Adam Valček

Ústavný súd zverejnil odôvodnenie rozhodnutia z 24. novembra 2022 (<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView">III. ÚS 637/2022</a>), ktorým odmietol sťažnosť lídra Smeru Roberta Fica proti odpočúvaniu poľovníckej chaty pri Leviciach.

Okrem Fica tam chodili obhajcovia, ktorí vystupujú v sledovaných kauzách, bývalý minister vnútra za Smer Robert Kaliňák či majiteľ bezpečnostnej agentúry Bonul a vplyvný podnikateľ v pozadí Ficovej partaje Miroslav Bödör. Spoločne preberali vývoj trestných stíhaní proti niekdajším funkcionárom z éry Smeru a Bödörovmu synovi Norbertovi.

To, že Ústavný súd Ficovu sťažnosť odmietol, bolo známe už koncom novembra, no bližšie zdôvodnenie doteraz verejnosť nepoznala.

K šesťstranovému uzneseniu patria aj ďalšie štyri strany odlišného stanoviska, ktoré spísal ústavný sudca Peter Straka. Znamená to, že hlasovanie dopadlo 2:1 – proti prijatiu Ficovej sťažnosti na bližšie posúdenie boli Strakovi kolegovia sudcovia Martin Vernarský a Robert Šorl, ktorý bol spravodajcom prípadu, čo znamená, že pripravoval rozhodnutie o odmietnutí.

Uznesenie spolu s odlišným stanoviskom trocha narušilo obraz, že Ústavný súd je, ako sa hovorí, nad vecou. Práve to bolo v uplynulých troch rokoch v právnickej komunite cenené. Ak aj vydal rozhodnutia, ktoré viac vyhovovali predstaviteľom iba jedného z názorových prúdov, ktoré sú prítomné v napätých vzťahoch medzi orgánmi presadzovania práva (takzvanej vojne v bezpečnostných zložkách), spravidla to neviedlo k väčšej názorovej polarizácii, pretože súd pre svoje rozhodnutia ponúkol presvedčivú a podnetnú argumentáciu, a pritom neprejavoval dešpekt k iným názorom (išlo napríklad o rozhodnutia o paragrafe 363, domových prehliadkach, nepoužiteľnosti nahrávok Gorily, nadužívaní väzby a podobne).

Z odlišného stanoviska sudcu Straku však vyplýva, že v prípade Ficovej sťažnosti mali byť jeho kolegovia nekonzistentní a vytrhli z kontextu niektoré jeho argumenty, aby mohli sťažnosť odmietnuť. Z rozhodnutia navyše vyplýva ešte aj jedna ďalšia pochybnosť, či bolo odmietnutie sťažnosti Ústavným súdom správne.

Sudcovia Šorl a Vernarský odmietli Ficovu sťažnosť aj preto, že podľa nich „priestor Ústavného súdu na vyhodnocovanie dôvodnosti návrhu na vydanie príkazu na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov nie je porovnateľný s priestorom vyšetrovateľa a hlavne prokurátora“, teda protiprávnosť odpočúvania poľovníckej chaty si treba vyriešiť najmä s políciou a prokuratúrou.

Podľa odlišného stanoviska však tento názor nezodpovedá doterajšej rozhodovacej praxi súdu. „Ústavný súd vo viacerých svojich nálezoch, v ktorých konštatoval porušenie práva na ochranu súkromia príkazmi na použitie informačno-technických prostriedkov, takúto okolnosť nekonštatoval,“ oponuje sudca Straka a vzápätí vymenoval sedem konkrétnych prípadov z minulosti, v ktorých Ústavný súd sťažnosť neodmietol, ale pristúpil k podrobnému preverovaniu okolností schválenia odpočúvania.

Navyše vo vzťahu k Ficovi a spol. je argument, že zákonnosť ich odpočúvania mala riešiť najmä polícia a prokurátora, zvláštny. Oni sami totiž nemajú v trestnom konaní pre údajné pytliactvo, v ktorom sa realizovalo odpočúvanie chaty, postavenie obvinených a teda v ňom zákonnosť nahrávok namietať nemohli.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sudcovia Šorl a Vernarský odmietli Ficovu sťažnosť, je ich vlastná interpretácia. „Sťažovateľ v konečnom dôsledku ani činnosť súdu v súvislosti s vydaním príkazu na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov nenamieta a opiera sa o to, že v súvislosti s trestným konaním (v prípade pytliactva), v ktorom boli vydané príkazy, sa vedie ďalšie trestné stíhanie proti vyšetrovateľovi, ktorý vydal uznesenie o začatí stíhania (v prípade pytliactva),“ uvádzajú.

„Treba zvýrazniť, že argumentácia sťažovateľa (Fica) smeruje predovšetkým k tomu, že k zásahu do jeho základných práv malo dôjsť v dôsledku nezákonného úniku záznamov, ktoré mali zostať tajné,“ dodávajú na inom mieste.

K tomu treba povedať, že takejto interpretácii mohol nahrať samotný Fico, resp. jeho právni zástupcovia, ak sa aj v ústavnej sťažnosti pridržiavali dlhodobo zastávanej pozície, že sú to najmä médiá, ktoré im ublížili zverejnením protiprávne uniknutých záznamov. A citáty zo sťažnosti, ktoré spomínajú sudcovia, tomu napovedajú.

No otázka je, či je takáto argumentácia Ústavného súdu poctivá a teda či Fico, resp. jeho právni zástupcovia (Kallan Legal Roberta Kaliňáka, pozn. autora) neponúkli seriózne dôvody na prijatie sťažnosti a dali tam iba akési vyplakávanie. A odlišné stanovisko naznačuje, že ju ponúkli, pretože sudca Straka ju tam identifikoval. „Nestotožňujem sa s odôvodnením uznesenia, že argumentácia sťažovateľa (Fica) smerovala predovšetkým k namietaniu úniku informácií. Podstatou ústavnej sťažnosti bol jej predmet a tým bol súdny príkaz na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov. Sťažovateľ (Fico) na viacerých miestach v sťažnosti konštatuje, že sťažnosť podáva proti príkazu súdu,“ uvádza Straka a cituje konkrétne pasáže, aby sa o tom mohol ktokoľvek presvedčiť.

„Nestotožňujem sa ani s odôvodnením uznesenia, v ktorom sa konštatuje, že ‚sťažovateľ v konečnom dôsledku ani činnosť súdu v súvislosti s vydaním príkazu nenamieta (...)‘,“ dodáva Straka.

Navyše upozorňuje, že Fico nie vlastnou vinou nepripojil k sťažnosti kópiu príkazu. Jednoducho preto, že ho nemal k dispozícii, pretože v prípade pytliactva nebol trestne stíhaný, iba ho vraj náhodne nahrali. Za takých okolností môže byť preto logické, že sťažovateľ vyvodí svoju argumentáciu o protiprávnosti odpočúvania zo súvisiacich okolností (napríklad z toho, že pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa je stíhaný vyšetrovateľ, ktorý odpočúvanie inicioval) – to netvrdí sudca Straka, ale ide o konštatovanie autora tohto newslettra.

„Podľa môjho názoru práve oboznámenie sa s napadnutým súdnym príkazom na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov bolo pre ďalší postup kľúčové. (...) Bez vyhodnotenia právnej kvality odôvodnenia príkazu, prípadne bez vyrovnania sa s jeho nepredložením zo strany okresného súdu bolo odmietnutie sťažnosti nenáležité,“ uzavrel Straka.

Fico by vraj nič nezískal. Nie je to pravda

Medzi siedmimi prípadmi, ktoré Straka spomenul, že Ústavný súd v nich nenástojil, aby si nezákonnosť odpočúvania vyriešili nahraté osoby priamo s políciou, prokuratúrou alebo tajnou službou, je aj rozhodnutie Ústavného súdu o protiprávnosti odpočúvania bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Bolo základom spisu SIS Gorila a práve tento prípad ukazuje, že ani ďalší argument sudcov Šorla a Vernarského celkom nesedí.

„Nezákonnosť príkazov na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov bola konštatovaná uznesením krajskej prokuratúry o zrušení uznesenia o začatí trestného stíhania (v súvislosti s podozrením z pytliactva), čím boli eliminované ich negatívne účinky, ktoré dopadli na sťažovateľa (Fica) a ktoré mohol pociťovať ako zásah do základných práv,“ uvádzajú.

Napríklad v Gorile prvýkrát konštatoval nezákonnosť odpočúvania Ústavný súd už v roku 2012. Majiteľ odpočúvaného bytu Zoltán Varga sa vtedy domáhal, aby súd nariadil aj zničenie záznamov a prepisov, súd mu však nevyhovel. Podľa Ústavného súdu je totiž logické, že ak sa raz zrušia rozhodnutia o odpočúvaní, pretože boli protiprávne, tak nahrávky z neho sú nepoužiteľné.

V praxi je to zložitejšie. Aj po roku 2012 orgány činné v trestnom konaní naďalej pracovali s internetovými prepismi Gorily a po roku 2018, keď sa u Mariana Kočnera našla nahrávka z odpočúvania, aj s ňou. Varga sa preto musel opäť obracať na Ústavný súd aj Európsky súd pre ľudské práva, aby explicitne povedali, že nahrávky sú nepoužiteľné.

Na Slovensku zďaleka neplatí, že ak jeden orgán konštatuje nezákonnosť odpočúvania, tak iný orgán to bude rešpektovať. Veď podobne (nie rovnako) to vyzerá aj v kauze trestného stíhania policajných vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Tí sú stíhaní na základe odpočúvania ich kancelárie policajnou inšpekciou. Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o ich väzbe síce konštatoval, že na nahrávkach podľa neho nie je nič protiprávne, iba bežná pracovná vrava a stíhanie je preto nedôvodné, ale odpočúvania sú proti ním naďalej používané a museli sa obrátiť na Ústavný súd, aby zákonnosť nahrávania ich debát posúdil. Paradoxne, ich sťažnosť nedávno prijal na ďalšie konanie ten istý senát, ktorý sťažnosť Fica a spol. vlani odmietol.

Nakoniec, o nič lepšie to nie je ani v prípade samotných nahrávok z poľovníckej chaty. Generálny prokurátor Maroš Žilinka síce povedal, že tieto „obrazovo-zvukové záznamy nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní“, ale špeciálna prokuratúra ich posunula k vyšetrovaniu kauzy Očistec o privatizácii policajného zboru v ére Smeru ako dôkaz údajného ovplyvňovania vyšetrovaní.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa na tieto nahrávky dokonca odvoláva pri svojich mediálnych vystúpeniach, aby ilustroval dôvodnosť obžalôb, ktoré jeho kolegovia podávajú. „Keď sme mali možnosť zachytiť diskusie na poľovníckej chate, tam sa nikto netváril, že sa ide zastávať nevinných ľudí. Tam riešili, ako im pomôcť, aby nerozprávali ďalej,“ opakuje.

Napriek tomuto všetkému ústavní sudcovia Šorl a Vernarský tvrdia: „Požadované zrušenie namietaných príkazov na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov by nijako neovplyvnilo súčasné postavenie sťažovateľa (Fica).“

Kontext odpočúvania Fica a spol. na chate

Kto tento prípad detailne nesleduje, môže si na základe uniknutých nahrávok v médiách pomyslieť, že Fico a spol. boli na poľovníckej chate pri Leviciach legitímne tajne nahrávaní preto, že polícia sa zaujímala o zmapovanie vzťahov medzi politikmi, obhajcami a oligarchami, a mala podozrenie, že spolu dohadujú ovplyvňovanie vyšetrovaní.

Oficiálne však polícia dávala najavo, že ich nahratie bolo náhodné a chatu odpočúvali pre podozrenie z pytliactva. V justičných kruhoch, s ktorými komunikuje autor tohto newslettra, však prevláda skôr názor, že od začiatku tušili, že nahrajú ľudí blízkych Smeru, no báli sa úniku informácií a tak odpočúvanie zakryli podozrením z pytliactva. Aby však vôbec mohli použiť odpočúvanie pri pytliactve, bolo treba prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku. Pri obyčajnom pytliactve by totiž odpočúvanie neprešlo.

Túto verziu príbehu podporuje aj uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre z konca novembra 2021, ktorým došlo k zrušeniu stíhania v prípade pytliactva. Aj prokuratúra totiž uznala, že pytliactvo malo prísnejšiu právnu kvalifikáciu (použitie strelnej zbrane na lov bolo použité ako kritérium prísnejšej právnej kvalifikácie, no podľa prokuratúry je možné zbraň použiť na prísnejšiu kvalifikáciu skutku iba v prípade, že je použitá proti telu človeka, nie zvieraťa). Podľa krajskej prokuratúry neobstojí ani to, že polícia mala podozrenie na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti formou porciovania a rozpredaja ulovenej zveri, pretože podľa nej vôbec nebolo preukázané, že nejaká zver sa nelegálne loví.

Vyšetrovateľ Martin Juhás, ktorý odpočúvanie chaty inicioval, bol medzičasom obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Bez názvu je týždenný newsletter Adama Valčeka. Prináša komentovaný výber udalostí a jeho poznatkov z konkrétneho týždňa. Vychádza&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/tag/newsletter/">na&nbsp;</a><a target="_blank" rel="noopener" href="http://adamvalcek.sk">adamvalcek.sk</a>&nbsp;a&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="http://trend.sk">trend.sk</a>&nbsp;spravidla v nedeľu. Pravidelný odber mailom je spoplatnený a je možné sa naň&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.adamvalcek.sk/#/portal/signup)">prihlásiť na tomto odkaze</a>.