Kauza okolo pozemku prezidenta Kisku možno odkryla zatiaľ neodhalené kšefty s pôdou pod Tatrami

Nedávno v istej diskusnej relácii prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška len tak ledabolo prehodil, že jeden z najvyšších ústavných činiteľov prišiel podvodným spôsobom k pozemkom vo Veľkom Slavkove. A hoci o tom vie, odmieta ich vrátiť pôvodnému majiteľovi. Keďže pán poslanec by si určite nedovolil takto slovne zaútočiť na svojho straníckeho šéfa Andreja Danka či, nedajbože, priamo na premiéra Roberta Fica, všetkým bolo okamžite jasné, meno ktorého činiteľa priniesla slina Paškovi na jazyk.

Prezident Andrej Kiska musel po daňovej kauze spojenej s rodinnou firmou KTAG vysvetľovať ďalšie podozrenia valiace sa na jeho hlavu. Ukazuje sa však, že prípad môže mať oveľa zaujímavejšie pozadie, ako si možno aj samotný Paška myslel. Súvisí so kšeftovaním s pôdou pod Tatrami, o ktorom sa doteraz nahlas nehovorilo.

Obec Veľký Slavkov, nachádzajúca sa priamo pod štítmi našich veľhôr, je verejnosti dobre známa. Nielen pre skvelú polohu. Táto dedina s vyše 1 300 obyvateľmi totiž mnohým v pamäti utkvela najmä pre jednu z najväčších káuz prvej vlády Roberta Fica. V roku 2007 boli do nej zapletení nominanti ĽS-HZDS, menovite vtedajší šéf Slovenského pozemkového fondu Branislav Bríza. Pod jeho vedením fond za veľmi zvláštnych, ba, ukázalo sa, až trestuhodných okolností plánoval previesť viac ako milión štvorcových metrov pôdy v hodnote takmer 50 miliónov eur na reštituentov, ktorí sa chystali prepísať ju na firmu GVM.

Teda na ľudí, ktorí mali blízko priamo k predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi. Biznis sa napokon podarilo zastaviť, menovaná spoločnosť sa napriek tomu k pozemkom pod Tatrami dostala. Avšak v katastri iných obcí.

V čase, keď škandál s pôdou pod Tatrami prepukol, málokto tušil, že špekulanti v tejto lukratívnej lokalite Slovenska operovali už dávno predtým. A, ako ukazuje čas, úspešne. Nie je dokonca vylúčené, že o pozemky pripravili doteraz neznámy počet majiteľov. Vďaka Jaroslavovi Paškovi vie verejnosť o jednom. O zubárovi Jánovi Francovi z Popradu. Aj keď treba zdôrazniť, že funkcionár SNS pod rúškom boja za spravodlivosť chcel vlastne pomôcť svojej rodine. Sám sa k tomu priznal. Ukázalo sa totiž, že manželka zubára Franca a pani Pašková sú sesternice.

Prvá kapitola kauzy okolo pozemku Andreja Kisku sa začala písať v čase, keď tento Popradčan ani netušil, že raz zasadne do Prezidentského paláca. Bolo to na začiatku deväťdesiatych rokov. Štát v rámci reštitúcie vtedy vrátil pozemky pod Tatrami otcovi Jána Franca. Ten ich v roku 1993 prenajal Poľnohospodárskemu družstvu Mlynica. Nasledujúcich vyše 23 rokov bolo na prvý pohľad všetko v poriadku a Francovci žili v domnení, že veci sú tak, ako majú byť. Až začiatkom roka 2016 potreboval syn pána Franca niečo zmeniť. Vybral sa teda na kataster a nechápal. Zistil totiž, že už nie je vlastníkom jedného z pozemkov. Že je ním súčasný prezident Andrej Kiska.

Vlani v máji preto Ján Franc v tejto súvislosti podal trestné oznámenie, čo potvrdil policajný hovorca Daniel Džobaník. Týkalo sa podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu. Polícia sa v rámci svojich možností a schopností pustila do tuhého pátrania. Zistila, že predmetný pozemok bol 3. júna 1999 vydržaný, o čom sa spísala notárska zápisnica.

„Novým majiteľom sa na základe vydržania stala istá spoločnosť s ručením obmedzeným z Veľkého Slavkova. Táto firma pozemok následne 22. júla 1999 predala za sumu 43-tisíc korún novému majiteľovi a ten ho 28. júla 1999 predal za 54 270 korún Ing. A. K. z Popradu,“ vysvetľuje policajný hovorca.

Daniel Džobaník nezabudol zdôrazniť, že polícia urobila všetko, čo vedela a mohla. Vyžiadala si potrebné listinné podklady, pri-brala dokonca znalca z odboru poľnohospodárstvo, aby odhadol cenu pôdy. Z jeho odborného vyjadrenia vyplynulo, že hodnota pozemku s rozlohou 12 105 štvorcových metrov pod štítmi Tatier je zanedbateľná. Predstavuje presne 119,34 eura! Áno, je to naozaj tak. Znalec zistil, že parcela, ktorej hodnota sa podľa realitných maklérov môže šplhať k miliónu eur, je vlastne takmer bezcenná. A ako na to prišiel? Vraj na zá-klade akýchsi metodík.

Po takých výpočtoch nemala polícia ani prokuratúra inú možnosť, ako hodiť prípad za hlavu. Veď hádam nebudú svoje sily a mozgový potenciál mrhať pre „kauzu“ okolo stoeurového pozemku. Nezaujal ich ani fakt, že pôda doslova v priebehu niekoľkých dní trikrát zmenila majiteľa.

Či postupovali správne, nám nehodno posudzovať, ale do prípadu sa zaangažoval generálny prokurátor, ktorý dal doterajší postup orgánov prešetriť. A možno nie nadarmo. Keď sme sa totiž pustili do akéhosi amatérskeho pátrania, zistili sme, že detaily prípadu sú veľmi zaujímavé a jeho nitky vedú k rovnakým kruhom, aké stáli v roku 2007 za spomínanou kauzou prvej Ficovej vlády.

Ako prvá sa na jazyk tlačila otázka, prečo zubár Ján Franc podvod s pozemkami odhalil až v roku 2016. Vysvetlenie ponúkol Ľudovít Dorko, predseda Poľnohospodárskeho družstva Mlynica, ktorému Francovci v roku 1993 pozemok prenajali. „My im stále hradíme nájomné,“ konštatuje pokojne. Na tom, že družstvo už dlhé roky platí niekomu, komu pozemok oficiálne takmer dvadsať rokov nepatrí, nevidí predseda družstva nič zvláštne. Veď o zmene majiteľa ich nikto neinformoval, platia teda tomu, s kým majú zmluvu. „Ale viete, keby tu začali robiť poriadky s pozemkami všetci, asi by mnohí zostali rovnako šokovaní ako pán Franc,“ veľavravne naznačuje Ľudovít Dorko.

Predsedovi je známa aj spoločnosť, ktorá v roku 1999 predmetné pozemky Jána Franca vydržala, o čom sa spísala notárska zápisnica. Ide o zaniknutú firmu Agras, ktorú v čase podvodných prevodov viedol Vojtech Klimek a Stanislav Sentpétery. Založili ju zhruba dva mesiace predtým, ako vydržala pozemok vo Veľkom Slavkove. Namieste je otázka, ako pred notárom vlastne preukazovala, že má k nehnuteľnosti nejaký vzťah. Lebo zákon platný aj v roku 1999 znel jasne: „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe tri roky, ak ide o hnuteľnosť, a desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.“

Pýtať sme sa chceli priamo vtedajších konateľov firmy Agras. Vojtech Klimek je však už niekoľko rokov klientom istého sociálneho zariadenia pre seniorov a Stanislava Sentpéteryho sa nám nepodarilo vypátrať. Nuž a na naše otázky nereagoval ani notár, ktorý svojím podpisom vydržanie odobril. Či mohol pochybiť, je otázne.

„Pochybenie notára v tomto prípade nemožno s určitosťou konštatovať, pretože v roku 1999 zákon nemal stanovené také prísne podmienky osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ako je to v súčasnosti. Kým dnes je povinné, aby účastník k svojmu vyhláseniu pripojil vyjadrenie osoby, ktorej vlastnícke právo bolo posledné evidované na liste vlastníctva, či obce, v roku 1999 to povinné nebolo. Notár teda mohol vychádzať iba z vyhlásenia účastníka za predpokladu, že zákonné podmienky vydržania splnil,“ vysvetľuje právnik Róbert Bános.

Spoločnosť Agras si vydržaný pozemok dlho nenechala. Ako prezradil policajný hovorca Džobaník, 22. júla ho predala istej fyzickej osobe. Bol ňou Július Sirocký z obce Lučivná. „Oslovili nás, či nemáme záujem o pozemok. Tak sme ho kúpili,“ spomína na časy spred vyše dvadsiatich rokov pán Július, ktorému aktuálna situácia zjavne nie je príjemná. Akoby mu len teraz došlo, že sa zrejme stal súčasťou čohosi nekalého. „Nemal som to nechať napísať na moje meno,“ zahundre si popod nos bez ďalšieho vysvetlenia. Ochotne však ukazuje zmluvu, na základe ktorej pozemok o šesť dní predal vtedy ešte verejnosti neznámemu inžinierovi Andrejovi Kiskovi. Prečo práve jemu? „Lebo mal o to záujem,“ prehodí potichu.

Práve cez Júliusa Sirockého, ktorý sa v prípade stal zrejme akýmsi papierovým bielym koňom, sa dostávame k zaujímavým osobám. Od roku 2003 jeho meno figurovalo vo firme STAVREA-TATRY, s. r. o., kde ako konateľ vystupoval istý Michal Šuliga, pod Tatrami známy obchodník s realitami. Podľa zistení Hospodárskych novín to bol práve on, kto Andrejovi Kiskovi v roku 1999 predaj parcely vo Veľkom Slavkove sprostredkoval.

Spolu so Šuligom ovládal spoločnosť STAVREA aj známy podnikateľ Jozef Celušák, ktorý mal v minulosti blízko nielen k terajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, a to cez firmu TATRA CREDIT, ale aj k ľuďom zo spoločnosti GVM, zainteresovanej vo veľkej kauze z roku 2007. No a tí zas cez rôzne firmy k známemu predstaviteľovi tamojšieho podsvetia Ondrejovi Žembovi.

Raz darmo, Slovensko je naozaj malé a najmä v regiónoch sú všetci so všetkými nejako prepojení. Hoci Andrej Kiska sa tvári, že v prípade je rovnako obeťou ako zubár Ján Franc, jeho podnikateľské aktivity z minulosti nepustia. Odpovede na všetky otázky by mal dať súd, na ktorý sa plánuje Ján Franc v boji o svoj majetok obrátiť. Inú možnosť nemá. Či mu pomohla angažovanosť politika Pašku, ťažko povedať. On sám sa totiž pre médiá vyjadrovať nechce. Aspoň sa otvorila téma, o ktorej sa doteraz možno len šepkalo. Aj to iba pod Tatrami. Uvidí sa, koľko nešťastných Jánov Francov sa ešte nájde.

V tesnej blízkosti pozemku Andreja Kisku vo Veľkom Slavkove má svoju parcelu s výmerou 851 štvorcových metrov muž, ktorého meno je pod Tatrami dobre známe. Ide o stavebného inžiniera Vladimíra Božoňa, kandidáta strany Sloboda a Solidarita na župného poslanca v Prešovskom samosprávnom kraji. V minu-
losti spolu s Júliusom Sirockým a Michalom Šuligom zakladali firmu STAVREA-TATRY, kde sa postupne etabloval aj Jozef Celušák. Pozemok vo Veľkom Slavkove vlastní Božoň od roku 2007. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností ho získal darovacou zmluvou. Za akých okolností sa tak stalo, či aj jeho náhodou neoslovil zubár Ján Franc, aby mu pozemok vrátil, a aký má vzťah s podnikateľmi Celušákom a Šuligom, sme sa však od politika Božoňa nedozvedeli. Na mailové otázky neodpovedal a do telefónu nám odvrkol, že nemá potrebu vyjadrovať sa. A položil. Nuž aj takýchto tajnostkárskych kandidátov ponúkajú strany svojim voličom.