Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic znáša pod čiernu Maroša Žilinku, že ako generálny prokurátor pracuje podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý do zákona dostal kedysi sám Lipšic ešte na ministerstve spravodlivosti.
Koncom minulého roka sa špeciálny prokurátor vyjadril, že jednoznačný dôvod na využitie 363 vidí vtedy, keď príde k evidentnej nezákonnosti ešte počas vyšetrovania. Ale podľa neho by generálny prokurátor nemal príliš hodnotiť jednotlivé dôkazy.
,,Keď sa argumentuje, že jeden spolupracujúci obvinený a ďalšie dôkazy nestačia na vznesenie obvinenia, alebo dvaja spolupracujúci nestačia, alebo výpovede sa v nejakej malej veci líšia, a preto nie sú vierohodné, to už je vecou, ktorú by mal posudzovať súd,“ povedal Lipšic pre TASR.
No buď s odstupom siedmich rokov zabudol, zmenil názor alebo jednoducho je pri kritike paragrafu 363 nekonzistentný. Keď ním Žilinkov predchodca zrušil obvinenie Lipšicovým blízkym spolupracovníkom z ministerstva vnútra, nikto sa neozval, že by si vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár uzurpoval právo hodnotiť dôkazy.
Nekonzistentný
Nebolo by to prvýkrát. Daniel Lipšic ukázal, že nie je názorovo konzistentný a že seba posudzuje inak než iných už pri dopravnej nehode v roku 2016. Zapálený bojovník proti nezodpovedným vodičom, ktorý ešte ako minister spravodlivosti v rokoch 2002 až 2006 trval na tom, že ak niekto niekoho zabije pri dopravnej nehode, musí byť odsúdený nepodmienečne, otočil názor. Keď sa to stalo jemu, čakal, že ho ľudia pochopia a skončil s podmienečným trestom.
S paragrafom 363 to môže byť podobné. Toto ustanovenie mu nevadilo napríklad vtedy, keď v roku 2015 vtedajší generálny prokurátor Čižnár zrušil stíhanie Lipšicovho dlhoročného kolegu Gábora Grendela, ktorý je teraz poslancom za OĽaNO. Vtedy išlo o vykonštruované obvinenie, ktoré Grendela poškodilo v predvolebnej kampani pred komunálnymi voľbami v Bratislave, v ktorých kandidoval za starostu bratislavského Starého Mesta.
V tom istom roku však Čižnár zrušil obvinenie aj Lipšicovým blízkym spolupracovníkom z ministerstva vnútra – Marcelovi Klimekovi, ktorý je teraz štátny tajomníkom ministerstva financií a Milanovi Krajniakovi, neskoršiemu ministrovi práce za Sme rodina. Obvinení boli za nevýhodný nákup odpočúvacieho systému. V čase úradovania Lipšica na ministerstve vnútra išlo o jeho najbližších – Klimek bol šéf služobného úradu, Krajniak poradca.
Týždenník PLUS 7 DNÍ si podľa infozákona vyžiadal rozhodnutie o 363 pre Klimeka a Krajniak od Generálnej prokuratúry. Odôvodnenie ukazuje, že Čižnár v tomto prípade kriticky hodnotil dôkazy úplne rovnako, ako to teraz robí Žilinka a je mu to vyčítané. Vtedy s tým však Lipšic ani jeho kolegovia nemali najmenší problém a nehovorili o nadužívaní 363 či politických vplyvoch na rozhodovanie generálneho prokurátora.
Vyhodené milióny?
O čo presne išlo? Ešte v roku 2010 sa Lipšic ako minister vnútra rozhodol, že treba nahradiť starý odpočúvací systém nazývaný Lion King (Leví kráľ) novým, ktorý by používali všetky bezpečnostné zložky. Poveril preto Klimeka a Krajniak, aby obchod vyrokovali s firmou Orga-Trade, ktorá zastupuje izraelského dodávateľa systému.
Nové „uši“ pre políciu a tajné služby sa nakoniec kúpili, ale niekoľko rokov ležali nepoužité v ministerských skladoch. V auguste 2014 preto Národná kriminálna agentúra (NAKA) Krajniaka a Klimeka obvinila z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaného formou spolupáchateľstva. „Celková spôsobená škoda je 8,756 milióna eur,“ uviedla vtedy polícia. Vtedajší prokurátor Dušan Kováčik obvinenie potvrdil.
Lipšicovi kamaráti sa preto obrátili na generálneho prokurátora Čižnára, aby ich stíhanie preskúmal podľa paragrafu 363. Dal im za pravdu a rozhodnutia Kováčika aj vyšetrovateľa NAKA zrušil.
Čižnár v uznesení podľa 363 hodnotí dôkaznú situáciu – na stíhanie Krajniaka s Klimekom mu chýbali presvedčivé dôkazy. Obvineniu vyčítal najmä dve veci. Prvou bola výška škody. Ak nie je jasné, aká škoda mala pri nákupe odpočúvacieho systému vzniknúť, nedá sa povedať, či vôbec išlo o trestný čin.
„Napriek viac ako rok trvajúcemu trestnému stíhaniu doposiaľ nebolo zadovážené písomné stanovisko poškodeného ministerstva vnútra ku škode (...) podklad rozhodnutia neobsahuje žiadne odborné posúdenie a v uvedenom smere nebolo vykonané ani znalecké dokazovanie,” uviedol Čižnár.
Druhou vecou bolo, že NAKA stíhala Krajniaka a Klimeka ako spolupáchateľov, ale podľa Čižnára k tomu neexistoval „akýkoľvek dôkaz“. Svedkovia síce uviedli, že chceli odovzdať svoje pripomienky k návrhu kúpnej zmluvy poradcovi Krajniakovi, ale ten ich odmietol prevziať a spravil si z nich poznámky, o ktorých bude informovať ministra Lipšica a vedúceho úradu Klimeka. Či sa tak ale naozaj stalo, polícia nepreukázala a preto generálny prokurátor Čižnár vyhodnotil ich spolupáchateľstvo za nepodložené. Hrozil im desať- až pätnásťročný trest.
V tomto kontexte potom vyznieva čudne, že Lipšic už ako špeciálny prokurátor vytvára zdanie, že 363 je tu ako brzda pre „vybrané osoby“. „Opakujem, nie je to odborná otázka, ale čisto politická. A tá politická otázka znie, či je potrebné mať – napríklad pred podaním obžaloby – ešte nejakú ‚záchrannú brzdu‘ pre vybrané osoby, aby nemuseli niesť trestnú zodpovednosť pred súdom,“ povedal v decembri pre TASR o budúcnosti paragrafu 363.
Mimochodom, nový odpočúvací systém sa nakoniec začal používať, ale jeho nasadenie sprevádzali mnohé technické nedokonalosti, ktoré sa údajne v čase kúpy nedali predvídať. Teraz jeho prevádzku už nikto nekomentuje, je utajená. Istú paralelu je tu vidieť s kauzou Mýtnik už pod kuratelou Lipšicovej špeciálnej prokuratúry – v nej sú bývalí funkcionári stíhaní za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku za nákup utajených kontrolných a analytických informačných systémov, ktoré nakoniec úspešne fungujú a používajú sa na potieranie daňových podvodov.
Klesajúci trend
Minulý týždeň však Lipšic pokračoval v nastolenej komunikácii o 363 a spolu so štyrmi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry na tlačovej konferencii obvinili generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že v niektorých prípadoch má vyššie nároky než súdy a vraj inak rozhoduje v kauzách s vplyvnými obvinenými ako v iných prípadoch.
Daniel Lipšic a jeho prokurátori by boli za odobratie kompetencií Žilinkovi. „Nejaká brzda pred nezákonným trestným konaním určite má byť. Je však otázka, či má mať také následky, aké teraz má,“ povedal.
Žilinka tiež v reakcii dôrazne odmietol zaťahovanie jeho osoby do politických hier. Bráni sa aj štatistikou, podľa ktorej má používanie paragrafu 363 klesajúci trend – z pár stoviek podnetov na mimoriadne zrušenie obvinenia vyhovie malému množstvu. „V roku 2022 to bolo 13,65 percenta. V roku 2021 bol tento podiel 13,95 percenta, v roku 2020 to bolo 16,25 percenta, v roku 2019 dokonca 19,26 percenta,“ argumentoval Žilinka.
Nadácia Zastavme korupciu a organizácia Via Iuris mu však oponujú, že neposkytol podrobnejšie údaje o jednotlivých prípadoch či obvinených a preto sa podľa nich nedá povedať, v akých konkrétnych prípadoch 363 využil.
Generálny prokurátor Žilinka si stojí za svojim: „Na výkon mojich zákonných oprávnení a povinností aj tak nemajú záujmy a tlak politikov a médií žiadny vplyv.“ Myslí si, že špeciálny prokurátor zakrýva svojimi rečami vlastné zlyhania.
Pán sporu
Žilinkove rozhodovanie podľa paragrafu 363 nijako neruší napríklad uznávaného odborníka na trestné právo Jaroslava Ivora a nevidí v ňom žiaden problém. V predsúdnom konaní, keď sa prípady ešte len vyšetrujú, je totiž najdôležitejším orgánom prokurátor.
„Prokurátor nesie zodpovednosť za celé predsúdne konanie, za jeho zákonnosť, rýchlosť, dôvodnosť. V latinčine sa nazýva ‚dominus litis‘, teda ‚pán sporu‘. A keďže je pán sporu, tak mu musia prináležať nielen povinnosti stíhať či žalovať, ale aj kompetencie a oprávnenia. Jedným z nich je aj možnosť zrušovať právoplatné rozhodnutia policajtov alebo prokurátorov,“ vysvetľuje Ivor princípy práva.
