Krátko po tom, ako polícia vyhlásila pátranie po Mikulášovi Černákovi, sa mafiánsky bos sám prihlásil na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici. Písal sa december 1997 a od tohto času je Černák iba s krátkou, niekoľkomesačnou prestávkou stále za mrežami. Odsúdený je na doživotie, no po odsedení dvadsiatich piatich rokov má aj on právo požiadať o podmienečné prepustenie. Ten čas sa blíži.

Nie všetko z Černákových čias je objasnené

Mnoho zločinov, ktoré má Černák na svedomí, sa podarilo objasniť. Niektoré i vďaka jeho priznaniu. No rozhodne nie všetky. Prípad strašného požiaru erotického salónu vo Zvolene patrí k tým, o ktorých Černák nehovorí. Redakcii Plus 7 dní sa pred pár rokmi podarilo stretnúť s priamymi svedkami nešťastných udalostí.

Požiarnik Martin Jaso sa na udalosti z roku 1996 pamätal do najmenšieho detailu. „Na niektoré hasičské zásahy sa zabudnúť nedá a tento patrí medzi ne. Trom dievčatám sa z horiacej budovy nepodarilo ujsť. Pred založením požiaru ich zrejme zbili, boli vystresované. Dve z nich zomreli.“ 

Príkaz na podpálenie salónu aj s jeho zamestnankyňami vraj dal bos Mikuláš Černák. Takto brutálne sa vyrovnal s konkurenciou len preto, aby zvýšil tržby vo vlastnom bordeli.

Autentický záber z erotického salónu Afrodita vo Zvolene.
Zdroj: archív

Bez varovania

Boli to naozaj divoké časy,“  vracia sa Jaso k roku 1996, keď verejný dom Afrodita zhorel. „Roboty sme my hasiči mali vyše hlavy. Nie búračky, byty horiace pre elektrické skraty. Vtedy vybuchovali autá a každý mesiac niekto podpálil jednu-dve chaty. To bolo úplne normálne. Ešte aj na chatu policajného funkcionára v Pliešovciach si trúfli. Mali sme tu Klondike, mafiáni už nevedeli, čo so sebou. Nájomcovi motorestu Suchá Kôrka vyhodili na Neresnici vo Zvolene do vzduchu auto. Ranu sme počuli osem kilometrov od miesta činu. Na všetkých bytoch zo strany explózie vybilo okná a tlaková vlna povytŕhala kuchynské linky z bytových jadier. Zadná náprava auta pristála na streche domu, pričom šlo o budovu s deviatimi nadzemnými podlažiami! Páchatelia zjavne netušili, akú silu má použitá výbušnina. Takto to šlo niekoľko rokov. Až keď zavreli Černáka, akoby uťal. Hasiči už nemali robotu.“

Tak ako väčšinu podobných prípadov tých čias, ani vražedný požiar vo Zvolene sa polícii nepodarilo objasniť. A presne ako mnohé ďalšie obete ani majiteľ Afrodity nezapochyboval, s kým mal do činenia. „Vedel som, že za tým bol Černák. Samozrejme, že on sám oheň nezapálil. Na takúto prácu mal ľudí. Prišli šiesteho decembra 1996 krátko po otvorení. Ich tváre si stále pamätám. Mňa zbili do bezvedomia a potom salón zapálili. Mal som tam zhorieť tiež, ale, našťastie, som sa prebral a polomŕtvy zutekal. Všade už bol hustý dym, rozhodovali sekundy.“ 

Hovorilo sa, že útok na Afroditu bol trest za to, že majiteľ salónu odmietol černákovcom platiť výpalné. On to popiera. „Kdeže! Keby odo mňa pýtali výpalné, salón by som zavrel. Nie som blázon, aby som sa pretláčal s Černákom. Nedostal som žiadnu požiadavku ani výstrahu. Černák do Afrodity zo dvakrát prišiel ako hosť. Poobzeral sa, porovnal a rozhodol sa nás, teda svoju konkurenciu, zlikvidovať. Asi jeho salón Romeo v Banskej Bystrici nešiel tak, ako si predstavoval. A čo si Černák zaumienil, to aj dosiahol. Po požiari som už neotvoril. Viac o tom nechcem hovoriť. Som rád, že tie časy sú preč.“

Skutočné peklo

Požiarnik Martin Jaso na zásah v Afrodite nikdy nezabudne.
Zdroj: archív


Smrť v bolestiach

Privolaní hasiči od začiatku vedeli, že v horiacom objekte ostali tri pracovníčky zariadenia. Odpílili mreže na oknách, aby vytvorili únikovú cestu, ale v ich blízkosti dievčatá neboli. Na ich záchranu bolo treba opatrne prehľadať celý dom. Veliteľ zásahu povolal do akcie všetkých zvolenských hasičov. Aj tých, ktorí práve nemali službu.

V čase požiaru boli v budove štyri dievčatá. Jedno zomrelo, kým prišli hasiči, druhé po prevoze do nemocnice.
Zdroj: archív


Do horiacej budovy vchádzali muži s autonómnymi dychovými prístrojmi s maskami na tvári a dievčatá hľadali v husto zadymených priestoroch s vysokou sálavou teplotou štvornožky, chvíľami sa doslova plazili po zemi. Každú chvíľu hrozilo, že sa steny prepadnú a v budove ostanú nielen dievčatá, ale s nimi zomrú požiarnici. Hasenie požiaru trvalo až do rána. Tlejúce zvyšky vzbĺkli ešte niekoľkokrát. Dve dievčatá sme našli ukryté v sprchovacích kútoch,“ spomína Jaso. Popáleniny z tepla mali po celom tele, nadýchali sa toxických plynov. Jedna z nich už bola v bezvedomí. Tretiu sme nevedeli nájsť. Až okolo štvrtej-piatej nadránom sme ju objavili v spoločenskej miestnosti. Zavalil ju stropný podhľad, ležala pod drevenými trámami. Bola mŕtva.“ Pri požiari erotického salónu vo Zvolene zahynula nielen 21-ročná J. H. Zraneniam napokon v nemocnici podľahla aj 23-ročná L. N., ktorú hasiči našli v bezvedomí. Osemnásťročná M. K. sa z popálenín liečila tri mesiace.

Bosova štedrosť

Tie dievčatá nemali s organizovaným zločinom nič spoločné, nepatrili do mafiánskych kruhov, aj tak museli zomrieť. Černák na svojom beštiálnom nápade trval,“ tvrdí muž, ktorý Černáka pozná veľmi dobre. Sám bol súčasťou mafiánskeho klanu černákovcov a v jeho štruktúrach sa pohyboval pomerne vysoko. Po dohode, že jeho meno nezverejníme, prezradil viac. „Človek z južného Slovenska, ktorý dostal príkaz na podpálenie erotického salónu, Mikimu hovoril, že pri požiari zomrú aj nevinní, že on s tým nič nechce mať. Černák toho človeka za odmietnutie príkazu fyzicky znemožnil a on radšej ušiel do zahraničia. Ešte roky sa pred Černákom ukrýval. Miki potom poveril podpálením Afrodity svojho miláčika, brutálneho Czémyho. Tomu bolo jedno, aký dosah bude požiar mať. Zobral so sebou svojho švagra a Mikiho príkaz vykonali. Ako odmenu dostali od Černáka hotovosť a BMW.“ 

Počas rozprávania o Černákovom rozhodnutí spôsobiť strašnú tragédiu muž vystupujúci z bosovej minulosti niekoľkokrát zopakoval: Miki nebol hrdina. Neexistuje nič, na čo by mohol byť hrdý. Následky požiaru ho netrápili. Naopak. Bavil sa na nich.“