Na rozdiel od Svetového ekonomického fóra v Davose alebo stretnutí predstaviteľov G8 sú ich stretnutia tajné. Hovoria si Bilderberský klub a tvoria ho najvplyvnejší ľudia tejto planéty.

Tieňová vláda sveta?

Okrem významných politikov sú v ňom najúspešnejší biznismeni, predstavitelia najväčších médií, najvýznamnejších bánk, najsilnejších nadnárodných korporácií. Schádzajú sa za prísnych bezpečnostných podmienok v rôznych častiach sveta a každé stretnutie je výnimočné. Nikdy sa totiž nezíde rovnaká zostava. Ani ich počet nebýva rovnaký. Pohybuje sa v rozmedzí od stodvadsať po stopäťdesiat účastníkov.

Platí pravidlo, že nováčika musí pozvať niektorý zo stálych členov. Ich mená však boli ešte donedávna tajomstvom. Na zasadaniach bilderbergovcov sa nikdy o ničom nehlasuje. Zo stretnutí nerobia nijaké zápisy, nevydávajú žiadne vyhlásenia pre verejnosť. Jediným dokumentom je vraj správa, ktorú dostanú účastníci pod podmienkou, že jej obsah nikdy nezverejnia.

Aj predchádzajúce informácie nasvedčujú, že takmer za šesťdesiat rokov existencie tajného spolku predsa len o ňom čo-to na verejnosť preniklo. Určite dosť na vznik najrozličnejších znepokojujúcich fám.

Je Bilderberský klub vari tieňová vláda zemegule? Rozhoduje o osudoch ľudstva naozaj iba úzka skupinka akýchsi nových titanov? A aké plány majú títo elitní mocnári s nami do budúcnosti? Máme sa obávať planetárnej diktatúry?

Britský novinár Gordon Tether dostal padáka z Financial Times údajne len za to, že vo svojom stĺpčeku v máji 1975 napísal: „Ak nie je Bilderberský klub nejaký druh konšpirácie, tak aspoň pracuje na tom, aby si to všetci mysleli.“

Konšpiračné teórie: Svet vraj riadi klub vyvolených. Patrí doň aj Ivan Mikloš?

Princ Bernard: „Nechceli sme žiadnu publicitu,“ napísal v spomienkach na začiatky Bilderberského klubu. Zomrel 93-ročný v roku 2004. Foto: profimedia.sk

Začiatok

Za duchovného otca Bilderberského klubu považujú poľského politika Józefa Retingera, generálneho tajomníka Európskeho hnutia, ktorého cieľom bolo vytvorenie federálnej Európy.

Zástancu európskej jednoty začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia znepokojoval narastajúci antiamerikanizmus v západnej Európe i silnejúci vplyv východného bloku na čele so Sovietskym zväzom. Rozhodol sa proti tomu niečo urobiť.

„Snil som o tom - vytvoriť svet žijúci v mieri,“ spomínal na sklonku života. „V mieri, ktorý by garantovali supermocné nadnárodné organizácie, pretože by nemuseli byť také ideologicky krátkozraké, ako bývajú jednotlivé národné vlády.“

V roku 1952 sa vzdal postu v Európskom hnutí a spojil sa s holandským princom Bernardom. Vysvetlil mu svoju predstavu o nezvyčajnom klube, ktorého členovia z radov svetovej elity by presadzovali na celom svete západné hodnoty. Princa Bernarda, pôvodom Nemca a istý čas dokonca príslušníka nacistickej SS, ktorý si však počas vojny vydobyl povesť hrdinu na opačnej strane barikády ako spojenecký pilot v službách RAF, Retingerova myšlienka nadchla.

Hneď na jeseň roku 1952 sa zišiel organizačný výbor, ktorý vzápätí nadviazal kontakty s vplyvnými osobnosťami v USA. V prvom rade so šéfom CIA. Zostavili zoznam hostí prvého stretnutia, pričom im veľmi záležalo, aby z každej zúčastnenej krajiny prišiel na konferenciu zástupca konzervatívneho aj liberálneho tábora a každý z nich aj prehovoril. Túto zásadu dodržiavajú bilderbergovci dodnes.

Prvé zasadnutie klubu bolo v roku 1954 v hoteli De Bilderberg v malom holandskom mestečku Oosterbeek. Zúčastnilo sa na ňom päťdesiat delegátov z jedenástich štátov západnej Európy a jedenásť Američanov. Podľa miesta prvej schôdzky potom klub pomenovali.

„Nechceli sme žiadnu publicitu,“ napísal o mnoho rokov neskôr vo svojich spomienkach na začiatky Bilderberského klubu princ Bernard, ktorý zomrel 93-ročný v roku 2004.

„Celá naša spoločnosť sa v hoteli akoby mávnutím čarovného prútika zbavila svojich oficiálnych funkcií. Bavili sme sa celkom slobodne, teda tak, ako by väčšina z nás z titulu svojej funkcie verejne hovoriť nemohla.“ Všetci účastníci podľa neho hovorili „bez strachu, že budú za svoje slová vystavení politickým, medzinárodným alebo finančným či iným sankciám“.

Konšpiračné teórie: Svet vraj riadi klub vyvolených. Patrí doň aj Ivan Mikloš?

Prísne strážení: Miesto stretnutia v roku 2011 vo Švajčiarsku. Foto: profimedia.sk

Každý za vlastné

Na základe akých kritérií sa prizývajú nováčikovia, nie je celkom jasné. No vždy ide o osobnosti z krajín, kde sa deje niečo, čo by mohlo ovplyvniť politický vývoj v Európe alebo Amerike, alebo o osoby, ktoré sa v krátkej budúcnosti ocitnú na vrcholných pozíciách vo svojich krajinách.

V tejto súvislosti sa spomína najmä meno Billa Clintona, ktorý sa na schôdzke zúčastnil krátko pred tým, než sa rozhodol v roku 1991 kandidovať za prezidenta USA a ktorým sa skutočne stal po voľbách v roku 1993. A tiež meno britského labouristického politika Tonyho Blaira, ktorý bol pozvaný medzi bilderbergovcov pred tým, než sa stal v roku 1997 britským ministerským predsedom.

Za zmienku pri Tonym Blairovi v tejto súvislosti stojí, že po nástupe na post premiéra dosť zmenil rétoriku. Len čo sa usadil na Downing Street 10, prestal obhajovať tradičné ľavicové hodnoty, podporil privatizáciu priemyslu a reformy podporujúce trhové prostredie.

Pozvaní prichádzajú inkognito a na vlastný účet, no ďalej sa o nich starajú hostitelia. V posledných rokoch bývali stretnutia Bilderberského klubu spravidla v luxusných hoteloch patriacich Rothschildovcom či Rockefellerovcom. Účasť na stretnutí neznamená automaticky trvalé členstvo v klube.

Nedáva ani právo zúčastniť sa na budúcich schôdzkach. O tom rozhoduje len a len organizačný výbor či, presnejšie, „stály riadiaci výbor“, ktorý má register všetkých účastníkov a kontakty na nich a umožňuje, aby sa mohli súkromne obracať s najrôznejšími žiadosťami jeden na druhého. Mená členov výboru boli však dlho tajomstvom. Jediné, čo preniklo na verejnosť, bolo, že prvý predseda klubu bol princ Bernhard a výkonný tajomník Józef Retinger.

Dnes je situácia iná. Bilderberský klub si zriadil dokonca webovú stránku, na ktorej nájdete okrem zaujímavých mien aj zoznam všetkých doterajších stretnutí s dátumami i témami. Odporcovia namietajú, že je to kamufláž. Informujú na nej vraj len o veciach, ktoré sa v tajnosti už nedali udržať.

Katastrofické scenáre

Americký novinár Jim Tucker, ktorý sleduje činnosť Bilderberského klubu, tvrdí už viac než tri desiatky rokov, že sa tam plánujú strašné veci. „O zlých veciach sa vždy hovorí za zatvorenými dverami,“ komentuje fakt, že schôdzky klubu strážia okrem oficiálnej polície aj tajní agenti z radov americkej CIA a britskej MI6, ktorým vypomáhajú občas aj agenti izraelského Mossadu. „O dobrých veciach môžete hovoriť a plánovať ich verejne.“

Bilderbergovci vraj na svojich zasadaniach nielen plánujú ceny ropy na najbližšie roky a odsúhlasujú budúcich kandidátov na vysoké posty vo svetovej politike či v bankovníctve, no rozhodujú aj o vojenských konfliktoch, ba i ekonomických krízach. Omnoho strašnejšie vykresľuje plány bilderbergovcov americký filmár a publicista Alex Jones, mimoriadne populárny medzi antiglobalistami. Hitler by bledol závisťou.

Podľa neho chcú bilderbergovci zlikvidovať väčšinu svetovej populácie. Na zemi by malo zostať nažive zhruba 500 miliónov ľudí, ktorých bude ovládať celoplanetárny systém moci, vláda stelesnená členmi Bilderberského klubu. Zotročené ľudstvo bude udržiavané len v takom počte, aby dokázalo slúžiť, ale nikdy by sa nedokázalo vzoprieť svetovej elite, prípadne sa premnožiť ako teraz a robiť problémy.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa majú byť špeciálne selektívne biologické zbrane, ktoré už pripravujú v tajných laboratóriách farmaceutických koncernov a budú aplikované prostredníctvom pitnej vody a potravín.

Malé priznania

Jedno české príslovie hovorí, že „na každém šprochu pravdy trochu“. Ani Bilderberský klub, ak si hneď aj odmyslíme hrôzostrašné scenáre o likvidácii a zotročovaní ľudstva, nie je len taký nevinný spolok, kde si chodí pravidelne akási skupinka ľudí iba tak medzi sebou nezáväzne podebatovať.

V minulosti, napriek všetkým pravidlám a dohodám o mlčanlivosti, totiž sem-tam niečo preniklo na verejnosť aj z úst najzainteresovanejších. A to šokovalo. Barón Alec Douglas-Home, ktorý bol podľa niektorých zdrojov až do smrti v roku 1995 stálym členom úzkeho vedenia Bilderberského klubu a ktorý stál krátky čas po rezignácii Harolda Macmillana v roku 1963 aj na čele britskej vlády, raz pred novinármi priznal, že po zasadaní dávajú rady národným vládam, ako riešiť niektoré situácie.

„Získali sme veľmi veľa, keď sme si vypočuli veľmi skúsených ľudí, a to nepochybne ovplyvní naše názory, keď sa vrátime domov a nadviažeme kontakty s tými, ktorí teraz nesú zodpovednosť za záležitosti našich krajín... Hovorili sme, samozrejme, o tom, ako jednotlivé vlády môžu riešiť terajšie problémy.“

Možno aj toto, hoci nie veľmi konkrétne vyjadrenie viedlo k tomu, že taliansky časopis L’Europeo o bilderbergovcoch pred časom veľmi otvorene napísal: „Ak si prezrieme zoznam osôb, ktoré sa zúčastnili alebo zúčastňujú na schôdzkach klubu, celkom jasne pochopíme, že táto organizácia veľmi pripomína tieňovú vládu stojacu nad národnými vládami. Silnú a nesmierne autoritatívnu vládu...“

Bilderbergovci, pochopiteľne, také niečo popierajú. Vraj by sa ako svetová vláda museli hanbiť za to, ako svet vyzerá. Zakladajúci člen klubu Denis Haeley však taký názor celkom neodmietol. Ešte v roku 2001 povedal: „Tvrdiť, že sme sa pokúšali vytvoriť celosvetovú vládu, je prehnané, ale nie celkom nefér.“

Aj Mikloš?

Jeden zo súčasných najvyšších predstaviteľov sa nedávno verejne pochválil, že bilderbergovci zohrali zásadnú úlohu pri vytváraní spoločnej európskej meny - eura. A mená zo zoznamu účastníkov tiež hovoria skôr v prospech názoru v L’Europeo.

Hermann Abs, José Manuel Barroso, kráľovná Beatrix, Tony Blair, Zbigniew Brzezinski, Peter Carington, kráľ Juan Carlos I., Bill Clinton, Ludwig Erhard, Bill Gates, kráľ Harald V., Alec Douglas-Home, princ Charles, Henry Kissinger, Angela Merkelová, Walter Mondale, princ Philip, Georges Pompidou, Condoleezza Riceová, David Rockefeller, Herman Van Rompuy, Edmond de Rothschild, Dean Rusk, Javier Solana, Margaret Thatcherová, Cyrus Vance...

Jediný Slovák, ktorého meno figuruje na zoznamoch účastníkov zasadaní Bilderberského klubu, je bývalý minister financií Dzurindovej vlády Ivan Mikloš.