Takmer dva roky unikal sériový vrah Ángel Maturino Reséndiz americkej FBI. Jeho modus operandi bol vždy rovnaký. Prepadával a zabíjal nič netušiacich ľudí v blízkosti texaských železníc, na ktorých sa viezol nelegálne. Svoje obete zabíjal hocičím, čo mu prišlo pod ruku - kameňmi či krompáčom. Po vražde buď ukradol auto, alebo sa vytratil na ďalší vlak.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="11165395-cf03-4832-a183-2e33eb84160d">
 &nbsp;
 
 Fiasko: Ozrutná ruská superzbraň mala vyhrať vojnu. Bezmocne zapadla v prvej mláke
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;jeho zločinmi ho polícia a&nbsp;psychiatri označovali za „nenávistného muža“, „nejasného“, „nepriateľského“ a&nbsp;„rozhnevaného“. Čo bol Ángel Reséndiz vlastne za človeka?

Bol to rodený Mexičan z&nbsp;mesta Izúcar de Matamoros v&nbsp;štáte Pueblo. Narodil sa v&nbsp;roku 1960. V&nbsp;Spojených štátoch bol ilegálnym imigrantom, ktorý prekračoval medzištátnu hranicu, ako sa mu zachcelo. Do Mexika ho deportovali najmenej štyrikrát. Bol malej postavy a&nbsp;v&nbsp;mladosti ho sexuálne zneužívali. Keď mal 11 rokov, utiekol z&nbsp;domu a&nbsp;strávil istý čas na ulici, kde sa dostal do kontaktu s&nbsp;drogami.

Keď mal 16, pokúsil sa prvýkrát dostať ilegálne do amerického Texasu, ale deportovali ho. V&nbsp;roku 1988 strávil istý čas v&nbsp;St. Louis, kde pracoval ako robotník. Keď dospel, strávil v&nbsp;amerických väzeniach celkovo 11 rokov za zločiny ako napadnutie, krádež auta, ilegálnu držbu zbrane a&nbsp;vlámanie. Po každom odpykaní zločinu ho deportovali do Mexika, odkiaľ sa však na nejaký čas vrátil do USA. Žil s&nbsp;družkou a&nbsp;mal dcéru.

Väčšinu svojich zločinov spáchal v&nbsp;centrálnom Texase, vyšetrovatelia však tvrdia, že operoval aj v&nbsp;Kentucky a&nbsp;Illinois. Podľa všetkého vraždil aj v&nbsp;Mexiku a&nbsp;úrady mu pripisujú až 23 obetí.

Zatiaľ čo jeho profil sedí aj na povahu duševne narušených sériových vrahov, ako bol David Berkowitz či bostonský škrtič Albert DeSalvo, Reséndiz zabíjal najmä preto, aby získal, čo práve potreboval. Zaujímal ho alkohol, drogy, miesto, kde by sa mohol ukryť, a&nbsp;najčastejšie peniaze. Takisto znásilňoval, ale sex bol u&nbsp;neho podľa vyšetrovateľov FBI druhoradý. Pre lajdácku povahu zločinov ho FBI nazvala „fušerským darebákom... veľmi dezorganizovaným“. Jeho stopa vždy bola chaotická, pretože on sám nevedel, kam smeruje ďalej, a&nbsp;táto neistota ďalšieho cieľa pomáhala Reséndizovi unikať.

Pátranie po ňom bolo komplikované pre skutočnosť, že vrah nemal „stálu adresu“ a&nbsp;cestoval nepozorovane železnicami po Spojených štátoch, Mexiku a&nbsp;Kanade. Zatiaľ čo jeho cestovanie možno označiť za spontánne, čo sa týka vrážd, zanechával na mieste činu špecifický podpis, vypracoval si viaceré rutiny. Jednou z&nbsp;nich bol už spomínaný fakt, že vraždy sa stali v&nbsp;blízkosti železničných tratí. Po každom útoku sa ešte istý čas zdržiaval v&nbsp;dome svojich obetí, hlavne aby sa najedol. Z&nbsp;ich domov si bral rôzne spomienkové predmety. Kradol šperky a&nbsp;ďalšie veci a&nbsp;dával ich svojej družke a&nbsp;matke, ktoré žili v&nbsp;Mexiku. Väčšinu šperkov obratom predali alebo roztavili. Tvár väčšiny svojich obetí pred odchodom z&nbsp;miesta činu zahalil prikrývkou alebo inak zakryl.

Prvýkrát pravdepodobne vraždil ešte v&nbsp;roku 1986 v&nbsp;Texase, keď mal 26 rokov. Ale chvíľu trvalo, kým si úrady posvietili na jeho zločiny. Jeho prvou zdokumentovanou obeťou, za ktorú ho v&nbsp;USA obvinili, sa stal univerzitný študent z&nbsp;Kentucky Christopher Maier a&nbsp;jeho priateľka. Napadol ich v&nbsp;auguste 1997, keď sa prechádzali pozdĺž železničnej trate. Dvadsaťjedenročného muža ubil na smrť palicou a&nbsp;dievča znásilnil mimoriadne surovo. Iba zázrakom prežila a&nbsp;neskôr proti nemu svedčila.

Potom sa Mexičan chvíľu odmlčal. V&nbsp;Texase dal znovu o&nbsp;sebe vedieť až v&nbsp;októbri 1998. V&nbsp;meste Hughes Spring, ako inak, niekoľko desiatok metrov od železničnej trate vnikol do domu 87-ročnej Leafie Masonovej a&nbsp;ubil ju kladivom na smrť. Do obydlia obete sa dostal cez okno.

V&nbsp;decembri 1998 sa vlámal do domu pediatričky Claudie Bentonovej. Keď prišla domov, napadol ju a&nbsp;znásilnil. Následne ju dobil na smrť tupým predmetom. Hádate správne, bývala tiež v&nbsp;blízkosti železničnej trate. Keď polícia našla jej ukradnuté auto v&nbsp;San Antoniu, objavila odtlačky prstov na volante, ktoré v&nbsp;databáze sedeli na neprispôsobivého ilegálneho imigranta Reséndiza. O&nbsp;tri týždne neskôr sudca podpísal zatykač na Mexičana za vlámanie, ale nie za vraždu, pretože vtedy ešte polícia nemala proti nemu dosť dôkazov. Aj keď v&nbsp;tom čase v&nbsp;súvislosti s&nbsp;prípadom už hľadala neznámeho Hispánca. Prehľadávala v&nbsp;časti Texasu nákladné a&nbsp;osobné vlaky. Reséndiz unikal aj vďaka tomu, že používal rôzne mená.

V&nbsp;okolí miest, kde sériový vrah útočil, sa začala vznášať atmosféra strachu. V&nbsp;malých mestách ľudia v&nbsp;rozpore so zaužívanými zvykmi začali zamykať dvere a&nbsp;okná na noc, deti v&nbsp;uliciach sprevádzali nervózni rodičia, obchody zatvárali krátko po zotmení a&nbsp;večerné prechádzky mládeže prestali.

Medzitým v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jednou vraždou v&nbsp;Illinois oficiálne obvinili Reséndiza, keď ho identifikovali podľa odtlačkov prstov. Úrady v&nbsp;Louisville v&nbsp;štáte Kentucky urobili to isté.

V&nbsp;júni 1999 FBI umiestnila železničného vraha na zoznam desiatich najhľadanejších osôb v&nbsp;Spojených štátoch. FBI vypísala odmenu. Za informácie o&nbsp;Reséndizovi sa rozhodla vyplatiť 50-tisíc dolárov a&nbsp;táto odmena sa potom dokonca zvýšila na 125-tisíc dolárov.

Jeden zo špeciálnych agentov FBI v&nbsp;Houstone, ktorý koordinoval štátne pátranie, nazval Reséndiza „veľmi nebezpečnou a&nbsp;násilnou osobou“, ktorá demonštrovala, že môže použiť takmer „akýkoľvek predmet, aby vzala ľudský život veľmi násilným spôsobom“.

FBI uviedla do nepretržitej pohotovosti 200 agentov v&nbsp;oblastiach, kde vrah udrel a&nbsp;kde môže udrieť opäť. Išlo hlavne o&nbsp;nákladné a&nbsp;osobné stanice vlakov.

Pátranie po Reséndizovi však sprevádzala zlá koordinácia medzi pohraničníkmi, imigračnými úradmi a&nbsp;políciou. Ich systémy boli oddelené, a&nbsp;tak sa stalo, že hoci v&nbsp;júni 1999 Reséndiza zadržala pohraničná stráž pri El Paso, ako sa pokúšal ilegálne prekročiť hranicu, iba ho vrátili na mexickú stranu. Okamžite po prepustení v&nbsp;júni 1999 sa Reséndiz vrátil do USA opäť a&nbsp;počas dvoch týždňov zavraždil štyroch ľudí.

Veľmi rušným dňom pre neho bol 4. jún 1999, keď zabil dvoch ľudí na dvoch miestach. Prvou obeťou bola učiteľka Noemi Dominiquezová. Ubil ju palicou na smrť v&nbsp;jej dome. To mu nestačilo a&nbsp;ešte v&nbsp;ten istý deň zabil ostrým predmetom Josephine Konvi­ckovú. Obe žili v&nbsp;Texase. Poslednýkrát zabíjal o&nbsp;desať dní neskôr v&nbsp;obci Gorham v&nbsp;štáte Illinois. Tam v&nbsp;maringotke zavraždil výstrelom 80-ročného Georgea Morbera a&nbsp;jeho 52-ročnú dcéru utĺkol na smrť. Ich dom sa nachádzal asi 100 metrov od železničnej trate.

Nakoniec v&nbsp;júli 1999 získalo FBI dôležitú informáciu o&nbsp;Reséndizovi od jeho družky Julietty Revesovej, ktorú priviedli do Houstonu z&nbsp;jej mexického bydliska. Prisľúbila, že urobí všetko, aby sa jej druh vzdal úradom. Žena takisto odovzdala polícii dôkazy - ukradnuté šperky, ktoré dostala poštou.

O&nbsp;niečo skôr, niekedy začiatkom júna 1999, mladý texaský ranger menom Drew Carter dostal nápad, že možno Reséndizova sestra Manuela môže pomôcť k&nbsp;tomu, aby sa jej brat vzdal úradom. Preto Carter kontaktoval Manuelu, ktorá žila v&nbsp;Albu­querque, aby ju oboznámil s&nbsp;plánom. Polícia totiž tušila, že sa Reséndiz skrýva v&nbsp;Mexiku. Reséndizovej sestre sa nakoniec podarilo cez jedného člena rodiny so svojím bratom skontaktovať. Reséndiz sa v&nbsp;tom čase ukrýval v&nbsp;mexickom pohraničnom meste Ciudad Juárez. Po Carterovom prísľube, že nedostane trest smrti, sa vzdal dobrovoľne na hraničnom moste pri El Paso v&nbsp;Texase americkým úradom. Stalo sa tak 12. júla 1999.

Hoci bol Reséndiz oficiálne obvinený z&nbsp;vrážd siedmich ľudí, nakoniec ho uznali za vinného iba z&nbsp;vraždy Claudie Bentonovej, ktorú zavraždil v&nbsp;jej dome v&nbsp;roku 1998, a&nbsp;to stačilo, aby ho v&nbsp;Texase odsúdili na smrť. Reséndiz sa snažil v&nbsp;súdnom procese uniknúť hrdelnému trestu a&nbsp;argumentoval svojím narušeným duševným zdravím. Prokuratúra to však posudkami psychiatrov vyvrátila. Keď ho sudca odsudzoval na trest smrti, Reséndiz to komentoval slovami: „Neverím na smrť. Viem, že telo ide do prázdna. Ale ja ako osoba som večný, budem žiť večne.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zeleznicny-vrah-alkohol-zopar-drobnych-bol-schopny-ubit-cloveka-kladivom-smrt" target="_blank" rel="noopener">FOTO OBETÍ V GALÉRII</a>

Ángela Reséndiza popravili v&nbsp;texaskom väzení smrtiacou injekciou 27. júna 2006.

Železničný vrah: Za alkohol a zopár drobných bol schopný ubiť človeka kladivom na smrť

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Železničný vrah: Za alkohol a zopár drobných bol schopný ubiť človeka kladivom na smrť

Súvisiace články

Umelá inteligencia pomáha pri chudnutí: Ako sa vyhnúť obávanému jojo efektu

Záhorie pred 20-tisíc rokmi: Namiesto zasnežených plání vznikali púštne duny

Neľútostná pomsta svätice: Vypálila mesto, nepriateľov pochovala zaživa, roztrhala telo princa

Najabsurdnejšia objaviteľská výprava: V divočine nechýbalo šampanské ani luxusné dámske topánky

Vedci zostali v nemom úžase, nová kozmická matematika: 1 + 1 = 3!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás