ostrove Islett sa zotavovala z potratu.

CAMILLE CLAUDELOVÁ Rodinovou milenkou sa stala už ako 18-ročná. Sochár mal v tom čase 42.
CAMILLE CLAUDELOVÁ Rodinovou milenkou sa stala už ako 18-ročná. Sochár mal v tom čase 42.
Zdroj: PROFIMEDIA

Prehra

Na jar roku 1893 sa Rodin a Rose presťahovali na predmestie. Sochár si urobil ateliér na prvom poschodí nového domu a vzďaľuje sa tlaku parížskych kruhov. Užíva si pohľad na rieku, záhrady, rozhovory so susedmi. Pre Camille je jeho odchod na predmestie prehra, musí si priznať, že Rodin nikdy nebude len jej. V tom čase vytvára sochu Vo veku dospelosti, ktorá zobrazuje osudný trojuholník medzi umelcom, Rose a ňou, pričom Rose priradila úlohu smrti. Túto prácu skrýva pred Rodinom, s ktorým nemá dva roky žiadny kontakt. Poslednú korešpondenciu mali koncom roku 1897, potom úplne prerušili vzťah.

V polovici 19. storočia nebolo pre ženu ľahké byť umelkyňou - musela sa v porote Parížskeho salónu vyrovnať s morálnymi predsudkami a nerovnosťou medzi pohlaviami. Keď sa k tomu pridal búrlivý nešťastný vzťah s Rodinom, ľahšie pochopíme príčiny jej postupného upadania do šialenstva. Camille nedokázala získať peniaze na svoje odvážne idey, takže bola nútená spoliehať sa na Rodina alebo spolupracovať s ním. Dovolila mu, aby si prisvojil veľa jej diel. Navyše mal pomer s mnohými modelkami a asistentkami.

Po smrti bohatého otca sa jej finančná situácia stala neútešnou. Matka a brat nesúhlasili s jej životným štýlom a nechali ju potulovať sa po uliciach ako žobráčku. Po rozchode sa Rodin snažil Camille nepriamo pomôcť, loboval, aby získala podporu od umeleckých inštitúcií. Neúspešne.

Šialenstvo

Po roku 1905 sa u Claudelovej začala výrazne prejavovať duševná choroba. Zničila množstvo sôch, zmizla z verejnosti na dlhý čas, prejavovala znaky paranoje a diagnostikovali jej schizofréniu. Obvinila Rodina z kradnutia jej nápadov aj z toho, že ju chce zavraždiť. V roku 1913 ju rodina umiestnila do azylu pre duševne chorých. Zriedka prijímala návštevy. Milovaný otec umrel, matka o nej nechcela počuť, brat Paul ju navštívil 12-krát za 30 rokov. Už nikdy netvorila, jej život sa jednoducho zastavil. „Je hrozné byť opustený. Nemôžem si pomôcť, ale podľahnem bolesti, ktorá ma premohla,“napísala v roku 1915.

Rodin jej naďalej finančne pomáhal, vytvoril malý fond, z ktorého financovali jej výdavky po jeho smrti v roku 1917. Keď v Paríži zakladali múzeum venované jeho tvorbe, sochár žiadal, aby v ňom zariadili miestnosť Camille Claudelovej. Múzeum otvorili dva roky po jeho smrti, ale jeho želanie nebolo splnené. Camille Claudelová zomrela v októbri 1943, posledných tridsať rokov prežila v sanatóriu. Všetky jej diela si dnes môžete pozrieť v múzeu v meste Nogent-sur-Seine, sto kilometrov od Paríža. V roku 2005 zorganizovali spoločnú výstavu tvorby Rodina a Claudelovej v Kanade a v USA. Aspoň tak sa ich podarilo znovu spojiť.

V GALÉRII si pozrite ukážky Rodinovej a Claudelovej tvorby>> 

ANNAMÁRIA GRBIČ