Predstava o tom, že realitné kancelárie sú pre klientov zárukou slušnej kúpy, informovanosti o stave nehnuteľnosti, majetkových pomerov, garanciou, že zmluvy budú transparentné, jasné, právne v poriadku a hlavne, že nakoniec bez problémov dostaneme to, za čo si zaplatíme, sa v posledných dňoch otriasa v základoch. Zdá sa, že všetko je inak, aj etablovaná realitná kancelária môže byť len marketingovým nástrojom nepoctivého, po uši zadlženého developéra, ktorý vás nakoniec pripraví o životné úspory. Práve to sa stalo dvojici vozičkárov, ktorí sa po dvoch rokoch naťahovačiek s realitkou, investormi i budúcimi investormi nedostali k vysnívanému bytu ani k vlastným peniazom. Hoci podali trestné oznámenie, vinníci sú stále na slobode a až po masívnej medializácii sa Generálna prokuratúra rozhodla celý prípad preskúmať.

Zaľúbenci

Život Natálie a Martina je od malička poznačený ťažkou chorobou. Svalová dystrofia pripútala Natáliu na vozík už v troch rokoch. U Martina bol progres spočiatku pomalší. Žil ako normálny chlapec, miloval šport, aktívne hrával futbal. Keď mal trinásť, čoraz častejšie prichádzala únava, slabosť, pády. Až nakoniec nevstal.

Stropný zdvihák: Je jednou z pomôcok, ktoré mladý pár potrebuje na život. Vďaka nemu sa dostanú do postele.
Stropný zdvihák: Je jednou z pomôcok, ktoré mladý pár potrebuje na život. Vďaka nemu sa dostanú do postele.
Zdroj: Dávid Duducz

Ani jeden z tejto sympatickej dvojice sa nepriazni prírody nepoddal. Naopak, Natália dokázala ukončiť vysokú školu, Martin zmaturoval a urobil si nadstavbu. A naďalej sa venoval športu. Tak sa vlastne zoznámili. Na zápase v paralympijskej disciplíne boccia. I keď ich tímy stáli proti sebe, oni v sebe našli zaľúbenie. Tristo kilometrov medzi Oravou a Bratislavou prekonávali pomocou internetu. Dva roky si písali a snívali, že raz budú spolu. Počas Natáliinho štúdia sa im to podarilo. Vedenie bratislavského internátu im poskytlo bezbariérovú dvojbunku, kde si mohli užívať spoločné chvíle. Štúdium sa však chýlilo ku koncu a bolo treba hľadať nové bývanie. Medzitým si obaja našli prácu - on vo firme zameranej na pomôcky pre telesne postihnutých, ona sa starala o online servis pre obchod s hračkami. Keď Martinova mama predala byt a zaľúbencom venovala osemdesiattisíc na kúpu bytu, zdalo sa, že na ceste za šťastím ich nič nezastaví. Žiaľ, zastavilo. Nečakane a bezohľadne.

Iný svet

S Natáliou sme sa stretli v podnájme na jednom z bratislavských sídlisk. Milá, usmiata, plná života. V rozhovore nás však vracia do reality. Do života, ktorý je pre bežného človeka často veľkou neznámou. „My ťažko môžeme robiť niečo spontánne, všetko musíme plánovať. Už od rána, keď nám z postele pomáha osobný asistent. Sami nemôžme ísť ani na toaletu,“ hovorí Natália. „Činnosti, ktoré sú pre iných samozrejmé, sú pre nás neraz neprekonateľnou prekážkou. Už to, že si sama dokážem niečo vziať z police, ktorá je vyššie ako môj vozík, je pre mňa víťazstvo. Tešíme sa z maličkostí, pretože aj o tie môžeme časom prísť. To, čo zvládneme dnes, nemusí byť už o pár mesiacov pravda. Dystrofia je nevyliečiteľná choroba a výskumy zatiaľ smerujú len k tomu, ako ju spomaliť.“

Napriek všetkému sa snažia žiť normálne, v špeciálne upravenej dodávke na vozíčky jazdia do práce, vedia sa zabaviť, tráviť čas „prechádzkami“. Nie je to ľahké, pretože skoro na všetko potrebujú asistentov, ktorí sú pre nich nohami i rukami. Natália nám ukazuje stropné zariadenie, ktorým sa dostávajú do postele, držiaky po byte, bezbariérovú sprchu. To všetko potrebujú na život. „Som optimistka, i keď tiež mám dni, keď sa pýtam - Prečo sa to stalo práve mne? Rada by som niekedy spoznala ten pocit sama sa postaviť na nohy, mať slobodu, ísť, kam chcem. Martin je citlivejší a viac si všetko pripúšťa. Aj preto naše súčasné problémy s developérom a realitnou kanceláriou znáša ťažšie a výrazne sa mu zhoršil zdravotný stav.“

Zadlžený developér

Osemdesiattisíc eur sa môže zdať dosť na bývanie pre dvoch mladých ľudí. Aj v Bratislave. Martin s Natáliou však potrebovali dokonale bezbariérový byt. Pretože pre elektrický vozík je aj najmenší schodík prekážkou. Hľadali po realitkách i prostredníctvom televíznej relácie. Nepodarilo sa. Až pred dvoma rokmi objavili rozostavaný objekt Sunpark Residence v bratislavskej Trnávke. Keď so zástupkyňou realitnej kancelárie RE/MAX Gold Henrietou Lukovicsovou išli na obhliadku nového bytu, mali pocit, že sa stal zázrak.

Až na pár drobností spĺňal ich predstavy. Aj cena 146-tisíc eur za 80 štvorcových metrov sa zdala dobrá. A tak začiatkom apríla 2016 podpísali zmluvu o budúcej zmluve. Tu bol však kameň úrazu. „Na zmluve síce figuroval developér Zoltán Molnár, vtedajší konateľ spoločnosti COLONIA - STAV, byt však už nevlastnil. To sme nevedeli a neinformovala nás o tom ani maklérka. Naopak, ubezpečila nás, že keď zložíme zálohu, okamžite sa začne so stavebnými úpravami podľa našich návrhov.“ Párik bol v časovej tiesni, na internáte na nich tlačili, že musia dvojbunku vypratať. Dôverovali realitke fungujúcej pod svetovou značkou, a tak sa nad osemdesiattisícovou zálohou nepozastavili.

Hoci to bolo všetko, čo mali, požadovanú čiastku previedli na účet developéra. Potom sa začali diať divné veci. Keďže potrebovali ďalšie peniaze na dofinancovanie bytu, požiadali banku o hypotéku. Tá do bytu poslala pracovníčku, aby vypracovala znalecké posudky. „V deň obhliadky mi znalkyňa telefonovala, že s takým prístupom realitnej kancelárie sa ešte nestretla. Údajne jej nechcela ob­hliadku umožniť, padli vraj aj nadávky. Vtedy nám povedala, aby sme si dali pozor a skontrolovali zmluvu, kde nesedí meno skutočného majiteľa.“

Ombudsman: Martin Paškala potvrdil pochybenie realitnej maklérky aj nejednoznačnosť zmlúv developera.
Ombudsman: Martin Paškala potvrdil pochybenie realitnej maklérky aj nejednoznačnosť zmlúv developera.
Zdroj: Michal Smrčok

Neskôr sa dozvedeli, že Zoltán Molnár si napožičiaval peniaze a ručil za ne práve bytmi, ktoré predával. Aj tým, ktorý mal pripadnúť mladému páru. „Napriek tomu nás pani Lukovicsová ubezpečovala, že je všetko v poriadku a kedykoľvek sa môžeme nasťahovať aj bez listu vlastníctva. Všetko sa vraj bude riešiť priebežne.“ Neriešilo. Dospelo to tak ďaleko, že Natália s Martinom radšej odstúpili od zmluvy a žiadali späť svoje peniaze.

Ako na hojdačke

Tie im nemal kto vrátiť. Zoltán Molnár sa vyparil, zmenil telefónne číslo, realitná kancelária sa tvárila, akoby za nič nemohla. Napriek tomu, že nezávislý ombudsman potvrdil chybu maklérky, ktorá pred podpísaním zmluvy neskontrolovala majetkové vzťahy. Vtedy sa začalo pre dvojicu peklo. Desiatky zbytočných stretnutí, planých sľubov, zvláštnych návrhov. „Riaditeľ spoločnosti RE/MAX Slovensko nám dokonca ponúkol, aby sme si vzali osemdesiattisícovú hypotéku a on nám ju bude splácať,“ prehodí znechutene Natália. „To sme nemohli riskovať. Boli sme ako na hojdačke. Raz k nám prišla informácia, že noví investori odkúpia našu pohľadávku a dostaneme aj päťtisícové odškodné, nakoniec zostalo len pri tých piatich tisícoch. Potom nám zas na účte pristálo 30-tisíc. Vraj od investorov. Keď sme však chceli, aby nám ich dali oficiálne, so zmluvou, žiadali našu mlčanlivosť. Prakticky by sme sa zvyšku vzdali. Potom síce ‚darovanú‘ čiastku zvýšili o 17-tisíc, to však zostalo len na papieri. Náš právnik nám odporučil, aby sme na peniaze zaslané bez zmluvného základu nesiahali. Tak ležia v banke.“ Tým sa komunikácia skončila. Dvojica podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, lenže vyšetrovateľ aj prokuratúra ho zamietli. Vraj nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Nočná mora

Na mladých ľudí toho bolo už priveľa. Museli sa starať o holé prežitie. Chodiť do práce, platiť podnájom. Veď len za bývanie počas dvoch rokov dali takmer desaťtisíc eur. Navyše platby právnikom, za dopravu na stretnutia. Prichádzali o čas, pohodu aj zdravie. Martin trpel bolesťami žalúdka, zvýšeným tlakom, nechutenstvom, nespavosťou. „Naše sny o peknom bývaní sa zosypali ako domček z karát,“ prezrádza mladý muž na vozíku. „Namiesto toho sa zhoršili vzťahy v rodine aj v našom spolužití. Neraz sme boli takí napätí, že sme vybuchli, pohádali sa.“

Keď sa dozvedeli, že celý prípad by mohol byť premlčaný, opäť sa rozhodli bojovať a kauzu zverejniť. Začalo sa to Natáliiným blogom, neskôr sa o podvod začali zaujímať viaceré médiá. „Ozýva sa nám množstvo ľudí. Niektorí sa snažia poradiť, ďalší hovoria, že nie sme jediní, koho táto maklérka a maďarský developér dostali do problémov. Aj im predával byty zaťažené záložným právom a suma, o ktorú ich pripravil, presahuje pol druha milióna. V Rajke je vraj celá neskolaudovaná bytovka zaťažená obrovským dlhom. Žije v nej takmer 80 ľudí, od ktorých banka dlh vymáha.“

Natália s Martinom nechceli nikomu hrať na city. Len žiadali, čo im patrí. Od tých, ktorí všetko spôsobili. Ich priateľ a osobný asistent sa už na smutnú drámu nemohol pozerať a založil verejnú zbierku na internete. „Na účte zbierky sa nazbieralo niekoľko tisíc od dobrých ľudí. Ďakujeme, tie peniaze nám pomôžu zaplatiť nájom a právnikov. Nikdy sa nevzdáme. Dnes už vieme, že nie sme sami. Nádejou nám je prísľub Generálnej prokuratúry, že náš prípad znova preskúma. Okrem toho s ďalšími poškodenými pripravujeme hromadné trestné oznámenie na Henrietu Lukovicsovú aj Zoltána Molnára. Konečne sa skončilo ututlávanie a podvod na nás i mnohých ďalších vychádza na povrch.“

Nie sme vinní

Riaditeľ RE/MAX Slovensko Richard Churý je presvedčený, že jeho spoločnosť sa neprávom ocitla v pozícii vinníka. „Pri developérskych projektoch, ako je aj Sun Park Residence, realitná kancelária len marketingovo propaguje predaj bytov a klientom predkladá zmluvy pripravené developérom,“ zdôrazňuje. „Maklér nevidí do financovania projektu a klient vždy znáša určité riziko.“ V rozhovore sa vracia ku genéze prípadu, ako ju vidí on. „Keď nás v roku 2016 slečna Turčinová informovala, čo sa stalo, celú vec prešetril nezávislý ombudsman. Dospel k záveru, že maklérka pochybila. Pri podpisovaní zmluvy si mala pozrieť aktuálny list vlastníctva a klientov upozorniť, že je na ňom zapísaný dočasný vlastník.“ Ako pokračuje, chybu priznali, preto sa snažili oklamaným klientom od prvopočiatkov pomôcť. Absolvovali s nimi niekoľko stretnutí, ponúkli im právne služby, náhradné bývanie, ktoré by vraj platili za nich, žiadne však nenašli, možnosť splácania hypotéky v sume, o ktorú prišli, RE/MAX-om, odškodnenie vo výške 5-tisíc eur. „Ideálnym riešením by bolo vrátenie celej sumy, tá však neskončila u nás.“ Podotýka, že mladý pár im neveril a rozhodol sa konať na vlastnú päsť, s vlastnými právnikmi. „Rokovali s ľuďmi, ktorí za projektom stáli, a nás z týchto stretnutí vylúčili. Z druhej ruky sme sa dozvedali, že im budúci investori poslali tridsaťtisíc eur a ponúkli ešte sedemnásť. Áno, museli by sa zaviazať k mlčanlivosti, ale s piatimi tisíckami od RE/MAX-u by mali už viac než päťdesiattisíc. Som presvedčený, že zvyšok by sme dokázali dofinancovať.“ Tvrdí, že jeho spoločnosť bola rovnako podvedená ako Natália s Martinom. Preto sám plánuje podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. „Chceme vedieť, kde vlastne tie peniaze skončili.“

Nastrčená firma?

Právnik a ombudsman Martin Paškala upozorňuje i na fakt, že zmluvy od developéra, ktoré maklérka predložila klientom, neboli formulované celkom zrozumiteľne. Nebolo zrejmé, že byt, o ktorý mali záujem, je zaťažený záložným právom. „Často sa však stáva, že developérske zmluvy klient ani realitka nemôžu pripomienkovať.“ Myslí si, že maklérka mala dvojici odporučiť, aby sa pred jej podpísaním poradili s právnikom. „Cena bytu bola priaznivá práve preto, že takéto projekty môžu byť rizikové.“ Tiež sa domnieva, že poškodená bola aj realitná kancelária. „COLONIA - STAV je päťtisíceurová eseročka, konateľ bol maďarský občan. Je zrejmé, že za takým veľkým projektom stáli ďalší investori, o ktorých sa nehovorí,“ vysvetľuje. „V pozadí boli osoby z okolia Dunajskej Stredy, ktoré ťahali nitky.“

Podľa neho bola Molnárova firma s minimálnym finančným vkladom len prostriedkom, aby títo ľudia v tichosti všetko riadili. A v prípade problémov ju mohli nechať padnúť. Čo sa nakoniec takmer stalo. Na malú eseročku bol podaný návrh na konkurz, ktorý bol zakrátko stiahnutý, vlani v ňom však už Molnár ako konateľ nefiguroval. „Toto nie je kauza RE/MAX-u. Ten bol do toho, naopak, účelovo zatiahnutý. Ľudia, ktorí sú za problémy klientov skutočne zodpovední, stále zostávajú v anonymite. Preto vítame záujem prokuratúry celú vec prešetriť.“

A čo na to maklérka? „Táto situácia ma veľmi mrzí, cítim morálnu účasť a zodpovednosť, ale nie vinu,“ hovorí Henrieta Lukovicsová, ktorej kariéra v RE/MAX-e a zrejme v celom realitnom biznise sa skončila. „Urobila som jedinú chybu, že som v deň podpisu nepreverila vlastnícke vzťahy. O tom, že dočasným vlastníkom je iná osoba, než bola uvedená v zmluve, som sa dozvedela, až keď sa začali vybavovať podklady pre hypotéku.“ Dodáva však, že o záložnom práve vedela, rovnako ako jej klienti. „Všetky byty boli založené. To patrí k takýmto projektom. V deň podpísania kúpnej zmluvy však musia byť bremená odstránené.“ Nepopiera, že s Molnárom spolupracovala v minulosti, ale o tom, že podviedol aj ľudí v Rajke a zanechal im na krku dlhy, sa vraj dozvedela až vlani. „Dnes už nikto nepozerá na to, čo sa dialo v čase, keď pani Turčinová byt kupovala,“ dodáva na záver. „Vtedy sa kolaudovala stavba, za ktorou stál Molnár, a banka uvoľnila milióny eur z prvej etapy výstavby. Komu by napadlo, že investor skrachuje práve vtedy, keď dostane na účet takúto sumu?“

Deravý zákon

Podľa predsedu Realitnej únie SR Attilu Mészárosa bola hlavnou príčinou problémov, s ktorými dnes Natália a Martin bojujú, zrejmá nedôslednosť a neprofesionalita zo strany realitnej kancelárie a maklérky. „Realitná kancelária nepreverila aktuálny právny stav nehnuteľnosti, čoho vinou neodhalila zmenu vlastníctva bytu v katastri nehnuteľností a neupozornila kupujúcich na riziká spojené s vyplatením akejkoľvek čiastky priamo predávajúcemu bez vhodného ošetrenia tejto transakcie,“ vysvetľuje. „Vyplácaná záloha sa mala uložiť do úschovy. Tak by nedošlo k poškodeniu kupujúcich a včas by sa odhalili aj prípadné nekalé úmysly.“ Podľa neho ide o systémové zlyhanie, ktoré ukazuje na nedostatky realitného trhu na Slovensku. „Veľkosť firmy, jej predpisy, kódexy, dobrovoľné štandardy asociácie, ktorej členom RE/MAX je, zjavne nedávajú klientom potrebné garancie. Osobne je mi ľúto, že za takéto flagrantné chyby budú trpieť seriózne realitné kancelárie a makléri, ktorí v minulosti svojou odbornosťou zabránili nejednému podvodu.“

Ako pokračuje, „realitná kancelária by nepochybne mala mať snahu vhodným spôsobom klienta odškodniť, minimálne za stratu dôvery. Jednou z ciest je aj postúpenie pohľadávky. Množstvo realitných kancelárií má poistenie zodpovednosti za škodu, avšak nárok na poistné plnenie je vecou posúdenia poisťovne. Samotný realitný maklér poistenie bežne nemá, pretože legislatíva pojem realitný maklér ani nepozná“.

Advokát a tajomník Realitnej únie Mojmír Plavec vidí problém aj v súčasnom zákone, v ktorom sa od roku 1925 veľa nezmenilo. „Realitný trh je z legislatívneho hľadiska v mimoriadne zlom stave,“ tvrdí. „Neexistujú takmer žiadne pravidlá, preto bolo len otázkou času, kedy niektorí občania prídu o celoživotné úspory. Ak nedôjde k zmene, podobné prípady sa v budú opakovať.“ Na to, aby ste mohli podnikať s realitami, zákon požaduje len preukázanie dosiahnutého vzdelania, pričom nemusíte mať žiadnu znalosť realitného trhu. Legislatíva nerieši ani informačnú povinnosť realitných sprostredkovateľov voči záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti a nevyžaduje od nich ani poistenie.

Nie je určené ani len to, čo všetko je realitná kancelária povinná zabezpečiť. Preto sa kvalita služieb aj výška rizika pre klienta u jednotlivých sprostredkovateľov veľmi líšia. „História opakovane dokazuje, že dobrovoľné štandardy práce či etické kódexy sú nedostatočné, pretože nie sú povinné. Treba prijať zákon, ktorý by platil pre všetkých.“ Od podnikateľov s realitami by požadoval napríklad preukázanie odbornej spôsobilosti, povinné poistenie zodpovednosti za škodu či transparentnosť pri nakladaní s finančnými prostriedkami klientov. Takýto zákon by bol riešením aj pre Natáliu a Martina. Škodu by im totiž dávno zaplatila poisťovňa.

Prečítajte si tiež: