Tip na článok
Dorozumievanie obrázkami: Skalné maľby zobrazujúce zvieratá v jaskyni Altamira v severnom Španielsku.

Od znaku k abecede: Motivácia na vznik písma bola veľmi praktická

Za vznikom písma treba vidieť snahu človeka zanechať trvalú stopu po svojom živote.

Galéria k článku (5 fotografií )
Papyrus: Začali ho používať Egypťania.
Šáchor papyrusový: Využívali sa jeho vláknité stvoly.
Egyptské hieroglyfy: Podľa mytológie toto písmo vytvoril pre ľudí boh.

S človekom je už od počiatku jeho existencie spojené úsilie zanechať trvalú stopu po svojom živote. Snaha vyjadriť myšlienku alebo zážitok dostávala výraz v soškách alebo kresbách, ktoré nachádzame v rozličných kútoch sveta. V jaskyni Altamira v Španielsku objavili kresby zvierat staré dvadsaťtisíc rokov. Podobné snahy o trvalé zachytenie okamihov života viedli aj k vzniku písma, ktoré sa začalo formovať približne pred päťtisíc rokmi.

Na počiatku bol Sumer

Prvé pokusy o písmo sa objavili v starovekej Mezopotámii medzi riekami Eufrat a Tigris, na území, kde sa dnes nachádza Irak, Irán a okolité krajiny. V tejto oblasti od 6. do 1. tisícročia pred naším letopočtom sídlili Sumeri, ktorí vo svojej dobe predstavovali vrchol civilizácie. Boli organizovaní v mestských štátoch a základ spoločnosti tvorili roľníci a pastieri, nad ktorými bola skupina štátnych a chrámových úradníkov. Relatívne vyspelá organizácia spoločnosti vyžadovala aj potrebu uchovávania informácií.

Motivácia na vznik písma bola pravdepodobne praktická a išlo najmä o evidenciu zvierat, ľudí alebo majetku. Prvé náznaky písma sa objavujú približne tritisíc rokov pred naším letopočtom a tie sa napokon vyvinuli do reálnej schopnosti zapisovať záznamy. Na najstarších hlinených tabuľkách objavených v sumerskom meste Uruk sú zoznamy vriec s obilím a počty dobytka. Tieto a podobné dochované záznamy nám taktiež poskytujú informácie o zložení vtedajšej spoločnosti. Napríklad náboženská komunita chrámu v Lagaši mala osemnásť pekárov, sedem otrokov, jedného kováča a podobne.

Archeológovia majú k dispozícii státisíce textov na hlinených tabuľkách, ktoré dokumentujú vtedajší život. Za schopnosť čítať tieto sumerské záznamy vďačíme najmä archeologickým nálezom v Ninive, kde sa našlo 25-tisíc hlinených tabuliek. Medzi nimi boli aj jazykové príručky, ktoré boli kľúčom k dešifrovaniu sumerských záznamov.

Prvé písmo

Tvorili ho zjednodušené obrázky, takzvané piktogramy, ktoré vyjadrovali určitú vec. Napríklad trojuholník s čiarkou bol štylizovaným ženským lonom a označoval ženu. Vedci spočítali, že takýchto jednoduchých sumerských piktogramov bolo približne tisícpäťsto. Kombinovaním viacerých piktogramov sa dali vyjadrovať myšlienky. Postupom času piktogram prestal vyjadrovať konkrétny predmet a záležalo na kontexte, v ktorom ho použili.

Neskôr sa piktogramy postupne nahradili odtlačkami, ktoré sa podobali na klince. Tie vznikali tak, že sa hrot zaostrenej trstiny odtláčal do vlhkej hliny. Tabuľky sa potom vypaľovali alebo sušili na slnku. Odtlačky, ktoré takto vznikali, mali podobu klinov a čiar, preto dostali názov klinové písmo. Tieto znaky už nemali podobnosť s predmetmi, ktoré vyjadrovali, a význam znaku spočíval v kontexte, v ktorom ho použili. Napríklad znak „noha“ sa mohol čítať ako „kráčať“, „stáť“ a podobne. Týmto spôsobom sa znížil počet znakov, ktorých sa používalo okolo šesťsto.

Dôležitou súčasťou procesu vzniku písma bola prepojenosť písma a zvuku, aby znak odkazoval na zvuky slov hovorenej reči. Sumeri na to používali špeciálne znamienka, ktoré vyjadrovali, či sa znak viaže na predmet, alebo zvuk. Napríklad na označenie života sa používal symbol šípa, ktorý sa vyslovoval „ti“, a rovnaký zvuk mal život v hovorenej reči.

Písanie a čítanie klinového písma nebola jednoduchá záležitosť a pisári sa postupne stali osobitou kastou, ktorá často mala v rukách viac moci ako nevzdelaní dvorania či vládca. Výnimočnosť a vyspelosť sumerského klinového písma ukazuje aj to, že sa dokázalo prispôsobiť iným jazykom. Klinové písmo prijali napríklad Chetiti, ktorí v druhom tisícročí pred naším letopočtom vytvorili mocnú ríšu na území dnešného Turecka. Aj starovekí Peržania, ktorých ríša patrila medzi najmocnejšie vo vtedajšom svete, používali klinové písmo.

Čínske písmo: Tvorí ho bohatý systém znakov.
Čínske písmo: Tvorí ho bohatý systém znakov.
profimedia.sk

Egyptské hieroglyfy

Mezopotámia však nebola jedinou oblasťou, kde sa postupne začalo formovať písmo. V neďalekom Egypte sa taktiež rozvíjala vyspelá spoločnosť, ktorá potrebovala evidenčné nástroje na svoje fungovanie. Znaky egyptského písma nazývame hieroglyfy a podľa egyptskej mytológie toto písmo vytvoril sám boh Thovt a daroval ho ľuďom.

Hieroglyfické písmo tvoria obrázky, ktoré však vyjadrujú veci často celkom odlišné. Prvé dokumenty s týmto písmom pochádzajú z tretieho tisícročia pred naším letopočtom a na rozdiel od sumerských hieroglyfov je to od samého počiatku písmo. Zachytáva totiž hovorenú reč a umožňuje zapisovať konkrétne aj abstraktné skutočnosti a rozsah použitia je veľký. Od účtovnej evidencie cez modlitby, zákony po lekárske postupy.

Počet znakov sa postupne rozrastal z päťsto pôvodných až na približne päťtisíc. Aj tu umenie písať a čítať znamenalo výsadné postavenie v spoločnosti. Používať egyptské písmo skutočne nebolo jednoduché. Je v podstate zložené z troch druhov znakov - piktogramov. Sú to štylizované kresby, ktoré zobrazujú veci alebo bytosti, fonogramy, ktoré vyjadrovali zvuk, a napokon determinanty na rozlíšenie, či ide o piktogram, alebo fonogram.

Najčastejšie sa riadky čítajú sprava doľava a smer čítania určuje postavenie hláv zobrazených ľudí alebo vtákov k tvári alebo zobáku. V niektorých prípadoch nápisov na chrámových stenách však toto pravidlo neplatí. Hieroglyfy sa taktiež môžu čítať zdola nahor alebo striedavo sprava doľava a nasledujúci riadok zľava doprava, čo vyjadruje pohyb, ktorý robí oráč, keď sa na konci brázdy obracia. Písmo umožnilo Egypťanom spísať vlastnú históriu a zanechať záznamy o svojich vládcoch a významných udalostiach.

Rozvoj písomníctva taktiež napomohlo rozšírenie nosičov písaných záznamov, keď okrem hlinených a kamenných tabuliek Egypťania začali používať papyrus. Išlo o vláknité stvoly šáchora papyrusového, ktorý bol v delte Nílu veľmi rozšírený a vyrábalo sa z neho množstvo produktov - sandále, laná, rohožky a podobne. Papyrus vznikal tak, že narezané tenké pláty z drene stvola sa poukladali krížom na seba a vytvorila sa rovná plocha, ktorá sa napokon vysušila tlakom. Listy sa vzájomne zlepili a vznikol viacmetrový zvitok. Na výrobu papyrusu mal štát monopol, bol to aj významný exportný artikel. Pisár pri písaní ľavou rukou odvíjal zvitok papyrusu a pravou rukou ho po napísaní textu navíjal. Najdlhší zvitok, ktorý sa zachoval, má štyridsať metrov.

Na písanie sa používala zrezaná trstinová palička a čierny alebo červený atrament. Písanie, či skôr kreslenie, znakov si vyžadovalo veľa zručnosti a času. Preto sa postupne objavilo zjednodušené písmo, ktoré v podstate obsahuje pôvodné znaky. Tie sú však vzájomne prepojené. Časom sa vzďaľuje od pôvodných obrázkov.

Čínske písmo a krétska záhada

O niečo mladšie je čínske písmo, ktoré vzniklo približne dvetisíc rokov pred naším letopočtom a používa sa do súčasnosti. Je tak najstarším používaným písmom na svete a obsahuje niekoľko tisíc znakov. Reálne sa využíva päťtisíc až šesťtisíc znakov, ale najväčší slovník čínštiny obsahuje osemdesiattisíc znakov. Čínske písmo tvorí bohatý systém znakov, v ktorom sú zrejmé stopy pôvodných piktogramov. Znak čínskeho písma sa zapisuje do pomyselného štvorca. Obsahuje kľúč k jeho významu a fonetickú časť, ktorá udáva výslovnosť. Charakteristickou črtou čínskeho jazyka a písma je, že jeden vyslovený zvuk môže mať viacero významov, podľa toho, ako sa napíše. Napríklad vyslovenie „ši“ môže znamenať vedieť, svet, opustiť, kráčať a môže mať aj viacero odlišných významov.

V Číne sa písanie znakov považuje za prastaré umenie a kaligrafia predpisuje, že ťahy znaku sa musia robiť v presnom poriadku. V Číne až do súčasnosti predstavuje písmo zjednocujúci prvok spoločnosti, pretože v krajine existuje množstvo dialektov, ktoré sú pri bežnej reči vzájomne nezrozumiteľné.

Medzi najstaršie písma na svete patrí krétske písmo, ktoré až do súčasnosti je jednou z nerozlúštených záhad svetovej histórie. Na Kréte sa v druhom tisícročí pred naším letopočtom používalo písmo, ktoré sa našlo vyryté do pečatí, hlinených alebo kamenných úlomkov. Doposiaľ sa podarilo identifikovať len niektoré číselné označenia. Odhalenie tajomstva krétskeho písma tak čaká na svojho objaviteľa.

Od znaku k abecede

Vznik písma bol prvý revolučný krok v procese uchovávania informácií. Prvé písma obsahovali veľké množstvo znakov a ich používanie bolo veľmi komplikované.

Druhým revolučným krokom bol preto vznik abecedy, kde relatívne malé množstvo znakov umožňuje napísať v podstate čokoľvek. Aj tento druhý krok bol, samozrejme, výsledkom dlhého vývoja, ktorý sa zavŕšil približne tisíc rokov pred naším letopočtom.

Za vznik abecedy vďačíme najviac Feničanom, ktorí ju vytvorili na základe egyptského písma. Pri svojich námorných cestách prvú abecedu rozšírili do veľkej časti vtedajšieho civilizovaného sveta. Lenže to je už ďalší príbeh cesty písma od počiatku až do dnešných dní.

VIDEO Plus 7 Dní