Rizikoví kajúcnici: Rozpory vo výpovediach nie sú v poriadku, sú podozrivé, znie zo Štrasburgu

Prečo kajúcnici ako svedkovia na Slovensku zlyhávajú? Odpoveď nám dal Štrasburg

Štrasburg dal za pravdu aj Žilinkovi. Prečo vidí ESĽP problém v kajúcnikoch?

Adam Valček

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok proti Slovensku v&nbsp;súvislosti s&nbsp;odsúdením Erika Adamča za účasť na dvoch vraždách v&nbsp;rokoch 1997 a 1999. Kľúčovým usvedčujúcim svedectvom boli výpovede spolupracujúcich obvinených a&nbsp;podľa ESĽP slovenské súdy zlyhali pri ich kritickom vyhodnotení. Už v minulosti s podobnou sťažnosťou uspel v Štrasburgu aj Erikov brat Branislav Adamčo.

Význam rozsudku v prípade Erika Adamča spočíva v&nbsp;tom, že nástojí na logickom hodnotení dôkazov neovplyvnenom predsudkami vrátane výpovedí spolupracujúcich svedkov. 

Konkrétne argumenty ESĽP sú prenositeľné na mnohé trestné stíhania začaté po roku 2018, ktoré sú postavené výhradne alebo prevažne na svedectvách spolupracujúcich svedkov. Jeden z&nbsp;argumentov ESĽP dokonca sedí aj na trestné stíhania vykonávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a&nbsp;jeho snúbenice.

Slovenskí sudcovia podľa ESĽP nemajú zatvárať oči pred nezrovnalosťami vo výpovediach spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikov. „Vysvetlenia vnútroštátnych súdov týkajúce sa nezrovnalostí (...) vzbudzujú dojem, že sa snažia odôvodniť prijatie tej verzie udalostí, ktorú vypovedá spolupracujúci svedok, a&nbsp;nie ju podrobiť kritickému hodnoteniu,“ kritizuje ESĽP prístup v kauze Erika Adamča. V jeho prípade „(...) vnútroštátne súdy reagovali na niektoré Adamčove námietky spôsobom, ktorý skreslil dôkazy, a&nbsp;poskytli k&nbsp;tomu rozporuplné odôvodnenie. Dokazuje to napríklad tvrdenie, že vierohodnosť výpovedí spolupracujúcich svedkov bola potvrdená a&nbsp;nie spochybnená nezrovnalosťami medzi nimi a&nbsp;inými objektívnymi dôkazmi (...).“

Presne tak. Rozpory vo výpovediach spolupracujúcich svedkov nemajú utvrdzovať vieru, že vypovedajú pravdu a&nbsp;iba si ju tak trochu odlišne pamätajú, naopak, tieto medzery vo svedectvách vnášajú do prípadov pochybnosti o&nbsp;vierohodnosti svedkov.

Tento – podľa ESĽP chybný – prístup je však prítomný aj v&nbsp;mnohých aktuálnych kauzách. Napríklad nedávno Špecializovaný trestný súd neprávoplatne odsúdil za korupciu dve bývalé funkcionárky finančnej správy na základe svedectva jediného kajúcnika. Vieru súdu v jeho pravdovravnosť ani trochu nenarušilo, že vypovedal, ako prevzal 150-tisíc na úplatky pre kolegyne, hoci svedok B vypovedal, že mu v skutočnosti odovzdal 200-tisíc eur. 

Aj Úradu špeciálnej prokuratúry je bližší názor, že podozrivé by bolo práve to, ak by dvaja svedkovia opísali trestne stíhaný dej rovnako alebo podobne. Práve rozpory v&nbsp;ich výpovediach podľa špeciálnej prokuratúry posilňujú ich vierohodnosť, pretože sú dôsledkom prirodzenej práce ľudskej pamäti – dvaja ľudia si ten istý dej môžu zapamätať odlišne. 

ESĽP však dáva za pravdu prieskumnému oddeleniu generálnej prokuratúry, ktoré pripravuje pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku podklady na rozhodovanie o&nbsp;podnetoch podľa paragrafu 363 trestného poriadku a už dlhší čas zastáva pri hodnotení výpovedí kajúcnikov podobne kritický a zdržanlivý názor.

Ďalšiu podobnosť s&nbsp;aktuálne živými ekonomickými kauzami vidieť v&nbsp;povahe a&nbsp;rozsahu dôkazov, ktorými prokuratúra argumentovala pri stíhaní Erika Adamča. On sa bránil, že ho usvedčovali iba spolupracujúci obvinení a&nbsp;neexistovali iné objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho účasť na vraždách. Vláda síce pripustila, že išlo o&nbsp;korunných svedkov, ale bránila sa, že Adamča odsúdili aj na základe znaleckých posudkov, iných svedectiev a&nbsp;dôkazov. 

Aj v&nbsp;aktuálne stíhaných ekonomických kauzách je to podobne - orgány presadzovania práva sa bránia, že výpovede spolupracujúcich svedkov nie sú jediným usvedčujúcim dôkazom, ale existujú aj iné svedectvá, posudky či listinné dôkazy. Problém však je, a&nbsp;na to upozornil teraz aj ESĽP, že tieto iné dôkazy pramálo hovoria o&nbsp;vine trestne stíhaných osôb. Iba dokresľujú iné okolnosti prípadov. Čo má spoločné dotačná zmluva alebo znalecký posudok k výške škody s tým, že niekto v pozadí podľa kajúcnika vzal províziu za pridelenie dotácie? Nič. 

Potvrdzuje to aj ESĽP: „Znalecké dokazovanie sa v prípade Adamča týkalo najmä príčiny a&nbsp;mechanizmu smrti obetí, nemalo žiadnu výpovednú hodnotu pre určenie toho, kto ich zabil. Smrť obetí a&nbsp;príčina smrti boli nesporné, pretože spolupracujúci svedkovia B, C a&nbsp;E sa k&nbsp;vraždám priznali. Rozhodujúcim faktorom z&nbsp;hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti E. Adamča bolo jeho spojenie s&nbsp;vraždami, ak nejaké vôbec bolo. V&nbsp;tomto smere však nebolo vykonané žiadne znalecké dokazovanie, žiaden objektívny dôkaz.“

Štrasburský súd sa pustil aj do témy, ktorá je na Slovensku pre niektorých citlivá - hodnotenie výhod, ktoré orgány presadzovania práva poskytujú spolupracujúcim svedkom výmenou za usvedčujúce svedectvá proti ich údajným kumpánom. Adamčo argumentoval, že žiaden sudca sa reálne nezaoberal, čo všetko bolo sľúbené a poskytnuté kajúcnikom proti nemu. ESĽP mu dal za pravdu a kritizuje povrchný prístup slovenských súdov, ktoré v&nbsp;rozhodnutiach totiž použili frázy ako tú, že „obzvlášť pozorne“ hodnotili výpovede spolupracujúcich svedkov, ale čo konkrétne to znamená, už neuviedli.

Aj v&nbsp;tomto je podobnosť so široko sledovanými kauzami: „Pretože ide o&nbsp;svedka, ktorý spolupracuje s&nbsp;orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní a&nbsp;usvedčuje aj ďalšie osoby z&nbsp;korupčnej trestnej činnosti, súd podrobne skúmal, či nedošlo k&nbsp;poskytnutiu neprimeranej výhody orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní za poskytnuté svedectvo. Nebolo zistené, že svedkovi by bol poskytnutý neprimeraný benefit. Jeho trestné stíhanie nie je doposiaľ ukončené,“ uvádza sa bez akýchkoľvek podrobností v nedávnom rozsudku k&nbsp;jednej z&nbsp;mnohých korupčných afér, kde svedčil spolupracujúci svedok.

„Nič nenasvedčuje tomu, že nad rámec všeobecného vyhlásenia, že poskytnutie výhod spolupracujúcim svedkom výmenou za usvedčujúce svedectvá je v&nbsp;súlade so zákonom, by (slovenské súdy) venovali akúkoľvek pozornosť povahe a&nbsp;rozsahu výhod, ktoré získali spolupracujúci svedkovia,“ kritizuje ESĽP v Adamčovom prípade. ESĽP si navyše všimol, že spolupracujúci svedkovia boli vylúčení na samostatné trestné stíhanie, ktoré pokračovalo vlastnou, k&nbsp;spolupracujúcemu svedkovi láskavou, dynamikou - niektorí sa za účasť na vražde nikdy pred súd nepostavili.

Rozsudok tiež ponúka podobnosť so súdením vykonávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. K ich zabitiu sa priznal Miroslav Marček a&nbsp;k&nbsp;pomoci s vraždami Tomáš Szabó. Obaja sú už právoplatne odsúdení - obaja na súde učinili vyhlásenie o&nbsp;vine. Na hlavnom pojednávaní sa však čítali súdnolekárske a&nbsp;balistické znalecké posudky, ktoré vylúčili, že by Kuciak zomrel tak, ako to opísal Marček. K&nbsp;týmto rozporom sa súd už nevrátil, keďže Marček uznal vinu, a&nbsp;preto ju nebolo treba dokazovať. Prokuratúra ich vtedy vysvetľovala tak, že pamäťová stopa Marčeka môže byť ovplyvnená stresom z&nbsp;vraždy, čo pri takýchto trestných činoch nie je neobvyklé. Ide o&nbsp;úplne totožnú situáciu, ktorú opisuje a&nbsp;kritizuje ESĽP v&nbsp;prípade Adamča ako príklad skresľujúceho hodnotenia dôkazov a&nbsp;rozporuplného odôvodnenia. Na odsúdenie vykonávateľov Kuciakovej vraždy to nebude mať žiaden vplyv. Ich vina a&nbsp;tresty sú už právoplatné.

Článok pôvodne vyšiel <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.trend.sk/pravo/prichadza-strasburgu-schladenie-horlivych-stihani">ako súčasť newslettra 5. 6. 2023</a>.

Štrasburg dal za pravdu aj Žilinkovi. Prečo vidí ESĽP problém v kajúcnikoch?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Štrasburg dal za pravdu aj Žilinkovi. Prečo vidí ESĽP problém v kajúcnikoch?

Súvisiace články

Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií (rozhovor)

Súd v kauze Mýtnik odmietol zahraničné výpisy z účtov. Asi to nie je definitívne

Má vôbec pripojenie na web? pýtal sa sudca, keď chceli 77-ročnému brať počítače

Dobroslava Trnku dobehla minulosť. NAKA ho obvinila za pokyn, ktorý vydal v roku 2004

„Vieme detaily. Porozmýšľajte...“ Čo ukazuje ďalšia nahrávka z kancelárie NAKA

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás