EĽSP dal obom bratom Adamčovcom za pravdu. Pozrite si našu GALÉRIU
Prípad sa týkal procesu s Erikom Adamčom ako spolupáchateľom dvoch vrážd spojených s organizovaným zločinom z 90. rokov 20. storočia. Pripomíname, že Erik Adamčo je bratom mafiánskeho bosa Branislava Adamča, ktorý si za viaceré zločiny odpykáva dvadsaťštyriročný trest. Erik Adamčo, ktorý sa na EĽSP sťažoval, že počas súdneho procesu boli porušené jeho práva, bol slovenským súdom uznaný vinným a odsúdený napokon na šestnásť rokov väzenia.
Dôkazy použité v procese s jedným z obávanej dvojice z východného Slovenska zahŕňali svedectvá osôb, ktoré sa priznali k účasti na vraždách údajne spáchaných spolu s Erikom Adamčom. Svedkovia, presnejšie spolupracujúci obvinení, teda kajúcnici, súhlasili spolupracovať s prokuratúrou výmenou za poskytnuté výhody. “ESĽP predovšetkým zistil, že použitie takýchto dôkazov nebolo sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania, keďže súdy skreslili obsah niektorých z týchto dôkazov a nevenovali žiadnu individuálnu pozornosť rozsahu a výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim svedkom. Tiež poznamenal, že takýmto opatreniam chýbal právny rámec a súdny dohľad,” uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej na stránke štrasburského súdu vo štvrtok 1. júna.
ESĽP spochybnil tvrdenie vlády SR
Kajúcnikov v informácii pre verejnosť EĽSP označil písmenami “B”, “C” a “E”, pričom medzinárodný súd neuznal argument slovenskej vlády, podľa ktorej ich očité svedectvá neboli jedinými dôkazmi, ktoré viedli k odsúdeniu sťažovateľa.
“ESĽP pritom poznamenal, že iné svedecké dôkazy boli len z počutia a zároveň uzavrel, že znalecké dokazovanie sa týkalo spôsobu, akým bola vražda vykonaná a nie identity vraha. Podľa ESĽP tak bolo odsúdenie založené hlavne na výpovediach týchto troch svedkov. Otázkou bolo, či boli tieto dôkazy dostatočne preskúmané vzhľadom na výhody im poskytnuté," uvádza advokátka Marica Pirošíková.
Štrasburg podľa Pirošíkovej “vyjadril znepokojenie nad rôznymi závermi slovenských súdov týkajúcimi sa dôveryhodnosti (kajúcnika) E.”
“Tieto súdy sa vysporiadali s niektorými argumentmi sťažovateľa spôsobom skresľujúcim dôkazy a s odôvodnením, ktoré nebolo koherentné, vrátane zdôvodnenia nezrovnalostí vo výpovedi E. ako prameniacich zo stresu. ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy, a to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode. Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy."
Mafián môže požiadať o obnovu trestného konania
ESĽP zároveň poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly. “Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru.”
Na základe spomínaných zistení komora siedmich sudcov, ktorej predsedal Marko Bošnjak zo Slovinska rozhodla v prospech člena zločineckého gangu adamčovcov, Erika Adamča. ESĽP rozhodol, že Slovensko má zaplatiť Erikovi Adamčovi 5 000 eur (EUR) ako náhradu nemajetkovej ujmy a 15 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme ESĽP zohľadnil, že sťažovateľ môže na vnútroštátnej úrovni požiadať na základe rozsudku ESĽP o obnovu trestného konania, ktorá predstavuje za okolností prípadu najvhodnejšiu nápravu. Zároveň mu priznal za utrpenú nemajetkovú ujmu 5000 eur.
Štrasburg už dal za pravdu aj bratovi Adamča
To, že použitie kajúcnikov v súdnych procesoch môže predstavovať veľký problém, sa potvrdilo aj v prípade mafiánskeho bosa Branislava Adamča. Rovnako ako jeho brat Erik sa sťažoval na ESĽP a v roku 2019 uspel. Súd v Štrasburgu aj jemu dal za pravdu. Skonštatoval porušenie jeho práv na spravodlivé súdne konanie. A opäť za tým boli kajúcnici. Jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené práve na výpovedi takéhoto spolupracujúceho svedka. Ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli podľa ESĽP iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto kajúcnika.
Podľa ESĽP svedok za takúto usvedčujúcu výpoveď proti Branislavovi Adamčovi získal praktickú beztrestnosť za trestný čin vraždy. V súvislosti s rozhodovaním o nárokoch sťažovateľa na náhradu škody ESĽP odkázal sťažovateľa na možnosť obnovy vnútroštátneho konania. Zároveň mu však priznal za utrpenú nemajetkovú ujmu 5000 eur a 8000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Generálna prokuratúra prišla s víziou, ktorá sa nenaplnila
Na rozhodnutie Štrasburgu v tom čase reagovala aj Generálna prokuratúra (GP) SR, ktorá napriek výhradám ESĽP v prípade Branislava Adamča konštatovala, že “samotný procesný inštitút tzv. korunného svedka ustanovený v Trestnom poriadku nie je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.” GP SR však problém v roku 2019 predsa len pomenovala a to v kontexte toho, že využívanie inštitútu tzv. kajúcnika by sa malo u nás aplikovať v primeranej miere, najmä s ohľadom na ponúknuté výhody pre takýchto svedkov.
"Praktické využívanie tohto inštitútu by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť tzv. korunného svedka v tých trestných veciach, v ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym usvedčujúcim dôkazom páchateľa zo spáchania trestnej činnosti,” napísala GP SR vo svojom stanovisku spred štyroch rokov a dodala: “Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v kontexte formulácie, aby odsúdení páchatelia závažnej organizovanej trestnej činnosti nemohli získať budúci zákonný profit vo forme obnovy trestného konania (v tomto prípade súdneho konania), zovšeobecní závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2019 v konkrétnej trestnej veci vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a zváži uplatnenie legislatívnej iniciatívy vo vzťahu k inštitútu tzv. korunného svedka.“
Nepomohla ani hromadná výzva právnikov a sudcov
Ako upozorňuje Pirošíková na webe Právne listy, zmeny v legislatíve ani v aplikačnej praxi pri využívaní inštitútu spolupracujúceho obvineného zjavne dodnes nenastali. Pritom ešte v januári 2021 časť slovenskej právnickej obce a sudcovského stavu adresovala predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci v našej krajine výzvu. Tá vychádzala z obáv o opakované politické narušovanie základných princípov právneho štátu. „Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie,“ uvádza sa vo výzve, ktorú podpísalo viac ako 430 právnikov, z tohto vyše 120 sudcov alebo emeritných sudcov a viac ako 230 advokátov. Výzvu podporila aj Únia obhajcov ČR.
Ako je zabezpečená ochrana poškodených pred kajúcnikmi?
Advokátka a skúsená právna expertka Marica Pirošíková, ktorá dlhé roky pôsobila ako zástupkyňa Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, pre PLUS 7 DNÍ pripomenula, že z rozsudkov ESĽP je jasné ako postupovať v podobných prípadoch. “Ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil. Zároveň si kladiem otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode,” reagovala Pirošíková legitímnou otázkou.
Marica Pirošíková na problém s kajúcnikmi upozorňuje dlhodobo. Viac v GALÉRII
Podľa jej slov by výpoveď kajúcnika mala byť začiatkom dokazovania a nie jeho koniec. “A už vôbec by obvinené osoby nemali byť nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim alebo hrozbou pokračovania v trestnom stíhaní. Nebezpečná je aj viera v pravdivosť tvrdení kajúcnika bez ich náležitého preverenia inými dôkazmi,” upozorňuje skúsená právnička, ktorá v súčasnosti pôsobí na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela.
Pirošíková: Štát musí zabrániť opakovaniu podobných porušení
“Ďalej pripomínam, že rozsudok, ktorým ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru, ukladá žalovanému štátu nielen povinnosť vyplatiť dotknutým osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj povinnosť prijať na vnútroštátnej úrovni individuálne opatrenia za účelom ukončenia porušenia konštatovaného ESĽP a uskutočniť akúkoľvek možnú nápravu jeho dôsledkov takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu, v akom to je možné, obnovená existujúca situácia pred zisteným porušením. V tomto ohľade môže sťažovateľ požiadať o obnovu konania. Zároveň musí štát prijať všeobecné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovaniu podobných porušení Dohovoru v budúcnosti. Medzi ne patrí napríklad: publikovanie rozsudku v právnických periodikách, jeho zaslanie príslušným orgánom, či vzdelávanie orgánov verejnej moci vrátane súdov v oblasti judikatúry ESĽP; zmena príslušnej legislatívy tak, aby bola v súlade s ustanoveniami Dohovoru a jeho protokolov; či zmena v aplikačnej praxi vnútroštátnych orgánov (vrátane najvyšších súdnych inštancií) vo vzťahu k danej právnej otázke,” dodala bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva pre PLUS 7 DNÍ.
