Tip na článok
Banková manažérka Dáša Lisá: Inak výrazne racionálna žena pri svojej záverečnej reči na moment podľahla emóciám.

Plačúci bankári: Po rokoch sa dozvedeli, že sú nevinní

Oslobodzujúci rozsudok nad všetkými obžalovanými v kauze Devín banka odhaľuje hanebnú zlovôľu štátnej moci

Galéria k článku (6 fotografií )
Démonizovaná Devín banka: Údajne spreneverené peniaze neputovali ani do Ruska, ani do daňových rajov, ostali v banke.
Prokurátor si vyrobil názornú pomôcku: Na sudcov dojem neurobil, ním podanú obžalobu skritizovali skrz-naskrz.
Vladimír Jančí: Plakal ako malé dieťa.

Ako žijem s tým, že mi hrozí dlhoročné väzenie? Traja členovia predstavenstva, ktorí mali byť stíhaní spolu so mnou, už medzičasom zomreli na rakovinu. Nezvládli obrovský psychický tlak. Ja som na tom ešte dobre. Žijem. Počas trestného stíhania som síce dostal sedem mŕtvic, veru sedem, a absolvoval som dve operácie srdca, ale stále žijem, - trpko opisoval svoju situáciu Ľubomír Kanis pred vyhlásením rozsudku v kauze Devín banka.

Démonizovaná Devín banka: Údajne spreneverené peniaze neputovali ani do Ruska, ani do daňových rajov, ostali v banke.
Démonizovaná Devín banka: Údajne spreneverené peniaze neputovali ani do Ruska, ani do daňových rajov, ostali v banke.
Ľudmila Lacková

Kedysi bol Kanis váženým mužom. Prednášal na vysokej škole svetovú ekonomiku, stretával sa s vplyvnými ľuďmi z blízkych i veľmi vzdialených krajín, snoval veľké plány o dostavaní štyroch blokov atómovej elektrárne, o Slovensku ako tranzitnej krajine v preprave elektrickej energie a potom ho s piatimi bankármi a vysokými manažérmi obvinili zo sprenevery a z úverových podvodov. Na osem mesiacov ho dokonca zavreli do väzby. Teraz, po nekonečných dvanástich rokoch trestného stíhania, Špecializovaný trestný súd rozhodol, že bývalý generálny riaditeľ Devín banky Kanis i jeho kolegovia sú nevinní.

Smutná radosť

Rozsudok v prípade tunelovania Devín banky ešte nie je právoplatný, prokurátor sa proti nemu odvolal, ale manažéri sediaci na lavici obžalovaných nedokázali od dojatia ani rozprávať. Dáša Lisá, zodpovedná v Devín banke za úvery, plakala celý čas, čo predseda senátu rozsudok zdôvodňoval. Vladimír Jančí, ktorý mal v banke na starosti finančný trh, sa v pojednávacej miestnosti ešte ako-tak držal, ale hneď za dverami sa zosunul na prvú lavičku, otočil sa k stene a plecia mu trhalo vzlykmi. Pavlovi Rusnákovi, ktorý Kanisa vystriedal na pozícii generálneho riaditeľa, zvýšený tlak nahnal krv do tváre, zhlboka dýchal. Viliam Žingor, generálny riaditeľ firmy Apis, akcionára Devín banky, zatláčal trasúce sa pery a začervenané oči nedokázal odtrhnúť od svojej polovičky, ktorá s emóciami neúspešne bojovala v sektore pre verejnosť. Po prekonaní prvotnej bolestnej úľavy všetkých prevalcovala eufória. Na chodbe súdu sa bankári radostne objímali, smiali a budovu opúšťali s veselým krikom. Niekdajší najdôležitejší muž Devín banky Ľubomír Kanis medzi nimi chýbal. „Zdravotne by som to asi nezvládol,“ avizoval, že na vyhlásenie rozsudku nepríde ani on, ani jeho manželka Jana.

Kanisov nástupca Pavel Rusnák: Občas zabúdal, že nesedí v kúpeľni, ale v súdnej sieni.
Kanisov nástupca Pavel Rusnák: Občas zabúdal, že nesedí v kúpeľni, ale v súdnej sieni.
Jozef Habočík

Jana Kanisová sa na súde neukázala ani jediný raz. Ešte pred začiatkom súdneho procesu dala súhlas na konanie v neprítomnosti. Najväčšiemu stresu i záujmu médií sa vyhla vďaka tomu, že sa mohla celkom spoľahnúť na manžela. V súdnej sieni ju bránil rovnako dobre, ak nie lepšie, ako by ona bránila sama seba.

Nie každý obvinený má hrošiu kožu

Žalované skutky sa udiali pred dvadsiatimi rokmi, k prvému rozsudku nad bankármi viedla aj na slovenské pomery dlhá cesta. Nespôsobili ju obštrukcie, ako to poznáme z iných veľkých káuz, ale objektívne dôvody. Vyšetrovanie bolo mimoriadne náročné, niektoré úkony bolo potrebné urobiť v spolupráci s českou políciou, ďalšie na území Ruska a navyše sa na obvinených valila jedna galiba za druhou. Kanisovo srdce vydržalo množstvo kolapsov asi len zázrakom, po jednom z posledných súdnych pojednávaní skolila mŕtvica aj Jančího a Lisú zasiahla do hlavy vrtuľa helikoptéry. Len čo sa z ťažkého úrazu ako-tak pozviechala, nariadil prokurátor vyšetrenie jej mozgu. Snažil sa predísť prípadným špekuláciám, či je schopná plnohodnotne chápať súdne konanie, ale pre excelentnú bankárku bolo vynútené testovanie jej rozumových schopností ponižujúce. Nie každý obvinený má hrošiu kožu. Lisá to prokurátorovi v súdnej sieni pripomenula s gradujúcou silou v hlase a horko-ťažko zadržiavanými slzami. Vzápätí sa súdu za emotívne vystúpenie ospravedlnila.

Bývalý generálny riaditeľ Ľubomír Kanis: „Traja členovia predstavenstva, ktorí mali byť obžalovaní spolu so mnou, zomreli na rakovinu. Ja som na tom ešte dobre.“
Bývalý generálny riaditeľ Ľubomír Kanis: „Traja členovia predstavenstva, ktorí mali byť obžalovaní spolu so mnou, zomreli na rakovinu. Ja som na tom ešte dobre.“
Jozef Habočík

Obvinení manažéri sa celý čas správali ako distingvovaní intelektuáli. Nepopierali, že v banke došlo k transakciám napadnutým v obžalobe, nespochybňovali ani jedno jediné číslo, len všetky neštandardné bankové operácie trpezlivo podrobne vysvetľovali. Imidž im kazil len Rusnák. Počas rekapitulácie prípadu prednášanej prokurátorom si sústredene vytrhával chlpy z nosa. Ľavou rukou zalovil v ľavej dierke a s poriadnou razanciou šklbol. Vytrhnutý chlp si položil do dlane, dôkladne ho vyobzeral a vytrúsil na podlahu. Potom sa prsty vrátili späť k nosu. Keď bola ľavá dierka v poriadku, venoval sa pravej dierke. Skrášľovacia procedúra trvala takmer desať minút. Rusnákovo faux paus v súdnej sieni pred očami novinárov sa dá vysvetliť iba tým, že sedel tak trochu „zašitý“ vo vzdialenejšom rade od senátu a počas dvoch rokov sa tam zrejme udomácnil viac ako vo vlastnej obývačke.

Premotivovaný prokurátor

Po vypočutí všetkých svedkov a prelúskaní háld dokumentov senát Špecializovaného trestného súdu netajil rozčarovanie nad tým, čo za prípad dostal na stôl. Predseda senátu Jozef Šutka skritizoval obžalobu skrz-naskrz a občas si neodpustil blahosklonné poznámky ako „možno sa len domnievať, že úmysel prokurátora nebol zlý“ alebo „v obžalobe chýbajú niektoré skutočnosti z dôvodu nám neznámeho“.

Právnici obžalovaných neboli ďaleko od pravdy, keď poukazovali na skreslenie faktov tak, aby sa udržalo zdanie páchania trestnej činnosti. Prokurátor udalosti časovo zamiešal a čísla účtov uvádzal bez koncového štvorčíslia odkazujúceho na banku, v ktorej je účet vedený. Keby do obžaloby napísal celé čísla účtov, bolo by už na prvý pohľad jasné, že obrovské sumy síce odchádzali z jedného účtu na druhý, ale len z účtu v Devín banke na iný účet v Devín banke. Obžalovaní podľa neho „založili organizovanú skupinu v úmysle zmocniť sa finančných prostriedkov“, ale opisované aktivity nevybočili z rámca zamestnaneckých vzťahov v banke. Konali vraj „v prospech iných osôb“, ale kto sú tie osoby, sme sa v rámci dokazovania nedozvedeli a neidentifikoval ich ani žalobca. Prokurátor hovorí o „skrytom predisponovaní“ financií a sudca Šutka sa čuduje, ako mohlo byť skryté, keď bolo zaznamenané v účtovníctve. Manažéri banky pokútnym spôsobom nič neskrývali. Závažným problémom obžaloby je aj chybná klasifikácia inkriminovaných činov. Úverový podvod sa dostal do zákona neskôr, ako sa udiali žalované skutky, a spreneveriť možno len nejakú vec, nie vklady na účtoch v banke. Ale to všetko sú skôr témy na debatu pre právnikov. Bežného občana zaujíma len jedno. Vytunelovali manažéri Devín banku alebo nie?

Kauza Devín banka
Kauza Devín banka
Ľudmila Lacková

Ani do Ruska, ani do daňových rajov

Kanis kladie rečnícku otázku, prečo by poškodzoval banku, ktorej bol spoluvlastníkom, aký zmysel by to dávalo. Prokurátor zase tvrdí, že obžalovaní spôsobili škodu tridsať miliónov eur, že vlastne okradli svojich klientov. Ale čo hovoria dôkazy? Odišli peniaze z Devín banky kamsi do Ruska? Skončili v offshorových firmách, v daňových rajoch na Bermudách či na Cypre ako napríklad v kauze emisie? Alebo niekto vybral tieto peniaze v hotovosti? Nie. Nie. Nie.

Po dvadsiatich rokoch démonizovania Devín banky znie až šokujúco, že sumy označené prokurátorom ako spreneverené, vrátane škandalizovaných úverov pre ruské firmy, z Devín banky vôbec neodišli. Nachádzali sa v banke ešte aj vtedy, keď jej Národná banka Slovenska zaviedla nútenú správu. K tomuto zisteniu dospel Špecializovaný trestný súd.

Zlovôľa politikov

Rovnako ako čitateľ aj súdny senát si položil otázku, prečo Devín banka skrachovala, ak ju nevytunelovali manažéri. Vysvetlenie ponúklo súdne dokazovanie. V roku 1996 dostala Devín banka od štátu poverenie na deblokáciu ruského dlhu vo výške 1,7 miliardy dolárov. Podľa dohodnutých podmienok nám Rusko nemalo dlh splatiť peniazmi, ale tovarom, ktorý si vybrala slovenská vláda. Ľubomír Kanis prostredníctvom svojich kontaktov na najvyšších miestach v Rusku dohodol, čo bolo treba, a riešenie obchodných aktivít, ktoré banka nemohla vykonávať, dostali na starosť tri súkromné firmy vrátane Apisu, personálne i majetkovo prepojeného s Devín bankou. Devín banka zabezpečila z Ruska široký sortiment tovaru, napríklad jadrové palivo, uhlie, autá aj lietadlo pre prezidenta.

Medzitým nastal okolo Devín banky a deblokácií vnútropolitický boj a - ako konštatuje predseda senátu - „štát bez zjavného dôvodu za preukázateľne dodaný tovar nezaplatil“. Devín banka sa tak dostala do katastrofálnej situácie.

„My sme tovar nemohli prestať dodávať, lebo by nám hrozila likvidačná pokuta,“ vysvetľoval Kanis. „V banke i v Apise a ďalších firmách nám tým vznikali reálne náklady. A to nebolo všetko. Za dodaný tovar sme vždy museli vystaviť ministerstvu financií faktúru. Ministerstvo nám nezaplatilo, ale my sme z vyfakturovanej sumy, čiže z toho, čo štát nezaplatil, museli vypočítať dvadsaťsedem percent a túto sumu odviesť štátu ako daň z pridanej hodnoty.“

Nešlo o malé peniaze, štát takto od Devín banky inkasoval miliónové čiastky! Zároveň banka musela na pohľadávky nezaplatené ministerstvom vytvárať opravné položky, čím sa ukazovatele jej životaschopnosti zhoršovali. Národná banka Slovenska sa tvárila, že situáciu v Devín banke nezvládajú manažéri a v roku 2001 nariadila jej nútenú správu.

„To nebolo normálne!“ konštatuje súdny senát a karhá štát aj za to, že prostredníctvom svojich zástupcov vo veriteľskom výbore prinútil správcu konkurznej podstaty, aby v podstate vyhratý súdny spor s ministerstvom financií o vyplatenie dlhu obrátil v neprospech Devín banky.

Inými slovami - štát mal Devín banke zaplatiť dve a pol miliardy slovenských korún, namiesto toho ju položil na kolená a manažérov banky kriminalizoval. Po ich odchode nastúpila v Devín banke mafia, zavraždení boli traja muži, jednému z nich ešte pred smrťou vyškriabali oči. Tým sa zápas o peniaze Devín banky neskončil. Ešte aj v súčasnosti by v nej malo byť asi šesťdesiat miliónov eur…

VIDEO Plus 7 Dní