Tip na článok
Jána Kubašiaka zavraždili pred dvanástimi rokmi: V obývačke jeho rodinného domu za prítomnosti manželky, dcéry, príbuzných a známych.

Nehoráznosť!: Vďaka Harabinovi možno Šajgal nebude pykať za Kubašiakovu vraždu

Harabinov senát sa pri rušení rozsudku nad objednávateľom prepadu u Kubašiakovcov trochu sekol.

Galéria k článku (14 fotografií )
Žena zavraždeného Kubašiaka nenachádza pokoj.
Polícia už dva a pol roka nevie nájsť Igora Šajgala: Nedávno si prebral rozsudok podpísaný Harabinom a opäť zmizol.
Juraj Roszík z policajného gangu opäť vypovedal: „Nezaujímalo ma, kam ideme. Mali sme vykonať prepad a dostať zaplatené. Pre mňa to bola rutina.“

Horehronský podnikateľ s mafiánskymi spôsobmi Igor Šajgal sa už desaťročia motá okolo závažných zločinov, ale niekto mocný nad ním stále drží ochrannú ruku. Naposledy Šajgala odsúdili za vydieranie a objednávku lúpežného prepadnutia, ktoré sa skončilo vraždou, a súd vydal polícii príkaz na dodanie Šajgala do väzenia. Kým Šajgal sa pred spravodlivosťou skrýval, dovolací senát Štefana Harabina právoplatný verdikt o Šajgalovej vine zrušil. Zdesenú verejnosť Harabin s typickým posmešným tónom uistil, že jeho senát tým len napráva veľké chyby nižších súdov. Lenže ono to vyzerá tak, že Harabinov senát napráva chyby, ktoré sám vymyslel.

Prehliadaný

Aby sme lepšie pochopili, čo sa dnes okolo Igora Šajgala deje, bude dobré pripomenúť si, o kom vedieme reč. Šajgal patrí medzi lokálne figúrky ako vyšité z deväťdesiatych rokov. Neveľký vzrastom, skôr územčistý, s pichľavými očami a so silou rodiacou sa zo zlosti. Šajgalova povesť nie je najlepšia, ale s policajtmi udržiava dobré vzťahy. Stalo sa síce, že za šoférovanie v opitosti mu zobrali vodičský preukaz, ale keď ďalej jazdil bez vodičáka, tvárili sa radšej, že nič nevidia. Miestni si nemohli nevšimnúť, že Šajgal patrí medzi vyvolených, a zvykli si problémy so Šajgalom riešiť tak, aby bol hlavne on spokojný. Kto túto schému nedodržiaval, mohol dopadnúť veľmi zle. Niežeby si ruky špinil sám Šajgal. To teda nie! On sa len obrátil na tých správnych ľudí.

Keď podnikateľ Marian Karcel nechcel tancovať, ako Šajgal píska, povolal si Šajgal na pomoc vtedy najvyššiu možnú inštanciu. Bosa Mikuláša Černáka. Černákovci zobrali Karcela do parády a on zo strachu o život „ponúkol na predaj“ svoj penzión v Bystrej. Presne ten, v ktorom si neskôr lebedili povestné Černákove tigre. Za vydieranie Karcela si napokon aj slovutný bos Černák posedel vo väzení, a to už veru bolo čo povedať. Zdanlivo bezvýznamný Šajgal vyviazol bez najmenších následkov, hoci Karcel ho priamo označil za objednávateľa vydieračky a sudca verejne vyhlásil, že Šajgal mal sedieť na lavici obžalovaných vedľa Černáka.

Šajgala neobvinili ani z podvodov s ľahkými motorovými olejmi, v ktorých lietala jeho firma. Šajgalovho obchodného partnera Jána Kubašiaka v tejto veci stíhali, rok pobudol vo väzbe v Ilave, ale okolo Šajgala bolo zase podozrivo ticho.

Ušiel poľahky

Krátko po prepustení Kubašiaka z väzby vtrhli do domu Kubašiakovcov v Polomke traja muži v kuklách. Jána Kubašiaka spútali, mlátili a kričali na neho: „Dlhuješ peniaze! Dlhuješ veľa peňazí!“ Napokon ho v prítomnosti jeho osemročnej dcéry i ďalšieho dieťaťa v dome zastrelili. Vdova po Kubašiakovi celý čas tvrdí, že zamaskovaných chlapov k nim poslal Šajgal. Za Kubašiakovu vraždu odsúdili bývalého policajného vyšetrovateľa Róberta Petluša, za spoluúčasť pri prepade ďalšieho bývalého policajta Róberta Červeňana a vtedy ešte aktívneho kukláča Juraja Roszíka.

Po dlhom mlčaní Petluš priznal, že na prepad u Kubašiakovcov ich najal Igor Šajgal za sľúbenú odmenu dva milióny slovenských korún. Šajgala tentoraz odsúdili, ale pred osemročným trestom za mrežami sa mu podarilo ujsť. Celkom poľahky. Päť dní trvalo, kým sa príkaz na dodanie Šajgala do väzenia dostal zo súdu k policajtom. Ďalšie týždne prešli, kým polícia zverejnila informácie o pátraní po Šajgalovi, aby nebodaj niekto nenahlásil, že Šajgala niekde zazrel. Európsky zatykač na Šajgala vydali až pol druha mesiaca po vyhlásení rozsudku. Za ten čas mohol Šajgal pri hľadaní najvhodnejšieho úkrytu obísť celú zemeguľu.

Po dvoch rokoch skrývania pred spravodlivosťou dostal Šajgal fantastickú správu. Najvyšší súd Slovenskej republiky našiel v jeho procese závažné chyby a nariadil nižším súdom, aby sa prípadom zaoberali znovu. Víťazný dokument neostal ležať ladom na pošte ako ostatné súdne zásielky. Šajgal, údajne intenzívne hľadaný políciou, si rozsudok osobne prevzal a potom sa zase prepadol pod čiernu zem.

Nech svedok už navždy mlčí: Po prečítaní rozsudku Harabinovho senátu sa môže zdať, že proces už môže smerovať len k Šajgalovmu oslobodeniu. Z doterajšieho dokazovania vraj vôbec nevyplýva, že by si Šajgal u vraha Petluša objednal „použitie násilia“. Ak si Šajgal vôbec niečo u Petluša objednával, tak maximálne získanie dokumentov. A tie mohol Petluš s kumpánmi napríklad ukradnúť alebo ich získať vydieraním. Skutočnosť, že páchatelia ku Kubašiakovcom vtrhli so zbraňami v ruke, všetkých prítomných spútali a Kubašiaka mlátili, mohol byť len ich „exces“. Šajgalova požiadavka vraj takto neznela.

Zmena právnej kvalifikácie spáchaných skutkov podľa naznačených úvah by viedla k nižšiemu trestu. Oveľa významnejšia, priam zásadná je iná výhrada Harabinovho senátu. Podľa nej bola kľúčová výpoveď Róberta Petluša, v ktorej za objednávateľa označil Šajgala, vykonaná nezákonným spôsobom.

„Súd nezisťoval na začiatku výsluchu pomer Petluša k prokurátorovi a Šajgalovi ako procesným stranám ani pomer k prerokúvanej veci v danom konaní,“ píše v zdôvodnení rozsudku Harabin. „Svedkovi navyše nebola predsedom senátu daná možnosť, aby v zmysle druhej vety odseku 1 paragrafu 132 Trestného poriadku súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Z obsahu zápisnice… je nesporné, že prokurátor svedkovi začal okamžite klásť otázky bez toho, aby sa súvisle k veci vyjadril, čo o nej vie.“

Pre túto chybu považuje Harabinov senát Petlušovu výpoveď za „procesne nepoužiteľnú“ a súdy sa majú tváriť, akoby Petluš o Šajgalovi ako o objednávateľovi vôbec nehovoril. Ba čo viac, „nepoužiteľnou“ sa nestala len spomínaná údajne sporná výpoveď z konkrétneho dňa. Petluš už nikdy viac nemôže na súde zopakovať, že si ho na špinavosti najal Igor Šajgal. Lebo „… akákoľvek jeho následná výpoveď by bola zaťažená už vyjadrenou nezákonnosťou“. Tak píše Štefan Harabin. Ani jeho podvedomie zrejme nie je schopné úplne sa stotožniť s týmto radikálnym názorom. Na inej strane rozsudku doslova prikazuje prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie a „objasniť rozpory vo výpovediach svedka Petluša“. A to bez opätovného Petlušovho vypočutia asi nebude možné.

Kto naozaj pochybil?

Dôležitejšie je čosi iné. Harabinov senát sa trochu sekol. Petlušovu výpoveď nevykonali v rozpore s Trestným poriadkom. Páni sudcovia z Najvyššieho súdu by to poľahky zistili, keby si pred takým závažným rozhodnutím, ako je zrušenie už právoplatného rozsudku, boli vypočuli zvukovú nahrávku z pojednávania. Petluš síce krátko, ale predsa len spontánne vypovedal. Ibaže v zápisnici z pojednávania táto pasáž chýba.

Presvedčenie Harabinovho senátu, že Šajgal nežiadal získanie materiálov pomocou násilia, má tiež trhliny. Už len to, že Šajgal nehľadal nejakého zlodejíčka, ale najal si práve Petluša z policajného gangu, spochybňuje úvahy o krádeži. Násilné vniknutie do objektu so zbraňami v ruke zásadne v čase, keď sú jeho obyvatelia doma, bolo modusom operandi tejto nebezpečnej, brutálne sa správajúcej skupiny. To dovolací senát dobre vie, na Najvyšší súd stiahol všetky možné spisy týkajúce sa policajného gangu. Rozsudok je však právoplatný, o vine Igora Šajgala už začal Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodovať znova. Pre rodinu zavraždeného Jána Kubašiaka to znamená návrat k tým najbolestnejším spomienkam.

VIDEO Plus 7 Dní