Vysnívaná riaditeľka
Ako tínedžerka robila Júlia Hanuliaková dobrovoľníčku pre Slobodu zvierat a chodievala na protesty Greenpeace. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odišla do Spojených štátov, kde sa pred dvadsiatimi rokmi začala venovať zoo dizajnu. Založila si firmu ZOO Design so sídlom v tamojšom meste Seattle. Tvrdí, že sa architektonicky podieľala na projektoch pre zoologické záhrady v USA aj Európe. V Amerike napríklad vraj spolupracovala na projekte resocializácie šimpanzov, ktoré použila na vedecké účely aj americká NASA.
„Budovali sme pre ne vily, každá je asi pre päťdesiat šimpanzov a sú spojené s rozsiahlymi výbehmi,“ opisovala pre PLUS 7 DNÍ túto prácu krátko po vymenovaní do funkcie riaditeľky bratislavskej zoo.
V Kanade zasa podľa vlastných slov robila napríklad na projekte s prírodnými kanálmi pre gorily alebo spolupracovala s tamojšou vládou na vytváraní stredísk pre množenie divých sobov. V estónskom Tallinne vraj pred piatimi rokmi pracovala na návrhoch údolia tigrov amurských. Vraj, vraj, vraj…
Tallin: výlet na náklady zoo
Spoluprácu uvádzanú v životopise pani Hanuliakovej viacerí popierajú, respektíve ju potvrdzujú, ale v oveľa, oveľa menšom rozsahu, než to vyzerá podľa jej prezentácie vlastnej kariéry.
„Žiaľ, narazili sme na problémy,“ uviedol riaditeľ tallinskej zoologickej záhrady Tiit Maran. Júlia Hanuliaková podľa neho síce bola veľmi nápomocná v počiatočnej fáze projektu tropického dažďového pralesa, ale potom sa ich cesty rozišli. A nie v najlepšom.
„Neskôr som Júliu pozval, aby mi pomohla s návrhom ambiciózneho plánu tigrieho údolia,“ spomína s tým, že ich predstavy sa líšili a na údolí pre tigre sa nepodieľala. Vôbec. Dojem, ktorý zanechala, rozhodne nemá odporúčací charakter. Do Tallinu totiž neskôr prišla na výlet s rodinou. Cestovné náklady si chcela dať preplatiť v tamojšej zoo...
„Tallinnská zoologická záhrada isteže nebola schopná pokryť jej cestovné náklady. Naša spolupráca sa preto skončila,“ spomína Tiit Maran.
Berlín? Bolo to inak
Krátkodobý kontakt s Júliou Hanuliakovou pripustila aj zoo v Berlíne. Opäť však nepotvrdili spoluprácu na ňou opisovanom projekte Orlej skaly, ktorý uvádza v životopise.
„Jej nápady sa zapracovali, ale nie v konečnej realizácii,“ uviedla zoo vo svojom stanovisku.
V Prahe návrh zamietli
Ako to vyzerá s jej návrhom pavilónu goríl v Prahe, ktorý uvádza na profesijnej sociálnej sieti LinkedIn? K žiadnej spolupráci na gorilách sa pražská zoologická záhrada v súvislosti s jej osobou či firmou nehlásil. Nič, nebola žiadna zmluva, nebola žiadna platba, žiadna realizovaná spolupráca.
„Pani Hanuliaková prezentovala v zoo v Prahe svoj návrh, ktorý však nebol akceptovaný,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ hovorca zoologickej záhrady Filip Mašek.
Zvláštny model fungovania
Zdá sa, že kariéra Júlie Hanuliakovej zďaleka nie je taká famózna, ako to srší z jej životopisu, kde uvádza vyše štyridsať projektov, ktoré vznikli pod jej vedením alebo pri jej asistencii. Keď sme ju oslovili, ostala najskôr zaskočená. Potom napísala písomnú odpoveď, z ktorej je zrejmé, ako si vytvárala životopis.
„Mojou úlohou väčšinou nebolo realizovať projekty. Pri niektorých projektoch som mala tú česť zostať pri nich až do ich otvorenia, ale väčšinou išlo o vízie a projektové štúdie. To, či sa projekt bude realizovať, je vždy na jeho zadávateľovi. Záleží na mnohých faktoroch, ktoré autor štúdie neovplyvní,“ uviedla Júlia Hanuliaková.
Nuž, sú autori, ktorých diela skončia v šuplíku, hoci s nimi oslovili povedzme šesť nakladateľstiev. Ťažko však potom môžu v životopise tvrdiť, že s nakladateľstvami spolupracovali, keďže ich diela nevydali, všakže. Júlia Hanuliaková to evidentne vidí inak. Opýtali sme sa aj na výšku odmien pri projektoch, keďže zoologické záhrady popierajú spoluprácu, zmluvy či platby.
„Nie vždy je odmena finančná, niekedy išlo o odplatu nefinančnú, napríklad formou pozvánky na odborné konferencie alebo kontakt a odporúčanie spolupráce pre ich zazmluvnené partnerské architektonické firmy,“ vysvetlila Júlia Hanuliaková, ako máme chápať jej pôsobenie. Nuž, je to nepochybne zaujímavý model podnikania.
Exnámestník Hulík: Jej zápal mizne, keď má chytiť ceruzku a navrhovať riešenie
Situácia v bratislavskej zoologickej záhrade je napätá. V médiách sa ozývajú zamestnanci, ktorí odtiaľ po rokoch odchádzajú. Väčšina zamestnancov sa podpísala pod otvorený list mestskému zastupiteľstvu, kde sa sťažovali na chaos a neodbornosť pod vedením Júlie Hanuliakovej.
Bývalý námestník riaditeľky, ktorý bol dočasne poverený aj vedením zoo, Tomáš Hulík vie, že problémy sa vyhrocujú. „Najdôležitejší odbor, zoologické oddelenie, bol počas pôsobenia pani riaditeľky rozpustený. Dúfam, že výber nových ľudí bol dobrý. Zoologická záhrada sa stará o živé tvory a šlendriánsky prístup k práci zo strany vedenia ohrozuje ich život,“ otvorene povedal Hulík.
Spočiatku mal však Hulík rovnako ako jeho kolegovia z Júlie Hanuliakovej dobrý pocit. „Atmosféra bola zo začiatku fajn, veľmi pracovná. Postupne sme však začali zisťovať, že to nebude až také ružové. Na koncepcii zoologickej záhrady sa nepracovalo,“ spomína na svoje pôsobenie. Prvé podozrenie v ňom skrslo, keď riaditeľka stiahla so stavebného konania projekt výbehov pre medvede, lebo si predstavovala, že nový medvedinec bude umiestnený inde. „Niekoľkokrát som ju prosil, aj sme žiadali, či nám nepomôže s rýchlymi náčrtkami, kresbami, s vyriešením situácie, ale nikdy sa tak nestalo. Počúvali sme len výhovorky o nedostatku času či peňazí. Ale predsa, keď ste nadšený architekt a dizajnér zoologických záhrad ako ona o sebe rada tvrdí, tak prvé, čo urobím v takejto situácii, je, že chytím ceruzku a idem to navrhnúť. Jej zápal pre dizajn a architektúru sa zrazu vytratil,“ hovorí Hulík.
Hanuliaková podľa neho krásne a veľa rozpráva, ale „určité premietnutie do slovenských reálií by padlo vhod“. Počul vraj o areáli pre slonov za 50 miliónov, aby sme boli lepší ako vo Švajčiarsku. „Peknými slovami sa dá opísať veľa, ale ku konkrétnym činom je veľmi ďaleko,“ okomentoval jej pôsobenie Hulík.
