Zo zvyku fotografovať mŕtvych v rakvi „na pamiatku“ už našťastie zišlo. Veď vždy je lepšie pamätať si človeka takého, aký bol, kým žil. Ale oživiť ho na obraze až podľa jeho posmrtnej podobizne, to je novinka. Či vlastne, nie je.

Živý mŕtvy
Živý mŕtvy
Zdroj: Július Dubravay

Takýto obraz visí v kaštieli vo Finticiach a je na ňom Štefan Dessewffy, ktorý umrel v roku 1785. Vtedy sa rozhodla  vdova nechať ho namaľovať ako živého. Predloha v čiernych šatách z truhly ožila na plátne. Pravdu povediac, veľmi sa umelcovi nevydaril.  Nos ako uhorka, popraskané žilky na tvári, výraz zhýralca. V tomto však obraz neklame. Čo dokázal jeho otec Samuel nahonobiť, to on radostne pomíňal a celé panstvo zadĺžil.

Erbová sieň
Erbová sieň
Zdroj: Július Dubravay

Každá historická pamiatka je ako konzerva minulosti. Otvoríte ju a pred očami máte defilé všetkého, čo sa už pominulo. Niečo dávno, niečo len pred pár rokmi.

Pohreb posledných šľachticov
Pohreb posledných šľachticov
Zdroj: archív G. T.

Gabriel Trusa, riaditeľ Galérie a múzea ľudového umenia, ktoré v kaštieli sídli, rozpráva, ako v kaštieli a jeho okolí nakrúcali film Pásla kone na betóne, ukazuje nám otlačky Milky Zemkovej v betóne, spomína dederónové šaty, ktoré si herečka sama ušila a že tieto rekvizity dnes majú v múzeu. „Len tu, vo Finticiach, nikde inde,“skonštatuje.

Otlačky rúk Milky Zemkovej
Otlačky rúk Milky Zemkovej
Zdroj: Július Dubravay

Potom nám ukáže porcelánového bažanta, čo stával na sennyeyovskom stole i žltú šálku pani grófky, časť pokladu zo záchodovej šachty, ktorá zostala vo Finticiach.

Porcelánový bažant zo záchodovej šachty
Porcelánový bažant zo záchodovej šachty
Zdroj: Július Dubravay

Vedie nás do „Kolarčíkovej časti“ a hovorí o tom, že tento miestni muž vedel zatancovať až 54 šarišských tancov a že dokonca napísal rómsku operu! Všetky artefakty o ňom sú uložené za tabuľkami starých okien. „Sú pôvodné zo školy, kde pôsobil ako riaditeľ. Cez ne sa pozeral na svet a my sa dnes cez ne pozeráme na jeho svet.“

Kaštieľ vo Finticiach na obraze
Kaštieľ vo Finticiach na obraze
Zdroj: Július Dubravay

Až sa nakoniec vrátime k portrétu Štefana Dessewffyho, onoho mŕtveho, ktorého namaľovali ako živého. „Viete o tom, že by ešte dakde takýto obraz mali? Ja nie. Len my tu, vo Finticiach.“

Podzemie
Podzemie
Zdroj: Július Dubravay

A tak sú vďaka zrekonštruovanému kaštieľu dnes Fintice slávne. Ak vás tento článok plný príbehov zaujíma, prečítajte si našu reportáž Kaštieľ ako konzerva v nasledujúcom čísle týždenníka Plus 7 dní.