Medveď je slangový výraz pre sústavu pút na rukách, okov na nohách a retiazky, za ktorú vedú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže zločinca ako zviera na vôdzke. Pomenovanie vzniklo zrejme preto, že takto spútaný človek pripomína ťarbavou chôdzou medveďa.

Nasadenie medveďa je bezpochyby ponižujúci spôsob na obmedzenie pohybu. Používa sa len pri extrémne nebezpečných kriminálnikoch, hrdlorezoch, ktorí sa neštítia ničoho. Bez mihnutia oka sú pri pokuse o útek či len tak z plezíru schopní zaútočiť, dokaličiť a hoci aj zabiť policajtov, bacharov. V normálnych demokratických krajinách sa medveď nasadzuje len vo výnimočných prípadoch, a to kvôli ochrane okolia, v ktorom sa práve pohybujú. Aj to len vtedy, ak naozaj nie je možné zaistiť bezpečnosť iným spôsobom. U nás na Slovensku sa medveď začal v posledných rokoch používať na drezúru kedysi vplyvných osôb. Niečo na štýl prípravy predstavenia v cirkusovej manéži.

Čistá demonštrácia sily

Naša redakcia sa dostala k dokumentu nazvanému Výzva na upustenie od protiprávneho konania. Týka sa sťažnosti niekdajšieho prokurátora, neskôr predsedu Okresného súdu Bratislava III advokáta Davida Lindtnera, ktorého zatkli pri akcii nazvanej Búrka a zavreli do väzby. Aby bolo hneď jasné, o aký prípad ide, treba pripomenúť nález Ústavného súdu o porušení základných práv pri rozhodovaní o Lindtnerovej väzbe. Chybu má na svedomí Najvyšší súd SR.

Lindtnera vo väzbe držali takmer sedem mesiacov, dnes je stíhaný za nepriamu korupciu a zasahovanie do nezávislosti súdu už na slobode.

Spomínaná výzva bola odoslaná 10. februára 2021, teda v čase, keď bol Lindtner ešte zavretý vo väzbe. Cez svojho právneho zástupcu sa sťažoval na spôsob, akým ho z ústavu na výkon väzby doslova privliekli pred sudcu Špecializovaného trestného súdu.

„Pred prevozom na Špecializovaný trestný súd mi nasadili medveďa. Poviem vám, ja som dosť odolný človek, ale toto bolo extrémne ponižujúce. Čistá demonštrácia sily. Pripadal som si, akoby som zabil desať detí. Ešte aj kukláči sa pýtali, kto vlastne som, lebo naposledy viedli takto spútaného nejakého mafiána,“ opisuje svoju osobnú skúsenosť s medveďom Lindtner.

Davida Lindtnera viedli na súd „v medveďovi“ Sťažnosť na tento postup nikto neriešil, lebo vraj ľudia vo väzbe nemajú právo podávať sťažnosti cez svojho advokáta.
Zdroj: TASR

Ako otrok

Pôvodne bolo slovom medveď označovaný vo väzenskej hantírke len spútavací opasok, s ktorým boli spojené putá na rukách. Tento donucovací prostriedok sa začal využívať preto, lebo prax ukázala, že aj putá pevne nasadené na rukách možno použiť ako zbraň. Sú vyrobené z pokovaného železa a pri dostatočne silnom údere dokážu spôsobiť vážne zranenia. Cieľom útoku putami bývali obyčajne príslušníci Zväzu vojenskej a justičnej stráže (ZVJS), ktorí mali na spútaného človeka dávať pozor. V prípade pokusu o útek sa ich musel dotyčný zbaviť ako prvých. Spojenie pút s opaskom už neumožňuje vyvinúť výraznejšiu silu, pretože dĺžka či lepšie povedané krátkosť retiazky limituje pohyb rúk takto spútaného človeka.

Obvineného Lindtnera pred cestou na súd do Pezinka postavili čelom k stene presne tak, ako postupujú pri zločincoch, u ktorých možno predpokladať agresívne správanie. Za prítomnosti dvoch príslušníkov ZVJS ho opásali koženým opaskom. S rozpaženými rukami sa musel otočiť a cez kovové očko na opasku mu prevliekli relatívne krátku retiazku, nasadili putá na ruky a potom putá spojili retiazkou s opaskom. Len s poriadne sklonenou hlavou sa dokázal dotknúť svojej pery.

Tým však nebol akt potupy zďaleka dokonaný. Bývalému sudcovi, ktorý nie je ani len podozrivý z násilnej trestnej činnosti a vo väzbe sa ani sekundu nesprával nevhodne, nieto ešte agresívne, navliekli putá aj na nohy a reťazou ich spojili s tými na rukách. Nakoniec mu na ruku založili ešte takzvanú predvádzaciu retiazku, ktorej koniec pevne držal v rukách jeden z kukláčov.

Predvádzacia retiazka slúži na aktívny i pasívny zásah. Teda ak by sa väzeň či obvinený rozhodol utiecť, drží ho kukláč ako psa na reťazi. A ak by trucoval a odmietal vstať či pohnúť sa potrebným smerom, prinúti ho ako otroka na požadovaný pohyb silou.

FOTO DETAILNÉHO POSTUPU NASADZOVANIA MEDVEĎA NÁJDETE V GALÉRII

Drahý cirkus

Cirkus s prevozom obvineného bývalého sudcu na Špecializovaný trestný súd pokračoval ďalej. Lindtnera naložili do dodávky Ford Transporter s mrežami a k nemu nastúpili štyria kukláči s brokovnicami a so samopalmi.

„Ja mám meter osemdesiatsedem, no oni boli omnoho nabúchanejší, jeden dokonca asi o dvadsať centimetrov vyšší ako ja. Sprievod nášmu autu robila ešte jedna dodávka, v ktorej sedeli ďalší štyria ozbrojení kukláči a vpredu šla Octavia s húkačkou,“ vypočítava Lidntner, koľko ľudí s vysokou špecializáciou a koľko technických prostriedkov štát nasadil a financoval len preto, aby jeho - obvineného z nepriamej korupcie - previezli z bodu A do bodu B.

„Medveďa som mal nasadeného celou cestou, čo je jeden a pol hodiny. Z dodávky som pred budovou súdu musel vyskočiť ako zajac, lebo so spútanými nohami sa z auta dosť ťažko vystupuje. Sudcovi sa nezdalo zvláštne, v akom stave ma doviedli. Spýtal som sa ho, či je naozaj nevyhnutné, aby som v pojednávacej miestnosti sedel spútaný. Až potom dal sudca pokyn príslušníkom ZVJS, aby mi putá sňali.“

Žiadna obava z úteku

Obhajca v sťažnosti na spôsob predvádzania Lindtnera pred sudcu pripomínal, že tento bol vo väzbe z kolúznych a preventívnych dôvodov. Nie pre obavu, že by mohol počas vyšetrovania niekam ujsť. „Orgány štátu sú povinné skúmať, či použitie konkrétneho obmedzujúceho prostriedku sleduje legitímny cieľ a či bolo primerané. Dokonca ani rutinné nasadzovanie obyčajných pút v bezpečnom prostredí nemôže byť považované za opodstatnené,“ písal prokurátorke.

„Bol to tlak, aby som jedného dňa podpísal, čo oni chcú. Trebárs, že som zabil Kennedyho. Im je jedno, že aj Európsky súd pre ľudské práva považuje za ponižujúce také zaobchádzanie, ktoré je vedené s cieľom vyvolať pocit strachu, úzkosti, podriadenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť, prípadne zlomiť morálny odpor. Také predvádzanie na súd, aké som zažil ja a ďalší obvinení v kauzách označovaných ako korupčných, nemá v Európe obdobu. Ani teroristov takto nevedú.“

Sťažnosť proti zaobchádzaniu s obvineným Lindtnerom adresoval jeho obhajca prokurátorke. Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Valéria Simonová sa tvárila, že s tým nič nemá, a sťažnosť prehodila na sudcu. Sudca Ján Buvala si takisto umyl ruky a sťažnosť smeroval do Ústavu na výkon väzby v Ilave. Odtiaľ dostali oficiálne vyjadrenie, že sťažnosť bola „odložená“. V preklade to znamená, že sa ňou vôbec nemienia zapodievať. Prečo?

„Zákon o zbore neobsahuje ustanovenia o zastupovaní sťažovateľa advokátom alebo iným zástupcom pri podávaní sťažnosti. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že obvinený vo výkone väzby sa nemôže pri podávaní sťažnosti nechať zastúpiť právnym zástupcom, a ak tak učiní, sťažnosť sa odloží,“ píše sa v úradnej listine podpísanej riaditeľom Radomírom Janíkom.

Nech si spytujú svedomie

Naozaj obvineného či väzňa nemôže zastupovať v konaniach týkajúcich sa porušenia jeho práv za mrežami ani jeho oficiálny obhajca? Môže niekto niečo také absurdné myslieť vážne?

„Takýto postup je v rozpore s elementárnymi zásadami logiky. Je pre mňa úplne nepochopiteľné, ako mohol autor vnútrorezortného predpisu takýmto spôsobom rozmýšľať. Aby obvineného nemohol pri podávaní sťažnosti zastupovať jeho právny zástupca, je absolútne neprijateľné. Už včera bolo neskoro na zmenu takýchto pravidiel. Nech si všetci kompetentní poriadne spytujú svedomie,“ odkazuje bývalá prokurátorka, dnes advokátka Eva Mišíková.

Na záver sa oplatí pozrieť, akým spôsobom eskortujú príslušníci ZVJS odsúdených mafiánov, hrdlorezov  a podozrivých z vrážd dieťaťa. Myslíte, že so spútanými rukami a nohami? Ani len tých najhorších z najhorších nevláčia stále v medveďovi. Ako dôkaz si môžete pozrieť fotografie bosov Černáka, Lališa, Piťa, Adamča a kyselinára Kákoniho na nasledujúcich stranách.