Jana Šimíčková

Píše sa o&nbsp;ňom ako o&nbsp;bývalom pilotovi ruských stíhačiek, zainteresovaní však hovoria, že v&nbsp;oficiálnych dokumentoch sa uvádza čosi iné. Podnikateľ azerbajdžanského pôvodu Ašot Mkrtyčev je vraj vyučeným krajčírom. Tak to údajne stojí v&nbsp;papieroch, na&nbsp;základe ktorých žiadal v&nbsp;roku 1999 o&nbsp;pridelenie slovenského občianstva. Hoci odvtedy ubehlo more času, o&nbsp;Ašotovi Mkrtyčevovi bolo doteraz ledva počuť. Známejší bol azda len na&nbsp;východe Slovenska, v&nbsp;Snine, kde po&nbsp;príchode do&nbsp;našej krajiny v&nbsp;roku 1995 zakotvil a&nbsp;neskôr istý čas i&nbsp;podnikal.&nbsp;

V&nbsp;uplynulých dňoch si však Mkrtyčevovo meno bezpochyby vygooglilo násobne viac ľudí. Postaral sa totiž o&nbsp;to, že Slovensko sa dostalo do&nbsp;hľadáčika zahraničných médií. Najmä však amerického ministerstva financií, ktoré na&nbsp;Mkrtyčeva uvalilo sankcie. Dôvodom mali byť zistenia, že na&nbsp;prelome minulého a tohto roka údajne sprostredkoval predaj severokórejských zbraní Rusku. Mkrtyčev to popiera a&nbsp;tvrdí, že s&nbsp;uvedenými krajinami síce biznis pripravuje, ale týka sa dodávok potravín a&nbsp;liekov. Správa o&nbsp;uvalení sankcií na&nbsp;človeka so slovenským občianstvom v&nbsp;období vojny na&nbsp;Ukrajine logicky vzbudila záujem verejnosti. Veď kto by sa nechcel dozvedieť viac o&nbsp;mužovi, ktorý našu krajinu zviditeľnil neželaným a&nbsp;nečakaným spôsobom. Okamžite sa do&nbsp;pozornosti dostali aj Mkrtyčevove hriechy z&nbsp;minulosti. Tie sa na&nbsp;neho začali lepiť ešte pred tým, ako získal slovenské občianstvo.

Za&nbsp;akých okolností a&nbsp;prečo vlastne na&nbsp;Slovensko prišiel, nevedno, ale na&nbsp;počiatku, teda okolo roku 1995, zakotvil na&nbsp;východe krajiny. Uchytil sa tam údajne ako vodič známeho podnikateľa. Bol ním Igor Cikalo, ktorého v&nbsp;roku 1998 našli zavraždeného v&nbsp;jeho kancelárii na&nbsp;Sokolovskej ulici v&nbsp;Humennom. Na&nbsp;mieste činu boli okrem iného porozhadzované fotky z&nbsp;jeho dovolenky v&nbsp;Egypte, vyšetrovatelia preto pracovali s&nbsp;verziou, že svojho vraha poznal a&nbsp;krátko pred smrťou mu ich ukazoval. Svedkovia vypovedali, že v&nbsp;čase skutku videli z&nbsp;miesta činu utekať muža. Jeho opis sedel na&nbsp;Mkrtyčeva. Podozrenia zosilneli, keď prebral v&nbsp;regióne biznis po&nbsp;šéfovi, streľbu na&nbsp;Cikala sa mu však ni­kdy nepodarilo preukázať. A&nbsp;nielen to. Napriek vyšetrovaniu sa mu podarilo nadobudnúť slovenské občianstvo. To už Mkrtyčev naplno rozbehol svoje aktivity, okrem iného biz­nis so zbraňami v&nbsp;Snine, kde ho poznali ako muža vyvážajúceho sa na&nbsp;luxusných autách. Miestni spomínajú aj na&nbsp;jeho zvláštne maniere. Chvíľami vraj pripomínal seriálového Monka. Bol neuveriteľne čistotný. Ešte aj do&nbsp;auta sa údajne prezúval z&nbsp;topánok do&nbsp;šľapiek. Nie kvôli pohodlnejšiemu šoférovaniu, ale z&nbsp;hygienických dôvodov.

V&nbsp;Mkrtyčevovom okolí nechýbali krásne ženy. Jednou z&nbsp;nich bola finalistka Miss Slovensko 2003 Jana, ktorú vraj zámožný priateľ ešte pred jej účasťou v&nbsp;súťaži krásy zamotal do&nbsp;prípravy vraždy. Do­šlo k&nbsp;nej v&nbsp;roku 2002 v&nbsp;jednom zo sninských panelákov, v&nbsp;ktorom žil František Galanda. Ďalší podnikateľ so zvučným menom, ktoré sa skloňovalo najmä v&nbsp;súvislosti s&nbsp;miestnym podsvetím. Galandu niekoľko mesiacov po&nbsp;tom, ako si pod autom našiel nástražný výbušný systém, rozstrieľali v&nbsp;jednom z&nbsp;vchodov bytovky, keď sa večer vracal domov. Páchateľ mu uštedril dvadsať rán zo samopalu, keď vychádzal na&nbsp;ulicu. Vrah nechal zbraň na&nbsp;mieste, pričom ju posypal korením. Vyšetrovanie doviedlo políciu práve ku Mkrtyčevovi, ktorý si údajne na&nbsp;jej vykonanie najal bývalého príslušníka zboru Ladislava Libáka. Toho sa podarilo zatknúť, vo väzbe spáchal samovraždu. Pred súd sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Galandovou vraždou napokon postavil aj samotný Mkrtyčev, proti ktorému v&nbsp;prvom kole pojednávaní vypovedala aj v&nbsp;tom čase už jeho bývalá priateľka Jana. Priznala, že pre neho zohnala kľúče od&nbsp;vchodových dverí do&nbsp;paneláka, v&nbsp;ktorom Galanda býval. Požičala jej ich kamarátka, ktorá žila v&nbsp;rovnakom bloku. Z&nbsp;kľúča si vyrobili kópiu, ktorú vraj Mkrtyčev následne odovzdal vykonávateľovi vraždy.

Aj svedectvo bývalej účastníčky súťaže krásy pomohlo k&nbsp;tomu, že rodeného Azerbajdžanca poslal Okresný súd v&nbsp;Prešove na&nbsp;dvadsať rokov za&nbsp;mreže. A&nbsp;hoci prvé pojednávanie s&nbsp;ním sa začalo už v&nbsp;decembri 2006, do&nbsp;dnešného dňa si trest za&nbsp;objednávku vraždy Františka Galandu neodpykal. Rozhodnutie okresného súdu totiž krajský súd už trikrát zrušil. Ťahanice zrejme vyplašili aj pôvodných svedkov. Minimálne Mkrtyčevovu expriateľku Janu, ktorá medzitým zmenila výpoveď v&nbsp;jeho prospech. Aktuálne sa prípad opäť nachádza na&nbsp;krajskom súde, kde by sa najbližšie pojednávanie malo uskutočniť v&nbsp;júni tohto roka.&nbsp;

Objednávka vraždy Galandu nie je jediný Mkrtyčevov skutok, pre ktorý stojí pred súdom. V&nbsp;minulosti ho už právoplatne potrestali za&nbsp;vyhrážky istému vyšetrovateľovi, ktorému priamo na&nbsp;chodbe súdu počas jedného z&nbsp;pojednávaní gestom naznačil, že sa s&nbsp;ním plánuje porátať. S&nbsp;putami na&nbsp;rukách policajtovi naznačil, že ho podreže. Adresoval mu tiež poznámku, že ešte uvidí. Mkrtyčevovi za&nbsp;to naparili štyri roky v&nbsp;base. Spoza mreží ho pustili pre dobré správanie po&nbsp;odpykaní dvoch tretín trestu... V&nbsp;merku polície bol Mkrtyčev aj pre ekonomickú trestnú činnosť. V&nbsp;minulosti sa nachádzal v&nbsp;skupine niekoľkých desiatok ľudí zadržaných pre podvody s&nbsp;DPH vo výške takmer miliardy slovenských korún. Zaujímavé je, že záujmy Mkrtyčeva v&nbsp;trestných konaniach v&nbsp;pozícii advokáta zastupoval bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro.

S&nbsp;uvedenými hriechmi na&nbsp;krku sa Mkrtyčevovi chodilo po&nbsp;Snine so vztýčenou hlavou už zrejme ťažko, a&nbsp;tak svoje aktivity presunul do&nbsp;Bratislavy. Verejne dostupné zdroje naznačujú, že sa tak stalo už v&nbsp;roku 2003, teda krátko po&nbsp;Galandovej vražde. V&nbsp;hlavnom meste si údajne zadovážil byt a&nbsp;rozbehol podnikanie. Na&nbsp;istý čas tam presunul aj svoju firmu Verus, ktorá v&nbsp;minulosti disponovala povolením ministerstva hospodárstva na&nbsp;obchodovanie s&nbsp;vojenským materiálom. V&nbsp;roku 2014 však zanikla. Krátko predtým&nbsp;zmenila adresu. Sídlo Verusu bolo papierovo presunuté na&nbsp;povestnú adresu skrachovaných pofidérnych podnikov firiem Okružná 3239 v&nbsp;Modre. Právnym nástupcom Verusu sa na&nbsp;uvedenej adrese stala firma HFK GROUP, ktorej spoločníkom a&nbsp;konateľom bol v&nbsp;minulosti Ladislav Fico, brat expremiéra Roberta Fica. Ašot Mkrtyčev si v&nbsp;októbri roku 2016 založil ďalšiu firmu. Nazval ju ENZEL. Nachádzať by sa mala na&nbsp;Radvanskej ulici v&nbsp;Bratislave v&nbsp;blízkosti ukrajinského veľvyslanectva. V&nbsp;objekte, kde má ENZEL sídliť, však možno nájsť skrášľovací salón pre dámy. O&nbsp;Mkrtyčevovej firme, v&nbsp;ktorej sedia aj ďalší ľudia s&nbsp;rovnakým priezviskom, tam nikto nič nepočul. Venovať by sa mala vyše dvadsiatke činností, okrem iného nákupu, predaju a&nbsp;preprave zbraní a&nbsp;streliva. Či úspešne, ťažko povedať, keďže v&nbsp;uplynulých dvoch rokoch oficiálne evidovala tržby na&nbsp;úrovni pár tisíc eur a&nbsp;v&nbsp;celkovom hospodárení skončila v&nbsp;mínusových číslach.

Mkrtyčev tvrdí, že so zbraňami nikdy neobchodoval, ani v&nbsp;minulosti. Pre televíziu Markíza uviedol, že predával len náhradné diely. K&nbsp;uvaleniu sankcií zo strany USA povedal, že nie celkom tomu rozumie, lebo so Severnou Kóreou rokuje len o&nbsp;dodávke potravín a&nbsp;liekov. „Z&nbsp;Ruska do&nbsp;Kórey chcem doviezť múku, pšenicu, čokoládu, nejaké konzervy. Dlho to nakupovali od&nbsp;Číny, ale tam je to drahé. Rusi vyvážali potraviny na&nbsp;Západ, ale teraz nemôžu, takže toho majú nadbytok, tak to chcú predať. So zbraňami neobchodujem. Nemám na&nbsp;to ani firmu, ani licenciu. Som tým prekvapený,“ povedal pre Markízu Mkrtyčev, ktorý sa počas rozhovoru nachádzal údajne v&nbsp;Číne. Dodal, že informácie o&nbsp;sankciách prekvapili aj jeho obchodných partnerov a&nbsp;nevie, či sa mu biznis podarí zrealizovať. Na&nbsp;margo sankcií zo strany USA podotkol, že v&nbsp;Spojených štátoch nemá žiaden majetok, preto mu americká administratíva nemá čo zmraziť.

Podľa medializovaných informácií uvalili USA sankcie na&nbsp;Ašota Mkrtyčeva preto, že na&nbsp;prelome rokov 2022 a&nbsp;2023 údajne spolupracoval so zástupcami Severnej Kórey. Od&nbsp;tých sa vraj pokúsil získať zhruba dve desiatky druhov zbraní a&nbsp;munície, ktoré plánoval neskôr predať Rusku výmenou za&nbsp;obchodné lietadlá, suroviny a&nbsp;iné tovary. Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v&nbsp;súvislosti s&nbsp;uvalením sankcií na&nbsp;Mkrtyčeva zdôraznil, že Rusko sa naďalej aktívne snaží získať zbrane od&nbsp;Severnej Kórey na&nbsp;vedenie vojny na&nbsp;Ukrajine. Dodal, že Moskva ponúka Pchjongjangu za&nbsp;zbrane a&nbsp;muníciu potraviny. Kirby spresnil, že zaradením na&nbsp;americký sankčný zoznam bol Mkrtyčev odstrihnutý od&nbsp;finančného systému Spojených štátov. Upozornil tiež, že vzniknutá situácia ohrozuje každého, kto Mkrtyčevovi pomáha.