Pre týždenník PLUS7DNÍ pracuje od roku 2012, venuje sa predovšetkým investigatívnym témam.

Karol Bustin

Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) začiatkom roka s pompou oznámil, ako si predstavuje modernizáciu našej armády. Za 1,2 miliardy eur chce nakúpiť obrnené bojové vozidlá. Samozrejme, ubezpečuje, že všetko prebehne maximálne transparentne a ministerstvo bude o celom procese priebežne informovať. Pri pohľade pod pokrievku tohto megaobchodu však týždenník PLUS 7 DNÍ odhalil, že v ňom niečo začína poriadne smrdieť.

Vláda rezortu obrany májovým uznesením odsúhlasila nákup bojových obrnených vozidiel 8x8 a bojových obrnených vozidiel, respektíve viacúčelových taktických vozidiel 4x4. Práve pri vozidlách 4x4 treba spozornieť. Z celého koláča má ísť totiž na ich nákup najväčšia suma a rezort obrany žiada až 404 kusov pre rôzne prápory, oddiely, pre chlapíkov z rádiobiologickej ochrany i z 5. pluku špeciálneho určenia a pre ďalšie zložky. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby… Keby na svete neexistovali krajiny, ktoré takéto vozidlá v posledných rokoch predávali. Podľa detailného prehľadu, ktorý má naša redakcia k dispozícii, bola celosvetovo priemerná cena jedného vozidla necelých 590-tisíc eur. A za koľko sa podľa zverejnených údajov chystá jedno vozidlo nakúpiť naše ministerstvo obrany?

Na bojové vozidlá 4x4 vyčlenilo 782,7 milióna eur. Pri štyristo štyroch kusoch ide o neuveriteľných 1,93 milióna eur za jeden kus! Aby sme boli presní, v predkladacom materiáli rezort kozmeticky definoval, že na logistickú podporu, muníciu a infraštruktúru vozidiel 4x4 má ísť 53,5 milióna a na samotný nákup „obrnencov“ zvyšok, čo stále predstavuje sumu vyššiu ako 1,8 milióna eur za jedno vozidlo. Takže zatiaľ čo krajiny ako USA, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, Rusko či Taliansko a Južná Afrika predávajú a nakupujú priemerne za necelých 600-tisíc, na Slovensku minister s požehnaním vlády neváha zo štátnych peňazí v podstate za to isté vysoliť takmer dva milióny.

V úvodnom materiáli s názvom Zabezpečenie projektu si ministerstvo obrany nechalo dokonca ešte väčší priestor na manévrovanie s cenou. V tabuľke nákladov na jedno kompletné vozidlo uvádza škálu od 1,2 do 3,5 milióna eur za kus. Áno, aj v najväčších armádach sveta, ako sú tie Spojených štátov amerických či Spojeného kráľovstva, majú vozidlá 4x4, ktoré stáli 1,2, či 1,3 milióna eur, no to sú v ich prípade tie najdrahšie, zatiaľ čo na Slovensku chce vedenie armády na tejto sume iba začínať. A možno nakupovať až za astronomické 3,5 milióna eur za kus.

Dozvedeli sme sa, že nad týmto poznatkom už s údivom krútili hlavou aj na ministerstve financií. Ak by sme prižmúrili obe oči a veľkoryso zaokrúhlili cenu jedného vozidla na jeden milión či 1,2 milióna eur, Slovensko by stále v konečnom dôsledku mohlo prísť o desiatky až stovky miliónov eur.

Iba odhady, no plno tajností: S otázkami sme sa obrátili aj na samotné ministerstvo obrany. Zaujímalo nás, v akom štádiu je nákup bojových obrnených vozidiel, kedy na ne vyhlásia súťaž, aké konkrétne parametre vozidiel budú požadovať, no hlavne to, či nie je suma 782,7 milióna eur na 404 vozidiel privysoká a prečo si rezort stanovil škálu 1,2 - 3,5 milióna eur na nákup jedného vozidla.

Odpoveď zaznela v rovine viac než všeobecnej. „Bližšie informácie o nákupe vozidiel 4x4 (ako aj 8x8) zverejníme po schválení dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl SR do roku 2030 vládou a Národnou radou SR. Zároveň pripomíname, že o tomto modernizačnom projekte sme detailne informovali na neformálnom stretnutí, na ktoré sme pozvali aj váš týždenník. Tam bolo vysvetlené aj cenové rozpätie, ktoré vychádza z reálnej situácie na trhu, pričom celková cena za nákup, samozrejme, môže byť aj nižšia ako tá, ktorá je uvedená vo vládou schválenom materiáli, pretože, ako je aj v ňom uvedené, ide o odhadovanú sumu. Zároveň pripomíname, že mandát, ktorý sme si pýtali od vlády, nás zaväzuje nájsť najvýhodnejšie riešenie s dôrazom na efektívne zapojenie domáceho obranného priemyslu,“ napísala nám hovorkyňa rezortu Danka Capáková.

Aj keď sa bude môcť do súťaže prihlásiť prakticky ktorákoľvek svetová firma, už teraz je jasné, že šťavnatá zákazka ostane s najväčšou pravdepodobnosťou na domácom ihrisku. Veď už v samotnom uznesení vlády je nenápadný dôvetok. „Návrh realizácie s dôrazom na zapojenie slovenského obranného priemyslu.“ Nuž, a jedno z poučení z nedávnej minulosti hovorí aj o tom, že pýtať úplatky či provízie od zahraničných firiem sa nie vždy vypláca. Stačí sa pozrieť k susedom. Blízky spolupracovník českého premiéra Topolánka bol odsúdený na niekoľko rokov za mrežami v súvislosti s nákupom obrnených vozidiel Pandur.

Aj keď ministerstvo ešte nezverejnilo súťažné podklady, viacerí záujemcovia už zaberajú na plné obrátky. Podľa našich informácií je jedným z kandidátov koalícia vedená podnikateľom Martinom Kvietikom. Kvietikova firma Way Industries z Krupiny, spadajúca do portfólia finančnej skupiny Slavia Capital, spojila sily s českým zbrojárom Jaroslavom Strnadom, ktorému sa v rezorte obrany darilo už za ministrovania Martina Glváča. Ten Strnadovi na dvadsať rokov prenajal opravárenské podniky v Trenčíne a Novákoch. Ruku k dielu má priložiť aj EVPU z Novej Dubnice a skupina DMD. Podľa všetkého by obrnené vozidlo mohlo stáť na Strnadovom „tatrováckom“ podvozku, vežu dodajú Kvietikovci a elektroniku EVPU. O eminentnom záujme Martina Kvietika a Petra Gabalca, majiteľov Slavie Capital, o zákazku svedčí ich minuloročná aktivita. Way Industries požiadala prezidenta Andreja Kisku ako hlavného veliteľa ozbrojených síl, aby sa slovenská armáda obnovovala a modernizovala intenzívnejšie, a to v spolupráci s domácimi firmami. Doteraz bolo verejným tajomstvom, že Martin Kvietik má výborné vzťahy s predsedom SNS Andrejom Dankom. Na druhej strane, podľa neoverených informácií, premiér Robert Fico aktuálne presadzuje nákup transportérov z Francúzska a Nemecka. Je toto dôvod rozkolu vo vládnej koalícii?

Keď ministerstvo zverejní požadované parametre bojového vozidla, ihneď bude jasné, či a na čiu mieru sú šité. Drobná maličkosť v špecifikáciách môže razom vyradiť z hry veľké percento spoločností. Nechajme sa teda prekvapiť, kto slovenskú armádu podojí do poslednej kvapky.