Lenka Dale

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková prezentovala “ohýbanie práva” veľkolepo. Je to vraj vynikajúci nástroj na boj proti pochybným rozhodutiam sudcov. Priam si ho podľa nej vyžiadala veľká nedôvera verejnosti v justíciu a pochybenia súdnej moci, ktoré vyvrcholili väzobným stíhaním viacerých sudcov.&nbsp; Ohýbanie práva sa dostalo do Trestného zákona v novembri 2020 a znie takto: „Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Vlna kritiky bola obrovská. Stíhať sudcu za právny názor?- búrili sa mnohí sudcovia. Exministerka čelila kritike, že je to návrat do komunizmu.&nbsp; Prezidentka Zuzana Čaputová však zákon podpísala a platí.&nbsp;

Súdna rada: súdy nie sú pomocníkom pri odsúdení

Exministerka Kolíková často vysvetľovala, že za ohýbanie práva by sudcov stíhal špeciálny prokurátor v prípade, že na pochybenie v rozhodnutí poukáže iný sudca a rozhodoval by sudca Špecializovaného trestného súdu.&nbsp; V návrhu Súdnej rady na zrušenie trestného činu ohýbania práva, ktorý vypracovala sudkyňa Marcela Kosová sa uvádza: “súdy sa nesmú stavať do pozície pomocníka prokurátora, usilujúc sa o odsúdenie obžalovaného. Nedokazujú teda vinu či trestnú činnosť (a ani nesmú), hoc by bolo akokoľvek ´náročné ju dokázať´. " Tiež je podľa nej otázka, prečo by mal byť kompetentný len Špecializovaný trestný súd, ktorý bol zriadený na iný účel.&nbsp;

V praxi bolo podané trestné oznámenie z tohoto trestného činu pomerne rýchlo potom ako vstúpil do platnosti. O aký prípad išlo? Polícii sa nepozdávalo, že sudca Okresného súdu Bratislava 3 až príliš rýchlo schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným Csabom Domotorom. “Treba len dúfať, že to nie je šikanózny revanš voči sudcovi, ktorý následne v inej trestnej veci rozhodoval o väzbe príslušníkov polície,” reagoval vtedy bratislavský sudca Peter Šamko.&nbsp; O nejaký čas prišlo ďalšie podanie na toho istého sudcu a dôvodom bolo známe vzatie vyšetrovateľov NAKA do väzby. Vyšetrovateľ žiadal súd, aby sudcu zbavil mlčanlivosti, lebo ho potrebuje vypočuť napríklad k dôvodom rozhodnutia o vzatí vyšetrovateľov do väzby. “Sudca tu nie je na to, aby dodatočne vo svojej výpovedi vysveľoval vyšetrovateľovi, či oznamovateľom svoje rozhodnutie, respektíve spôsob svojho uvažovania alebo konania,” kritizoval ohnivo postup polície sudca Šamko.&nbsp;

Ani expert na trestné právo generál profesor Jaroslav Ivor nepovažuje ohýbanie práva za žiadne terno. “Načo je ohýbanie práva? Máme predsa trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Ale keď sa chce niekto prezentovať, že čo urobil pre reformu justície, tak zvolí trebárs tento spôsob,” tvrdo okomentoval Kolíkovej postupy.&nbsp; O niečo jemnejšie, ale v rovnakom duchu sa vyjadrila sudkyňa Euóspkeho súdu pre ľudské práva Alena Poláčková. &nbsp; “Zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva… absolútne nemá dôvod byť v našom trestnom poriadku - mali sme a máme trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, v kontexte odňatia možnosti určitej ochrannej bariéry sudcom pred trestným stíhaním. Zažívame tiež, že vysokopostavený sudca Najvyššieho súdu SR je zadržaný a následne prepustený, bez vysvetlenia. Takto sa nedá budovať dôvera v justíciu. Určite vo všetkých povolaniach sa vyskytujú čierne ovce, ale pokiaľ existuje podozrenie zo spáchania trestného činu, toto musí byť zákonným spôsobom preukázané,” vyhlásila Poláčková v diskusii organizovanej Slovenskou advokátskou komorou.

Súdna rada vo štvrtok 16. februára schválila podnet na vypustenie trestného činu ohýbanie práva. Keďže Súdna rada nemá legislatívnu právomoc, podnet zasielajú ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi. Ten ešte ako predseda Slovenskej advokátskej komory častokrát nesúhlasil s krokmi a reformami svojej predchodkyne Márie Kolíkovej.&nbsp;