Je to hra s osudom, komentuje možnosť, že raz by mohlo Slovensko vystúpiť z NATO, analytik Ivo Samson. Okrem toho by táto cesta bola nesmierne drahá. Na strunu opustenia Aliancie a možnej neutrality najradšej brnkajú extrémistické strany. Najnovšie Republika sľubuje, že keby sa dostala k moci, iniciovala by referendum o vystúpení. Napriek tomu, že u východného suseda zúri vojna, ktorej koniec je zatiaľ v nedohľadne.

Poďme preč!

Strana okolo europoslanca Milana Uhríka a Milana Mazureka tvrdí, že NATO vo svojej súčasnej podobe musí skončiť. „Razíme víziu vojenskej neutrality,“ vyhlasuje Uhrík. Podľa neho by sa Slováci mali sami rozhodnúť, či chcú v Aliancii zostať.

NATO vzniklo krátko po ukončení druhej svetovej vojny v roku 1949 ako reakcia na rozdelenie politických síl v Európe. Slovensko sa k Severoatlantickej aliancii pridalo v marci 2004 spolu s Bulharskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Rumunskom a so Slovinskom. Česko bolo členom už o päť rokov skôr.

Najnovšie Uhríkovo vyhlásenie, že Republika chce v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO, oslabilo jej koaličný potenciál. Hlas Petra Pellegriniho extrémistov vylúčil z povolebnej spolupráce, Smer Roberta Fica reagoval zdôraznením, že Slovensko si musí zachovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu a zostať v organizáciách, ako je NATO alebo Európska únia.

Príde málo ľudí?

Ivo Samson krúti hlavou: „Nebolo referendum o vstupe do NATO, prečo by malo byť referendum o tom, aby sme vystúpili?“

Keby však táto otázka bola na programe dňa, analytik sa spolieha, že Slováci nechodia na referendá. Dosiaľ bolo úspešné iba jedno, ktoré sa týkalo vstupu do Európskej únie. „Nemyslím si, že by prišiel dostatok oprávnených voličov,“ hovorí.

„Doteraz nikto z NATO nevystúpil,“ zdôrazňuje Samson a upriamuje pozornosť na článok desať zmluvy s Alianciou. „Ten garantuje každému členovi, že môže vystúpiť. Ak by takýto návrh prešiel vládou a parlamentom a podali by sme žiadosť o vystúpenie, máme rok na to, aby sme odišli,“ objasňuje postup. Samson však dodáva, že takýto vývoj pokladá len za hypotetický.

Veľa peňazí

Aj keď sa zdá chimérou, že by podobný návrh naozaj prešiel hlasovaním v slovenskom parlamente, Slovensko si v podstate ani nemôže dovoliť opustiť NATO.

„Znamenalo by to zvýšené výdavky na obranu. Asi také, ako má Švédsko alebo Švajčiarsko. Alebo by sme sa museli rozhodnúť, či vôbec budeme mať nejaké ozbrojené sily,“ pokračuje Samson.

Predpokladá tiež, že slovenskí politici by museli absolvovať aj debatu o tom, čo je vlastne neutralita. Oficiálne ide o nestrannosť a nezasahovanie do cudzích vecí. Ale aj neúčasť vo vojenských blokoch. Desať štátov, medzi nimi aj Švajčiarsko alebo Rakúsko, je uznaných za neutrálne. Ďalších deväť sa za také považuje. Napríklad Japonsko má v ústave napísané, že sa zakazuje účasť krajiny vo vojnách. Ale má poriadne a draho vyzbrojenú armádu a samostatnú zmluvu s USA.

Poverený minister obrany Martin Sklenár v tejto súvislosti hovorí, že neutrálne krajiny sú vo veľmi nevýhodnej situácii. „Krajiny, ktoré nie sú súčasťou žiadneho vojensko-politického zoskupenia v Európe ako Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, sú modelom, ktorý by nás čakal. Nemyslím si, že to má pre Slovensko perspektívu,“ tvrdí šéf rezortu obrany.

Lacnejšie riešenie

Otázka totiž nestojí len tak, či zostať alebo vystúpiť. Podľa Samsona by sme sa mali zamyslieť, ktoré riešenie je pre nás lacnejšie.

Keby Slovensko vystúpilo z Aliancie, muselo by dávať viac na svoju obranu. Sklenár odhaduje, že výdavky by sa museli zdvoj – až strojnásobiť a v reáli by to znamenalo šesť až sedem miliárd eur ročne. Podľa neho by sa vrátila povinná základná vojenská služba, štát by musel zamestnať viac profesionálnych vojakov a najmä rýchlejšie modernizovať armádu. „Slovenská republika nemá dosť peňazí na to, aby mohla takýto krok uskutočniť,“ dodal minister.

Peniaze by chýbali

Rezort obrany vyčíslil, že v súčasnosti Slovensko vynakladá na obranu 2,45 miliardy eur. Švajčiarsko, ktoré je neutrálne, približne šesť miliárd. To má však výhodu, lebo susedí s krajinami, ktoré sú členmi NATO a platí pre ne aj článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí, že „ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým“. Slovensko však na východe susedí s Ukrajinou, ktorá je aktuálne nielen vojnovou zónou, ale nie je ani členom obranného spolku.

Sklenár dodáva, že peniaze, ktoré by sme museli dávať do armády, budú chýbať inde. Samson kladie pragmatickú otázku: „Je lepšie zostávať pri investíciách do armády na dvoch percentách HDP, ktoré platíme ako člen NATO, alebo na piatich či šiestich? Musíme sa zamyslieť, čo je pre nás lacnejšie.“ Navyše, ako hovorí, svet by nás začal vnímať ako ruský satelit. A to by sa nám už vôbec nemuselo vyplatiť.