FOTO Černáka nájdete v GALÉRII
Pripravovaný film o vrahovi Mikulášovi Černákovi, odsúdenom na doživotie, má nabehnuté na slušný divácky úspech, a teda i optimistickú víziu finančnej návratnosti vkladu do jeho natočenia. Je to i vďaka autorom projektu, ktorí potrebu vytvoriť dielo venované životu najznámejšieho slovenského mafiána a muža, ktorý má na rukách krv desiatok obetí, umne podsúvali nielen laickej, ale i odbornej verejnosti. Atraktívnym slovníkom presviedčali, aké je dôležité, aby Slovač poznala svoju minulosť aj cez Černákov príbeh. Vlastne podľa ich skromného názoru by malo byť v záujme štátu, aby sa jeho obyvatelia mohli oboznámiť s tým, akou optikou vnímala dianie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vtedajšia hviezda slovenského podsvetia. Preto požiadali o pridelenie dotácie na natočenie filmu. Úspešne. Štátny fond priklepol spoločnosti PubRes, ktorá stojí za vznikom projektu Miki, vyše 460-tisíc eur.
Súčasť dejín
Za spoločnosťou PubRes stojí známa filmová producentka Zuzana Mistríková, ktorá sa podieľa i na filme o Černákovi. Myslí si, že jeho príbeh je podstatnou súčasťou dejín Slovenska deväťdesiatych rokov, o ktorých je potrebné hovoriť. „Pretože v nich má korene hlboká kríza dnešnej spoločnosti,“ vysvetľuje Mistríková dôvody natočenia filmu o mafiánovi, ktorý už dvadsaťpäť rokov sedí za mrežami. Aj za tri desiatky vrážd nesúcich jeho neľudský rukopis.
Z režijnej stránky projekt Miki zastrešil Jakub Kroner, pod scenár sa podpísal Miro Šifra, ktorý pochádza z obce Vernár, teda z lokality blízkej Černákovi. Prečo sa rozhodol verejnosti sprostredkovať príbeh masového vraha, vysvetľuje Šifra aj tým, že „mafián sa narodil v susednej dedine, desať kilometrov odo mňa, takže veľmi presne poznám svet, v ktorom vyrastal.“ Lenže Šifra má tridsaťpäť rokov, v čase najväčšieho Černákovho besnenia navštevoval prvý stupeň základnej školy.
Otvorený mafián či manipulátor?
Scenárista sa pochválil, že počas kovidu s Černákom pretelefonovali dohromady desiatky hodín, niekoľkokrát ho aj osobne navštívil v leopoldovskej base. „Myslím, že počas toho pochopil, že nemá zmysel nič skrývať,“ presviedča úplne vážne scenárista Šifra. Svojimi slovami akoby naznačoval, že práve on je tá osoba, ktorej sa mafiánsky bos absolútne otvoril. Práve jemu bez akýchkoľvek vedľajších úmyslov vyrozprával svoj pravdivý príbeh. Či sa Miro Šifra aspoň na malý okamih zamyslel nad tým, že ho Černák môže len sprosto využívať a ovplyvňovať vo svoj prospech, ťažko povedať.
„Plne si uvedomujem, že som napísal film o mužovi, ktorý má prsty v smrti desiatok ľudí, ale rozhodne nebolo mojím cieľom budovať kult Černákovej osobnosti. Ani jeho činy ospravedlňovať. Pristupoval som však k nemu bez odsúdenia – chcel som totiž pochopiť, čo jeho príbeh hovorí o Slovensku, v ktorom som vyrastal aj ja sám,“ hovorí Miro Šifra.
Kritika odborníkov
O tom, či sa to skutočne podarilo, však možno polemizovať. Naznačujú to aj vyjadrenia členov komisie Audiovizuálneho fondu, ktorí rozhodovali o pridelení dotácie na film Miki. S tým, ako tvorcovia Černákov príbeh poňali, totiž nie sú veľmi stotožnení.
„Projekt Miki mám posúdiť druhý raz. Prvýkrát som ho na základe morálnych pochybností a nedôvery v realizačný štáb nepodporil. Trápi ma myšlienka, že ak by nevraždil, nebol by zárobok, popularita, kniha, film. Bojím sa, že bez myšlienkovej protiváhy k vizuálnej a akčnej ľúbivosti bude antihrdina Černák pre mladé publikum atraktívny,“ upozornil scenárista a režisér Patrik Pašš, ktorý vraj síce rozumie, že ak by film fungoval, môže pomôcť vyrovnať sa s časťou našej histórie, autori ho však nepresvedčili. „Nemyslím si, že je správne brať zreteľ na to, čo povie Černák spolu s Kaštanom na film, neverím, že je pre Černáka filmový projekt nepríjemný, ako tvrdia tvorcovia,“ uviedol Pašš.
V podobnom duchu sa k projektu Miki vyjadril známy dramaturg a manažér Ondej Starinský. Upozornil, že autor scenára si dal záležať, aby boli udalosti podané čo najpresnejšie, aby aktéri trestných činov a mafiánskych popráv nemohli filmu vyčítať skresľovanie faktov.
„Zdá sa mi to neštandardné. Pri hranom filme predpokladám určitú mieru autorskej licencie, a teda autorskú interpretáciu udalostí, bez ohľadu na to, ako ju vnímajú jej pôvodní aktéri,“ myslí si Starinský. Zdôraznil, že projekt Miki hodnotil viackrát a vždy mal výhradu k tónu, respektíve uhlu pohľadu, aký si tvorcovia zvolili. „To znamená prerozprávanie udalostí z pohľadu ich páchateľov – mafiánov. Autori tak vytvárajú priestor na identifikáciu s (anti)hrdinom, divák sa má identifikovať s bývalým bosom slovenského podsvetia a vnímať svet cez jeho oči, jeho logiku. V predkladaných scenároch mi chýbal motív, ktorý by Černákove činy jasne pomenoval, odsúdil,“ kritizuje Starinský.
Heroizácia Černáka
Jeho kolegyňa v komisii, filmová vedkyňa Katarína Mišíková sa domnieva, že téma mafie a 90. rokov je mimoriadne divácky vďačná a osobne sa nazdáva, že aj spoločensky relevantná. Preto si vraj už od prvého momentu, keď s projektom o Černákovi prišla do styku, želala, aby z neho vznikol kvalitný film. Lenže podľa nej naráža na problém, ako vyrozprávať príbeh, ktorého hlavným protagonistom je odsúdený šéf zločineckej skupiny.
„Tvorcovia vyjadrujú ambíciu protagonistu, antihrdinu nesúdiť, nechať morálny verdikt na divákovi. Iste, diváka netreba vodiť za ruku a servírovať mu evidentnosti. Ani hľadať psychologickú hĺbku v protagonistovi, ktorý ju nemá. Lenže samotná téma zločinu túto hĺbku má a rozprávaniu by výrazne pomohlo, keby ju ukázal vo viacerých vrstvách,“ tvrdí Mišíková. V tejto súvislosti upozorňuje, že scenáru chýba skutočný konflikt alebo gradácia. Podľa nej ide skôr o akési spájanie udalostí, v ktorých sa scenáristovi nepodarilo vykresliť progresívnu stratu Černákových zábran.
Scenáristka a dokumentaristka Veronika Gregušová sa vyjadrila, že z literárnej stránky je scenár napísaný umne, ale pri postave Černáka autor nepracuje so psychológiou charakteru, potrebnou na docielenie uveriteľnosti filmového rozprávania. „Postave mafiánskeho bosa, až na pár výnimiek, chýba konfrontácia s inými charaktermi, cez ktoré by sa zrkadlil jeho prerod, o ktorom, ako deklarovali tvorcovia, má film vypovedať,“ ponúka svoj názor Gregušová. Zvolený žáner síce podľa nej prihráva projektu na diváckej atraktivite, zároveň to však vyvoláva otázku, či by antihrdina nemal mať v príbehu jasne zadefinovanú protiváhu. „Projektu chýba presvedčivejší tvorivý zámer, ktorý by eliminoval pochybnosti napríklad aj o možnej heroizácii Černákovej osoby,“ upozorňuje.
Budovanie kultu
Napriek všetkému uvedenému Audiovizuálny fond napokon priklepol na film Miki dve dotácie v celkovej výške vyše 460-tisíc eur. Je to zhruba dvadsať percent z celkového rozpočtu potrebného na projekt, o ktorom už teraz možno predpokladať, že na seba rýchlo zarobí. Je preto otázne, či sa má štát skutočne takto štedro podieľať na vytvorení diela, ktoré síce podľa tvorcov má mať akýsi edukatívny charakter, v skutočnosti však ide o obyčajnú komerciu. To všetko pod dohľadom mafiána najhrubšieho zrna Černáka, ktorý si vyhradil právo na kontrolu všetkého a všetkých.
Jednoducho mafián zostal mafiánom aj po svojom údajnom prerode. Umne spoza mreží buduje svoj kult osobnosti, pričom obalamutil kadekoho. Nuž a štát jeho ego pohladil státisícmi eur.
