Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír minulý týždeň v stredu (22. februára) podal ústavnú sťažnosť v súvislosti so svojím trestným stíhaním pre údajné podplácanie, kde proti nemu svedčí bývalý prezident finančnej správy František Imrecze. Vyplýva to z anonymizovaných údajov o novoprijatých sťažnostiach, ktoré zverejňuje Ústavný súd na svojom webe.

Hovorkyňa súdu Martina Ferencová uviedla, že sťažnosť smeruje proti „opatreniu“ Úradu špeciálnej prokuratúry a Kažimír namieta porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu a tiež práva na poskytnutie primeraného času a možností na prípravu svojej obhajoby, ktoré mu zaručuje ústava aj európsky dohovor o ľudských právach. Viac informácií o sťažnostiach Ústavný súd v tomto štádiu konania neposkytuje.

Obhajca guvernéra NBS Ondrej Mularčík nepatrí k fanúšikom zverejňovania podrobností z trestných konaní a preto to nechcel komentovať ani on. Nespresnil, o čom konkrétne prokurátor rozhodol opatrením, ktoré na Ústavnom súde napadli. Vylúčil však, že by sa takto snažili zastaviť prejednanie prípadu pre súdom.

Podobu opatrení v trestnom konaní majú napríklad záväzné pokyny prokurátora pre vyšetrovateľov, ktorým im určujú ako a dokedy má doplniť vyšetrovanie. Vzhľadom na to, že Kažimír namieta právo na primeraný čas na prípravu obhajoby, sťažnosť môže súvisieť s rýchlosťou, akou vyšetrovanie údajného podplácania napredovalo.

Rozhodne sudca, ktorý Imreczemu verí

Predminulý týždeň (16. februára) podal prokurátor na Kažimíra obžalobu. Aktuality.sk informovali, že o nej rozhodne sudca Milan Cisarik.

V inom prípade už tento sudca uveril svedkovi Františkovi Imreczemu. Rozpory vo výpovediach proti niekdajším podriadeným z finančnej správy považoval za bezvýznamné. Imrecze je kľúčovým svedkom aj proti Kažimírovi a posúdenie rozporov v jeho svedectvách bude dôležité aj v tomto prípade.

O Kažimírovej ústavnej sťažnosti rozhoduje štvrtý senát Ústavného súdu, kde sú sudcovia Miroslav Duriš, Ladislav Duditš a Libor Duľa. To, či sa jeho sťažnosťou vôbec budú detailnejšie zaoberať, bude známe v najbližších týždňoch.

Zo široko sledovaných káuz po roku 2018, kde trestne stíhaní podávali ústavné sťažnosti po podaní obžaloby, však bola úspešná pravdepodobne jediná – na návrh Moniky Jankovskej Ústavný súd predbežne nariadil zamrazenie procesu v kauze Fatima na Okresnom súde Trnava.

V takýchto prípadoch Ústavný súd zvyčajne povie, že sťažnosť je podaná predčasne a treba, aby najprv zbehol riadny súdny trestný proces, kde obžalovaný môže namietať zákonnosť jednotlivých krokov policajta a prokurátora.

Imunitu nemá, druhú 363 už nestihol

Kažimír bol v októbri 2021 obvinený, že niekedy v rokoch 2017 alebo 2018 ešte ako minister financií dal vtedajšiemu prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczemu 48-tisíc eur za intervenciu v daňových konaniach šiestich vzájomne prepojených firiem Loject, ktoré prevádzkujú solárne elektrárne a s finančnou správou sa sporili o DPH v súvislosti s ich výstavbou.

Kľúčovým dôkazom proti guvernérovi NBS bola výpoveď jediného svedka – Imreczeho, ktorý s orgánmi presadzovania práva dlhodobo spolupracuje a vypovedá proti bývalým kolegom, podriadeným a aj vplyvným podnikateľom z éry Smeru.

Ešte koncom roka 2021 Súdny dvor Európskej únie v podobnom prípade z Lotyšska rozhodol, že členovia rady guvernérov Európskej centrálnej banky nemajú trestnoprávnu imunitu na stíhanie skutkov, ktorých sa mali dopustiť mimo výkonu guvernérskej funkcie. Pokračovať preto mohlo aj stíhanie Kažimíra.

Vlani v júni však Generálna prokuratúra obvinenie Kažimíra zrušila a uznesenie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku z tohto prípadu ponúka podnetný pohľad na hodnotenie vierohodnosti spolupracujúcich svedkov.

Minulý rok v novembri však Kažimíra opätovne obvinili. Proti obvineniu najprv podal riadnu sťažnosť, neskôr ju stiahol a radšej podal druhý podnet Generálnej prokuratúre na postup podľa paragrafu 363. Už tam o ňom nestihli rozhodnúť, keď na neho špeciálna prokuratúra podala obžalobu.

Rozpory vo výpovedi

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera v prvom rozhodnutí podľa paragrafu 363 opakovane poukazuje na rozpory vo výpovediach bývalého prezidenta finančnej správy Imreczeho. Práve on vypovedá, že Kažimír mu dal niekedy v roku 2017 alebo 2018 peniaze.

Kým špeciálny prokuratúra Daniel Lipšic Imreczeho výpoveď považoval za vierohodnú napriek rozporom v nej, ktoré vyhodnotil ako „drobné nepresnosti“, Kandera hovorí o „podstatných rozporoch“, ktoré jediného svedka proti Kažimírovi spochybňujú.

Kandera si všíma, že Imrecze v priebehu dvoch dní výpoveď proti Kažimírovi podstatne zmenil. Kým najskôr hovoril, že skutok sa stal v druhej polovici roka 2016, neskôr uviedol, že mohlo ísť až o prvú polovicu roka 2018.

Kým skôr povedal, že Kažimír mu dal menej ako 50-tisíc eur, pravdepodobne 45-tisíc eur, o dva dni neskôr už s úplnou istotou tvrdil, že išlo o 48-tisíc eur a rozpamätal sa vraj preto, že „ho (suma) zaujala, lebo nebola okrúhla“. Imrecze sa medzi jednotlivými výpoveďami rozchádzal aj v opise zloženia bankoviek, ktoré mal dostať, čo by, samé osebe, asi nestačilo na zrušenie obvinenia.

Treba uznať, že tieto dve nezrovnalosti (bankovky, presná suma) by nevzbudzovali pochybnosti o vierohodnosti Imreczeho výpovede, ale ako pripomína Kandera, treba ich vnímať v kontexte s ostatnými nezrovnalosťami, ktoré sú závažnejšie.

Kandera tvrdí, že keď Imrecze podával na Kažimíra trestné oznámenie, hovoril, že za úplatok mu mal iba zistiť informácie o daňovom konaní, ale v neskorších výpovediach už bývalý prezident finančnej správy tvrdil, že chcel, aby aj ovplyvnil výsledok konania.

„Zhrnuté, kým podľa trestného oznámenia nemalo ísť o ovplyvňovanie výsledku daňových konaní, o dva dni na to vo svedeckej výpovedi už svedok tvrdil, že požiadavka obvineného smerovala aj k pozitívnemu výsledku konaní,“ uvádza Kandera.

Generálnej prokuratúre chýbal motív

Druhou vážnou pochybnosťou o Imreczeho výpovedi je chýbajúci motív. Solárne firmy Loject 1 až Loject 6 totiž podľa Generálnej prokuratúry údajným úplatkom vôbec nič nezískali. Svedčí o tom aj pracovníčka finančnej správy, podľa ktorej firmy nemali žiadne špeciálne zaobchádzanie.

Naopak, finančná správa rozhodla, že im vratky DPH v súvislosti s výstavbou elektrární nevyplatí a na tomto stanovisku podľa objektívne overiteľných faktov zotrvala aj po tom, čo Kažimír podľa Imreczeho zaplatil úplatok. Firmy sa následne s finančnou správou súdili a až po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu došlo k výplate vratiek DPH.

„Je preto nelogické, aby obvinený (Kažimír) žiadal svedka (Imreczeho) o urýchlenie a úspešné skončenie odvolacích daňových konaní vo vzťahu k uvedeným obchodným spoločnostiam, keďže v čase, kedy mala byť inkriminovaná žiadosť obvineného o realizáciu uvedenej intervencie prednesená svedkovi (Imreczemu), už buď existovali právoplatné rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutia Daňového úradu v Bratislave, resp. Finančného riaditeľstva SR a vyslovil právny názor, že ich postup bol nesprávny, alebo prebiehali odvolacie konania na Najvyššom súde SR (čo muselo byť zástupcom obchodných spoločností známe), ktoré sa pre predmetné daňové subjekty skončili úspešne,“ uviedol Kandera.