S dózou kávy šla ubolená dôchodkyňa poprosiť primárku rehabilitačného oddelenia do ambulancie, aby jej predpísala rehabilitáciu. Špecializovaný trestný súd jej vystavil trestný rozkaz, podľa ktorého je vinná z prečinu podplácania a vymeral dôchodkyni peňažný trest vo výške 160 eur. Pani ostala v šoku, ako ľahko sa z nej stala korupčníčka.

Päťdesiatnásobok úplatku

Koľko stála konkrétna dóza kávy sa v rozhodnutí súdu nepíše. Obyčajne sa cena dózy podľa druhu kávy pohybuje okolo troch, či päť eur. Trest 160 eur je teda pre dôchodkyňu v horšom prípade päťdesiatnásobok, v lepšom tridsaťnásobok úplatku. 160 eur je pre mnohých ľudí zo sociálne slabších vrstiev horibilná suma. Jednorazové vyplatenie celej sumy z dôchodku znamenalo pre prekvapenú pani vážny zásah do živobytia. Lenže nezaplatiť by si dotyčná naozaj netrúfla. Súd jej totiž stanovil ako náhradný trest mesačný pobyt vo väzení.

Mnohonásobne vyšší peňažný trest ako poskytnutý úplatok je u našich súdov bežnou praxou. Aj muž, ktorý ponúkol dvadsať eur za vykonanie bezproblémovej technickej kontroly Peugeota, dostal na chlp rovnaký trest ako vyššie spomenutá pani.
Existujú však aj raritnejšie, podstatne tvrdšie verdikty. V roku 2015 poslal Špecializovaný trestný súd podmienečne na polroka do väzenia osemdesiatročného penzistu Jozefa z obce Plaveč. Takto exemplárne ho potrestali za to, že lekárovi dal za predĺženie synovej práceneschopnosti päť eur. Päť eur!

Zoro bez citeľnej ujmy

Konkurzný právnik Zoro Kollár, ktorého majetok sa ešte donedávna odhadoval na 143 miliónov eur, priznal korupciu rovno v dvoch prípadoch. V prvom odovzdal 40 tisíc eur, v druhom bola reč o úplatku okolo 300 tisíc eur, ale nezrealizovali ho. Kollár sa po dlhom popieraní oboch skutkov priznal a s prokurátorom sa dohodol na treste 70 tisíc eur. Špecializovaný trestný súd dohodu odobril.

Na snímke je prokurátor Michal Šúrek.
Zdroj: MATEJ KALINA

Sedemdesiat tisíc je aj v pomere k iba natvrdo vyplatenému úplatku smiešny (nejde ani o dvojnásobok úplatku z prvého Kollárovho prípadu). Veď voči bežným ľuďom, ktorí sa nezmôžu na úplatky vo vyšších sumách, bývajú súdy podstatne tvrdšie.

Ešte markantnejší je rozdiel trestov v porovnaní ich zásahu do životov jednotlivých aktérov. Sám Zoro Kollár vypovedal, s akou ľahkosťou vytiahol peniaze, keď od neho kajúcnik Ľudovít Mako pýtal úplatok. Sedeli vtedy u neho v kaštieli v Tonkovciach a on mu dal, čo "mal práve doma". Viete, koľko peňazí mal Zoroslav Kollár len tak pohodených kdesi v šuplíku? ŠTYRIDSAŤ TISÍC (40 000) eur!

O úplatkoch sa Zoro Kollár bavil vo svojom kaštieli v Tonkovciach.
Zdroj: ARCHÍV PLUS 7 DNÍ

Už len z tohto dôvodu nemožno predpokladať, že by strata 70 tisíc eur Kollára zabolela. Ale aby sme len tak netárali do vetra, pozrime sa na názor Najvyššieho súdu SR. Keď Kollárova exmanželka ponúkla kauciu 100 tisíc eur za jeho prepustenie z väzby, sudcovia napísali, že takúto sumu by Zoro Kollára dokázal svojej bývalej nahradiť „bez citeľnej ujmy“. Akou ujmou, respektíve akým trestom je teda pre Zoroslava Kollára sedemdesiat tisíc eur?!

Zločin, trest a iné okolnosti

Kollárovi pôvodne hrozilo za obzvlášť závažný zločin väzenie na desať až pätnásť rokov. Aby sa vôbec mohol baviť o treste bez hrozby basy, muselo dôjsť v jeho prípade k takej malinkej zmene s paragrafmi. Ak Zoro Kollár nezačal s políciou spolupracovať - ako to hlasno deklaroval, prečo potom prokurátor spravil, čo mu videl na očiach? Prečo mu tak sakramentsky záležalo na tom, aby sa Kollár priznal? Nebude to náhodou nejako súvisieť s kajúcnikom Ľudovítom Makóom a posilňovaním jeho dôveryhodnosti?