Známy podnikateľ Marián Kočner a neznámy šéf gastrolístkovej firmy Doxx Milan Šmehýl. Dve mená Slovákov, ktoré sa zatiaľ vynorili z dokumentov o schránkových firmách založených v daňových rajoch. Nový škandál, nové meno. Paradise Papers. Názov takmer totožný s kauzou Panama Papers, škandálom podobného obsahu, ktorý urobil bu-bu pred rokom.

Politici nie, ale...

Slovenska sa týka asi 3 500 dokumentov z celkového počtu vyše 13 miliónov. Mená Slovákov vyhľadáva České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré má ako jediné z nášho priestoru prístup k databáze.

V dokumentoch Česi nenašli priamo aktívnych slovenských politikov. „Ale sú tam ľudia, ktorí sú im blízki,“ hovorí česká novinárka Pavla Holcová. Dodáva, že sa tam objavil napríklad právnik slovenského pôvodu Camillus Braxator. Vystupoval v kauze emisie, známy je však aj z biznisov v Rusku, v Taliansku či v Česku. Volajú ho Švajčiarska spojka.

Právo a morálka

Objavenie mena v dokumentoch Paradise Papers samo osebe problém nie je. Každý má právo založiť si firmu, kde len chce. Aj v daňovom raji. Otázka teda nestojí, či je táto prax legálna, ale skôr tak, či je morálna. A v legálnosti celého procesu je problém.

Systém „optimalizácie platenia daní“, ako sofistikovane džungľu globalizovaného sveta financií nazývajú fiškálni právnici, ukazuje, ako sa hŕstka ultrabohatých jedincov vyhýba plateniu daní, kým druhá časť „malých“ ľudí platí, čo má. A ak neplatí, je to nelegálne. Ak dane doma neplatia bohatí, je to často len nemorálne.

„Rovnosť pred zákonom a rovnosť v platení daní sú dva zá-kladné piliere kontraktu demokracie. Škandály ako Paradise Papers otriasli oboma týmito piliermi,“ píše sa v editoriáli Le Monde.

Hmla a diery

„Kde je hranica medzi daňovým únikom a daňovým podvodom? Mať jachtu imatrikulovanú na Malte je v poriadku, ja sa však pýtam, odkiaľ ste na ňu mali peniaze, a tu je hmla,“ hovorí Renaud Van Ruymbeke, finančný sudca z Francúzska. Odpoveď nemá. Možno peniaze skryté v schránkových firmách pochádzajú z korupcie, háda sudca. Možno tieto peniaze financujú terorizmus, straší Kažimír.

„Často sa stáva, že korupcia sa odohrá v inej krajine ako v tej, kde sa konalo verejné obstarávanie. Navyše, úplatky sa zvyčajne nedávajú priamo úradníkom či verejným činiteľom, ktorí sa postarali o uprednostnenie niektorej firmy, ale schránkovým firmám. Vlastníkmi týchto schránkových firiem sú ďalšie firmy,“ opísal v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ ťažkosti Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF) jeho šéf Giovanni Kessler.

Každý nový škandál poukazuje na to, že podvodníci sú krok pred legislatívcami. Z dier, ktoré v našich zákonoch zostávajú, profitujú tí, ktorí majú takých elitných poradcov, že tieto nedostatky vedia zužitkovať.

Hanba civilizácie

„Každé takéto odhalenie je hanbou pre našu civilizáciu, ale je to realita, že peniaze unikajú tam, kde im je to umožnené,“ skonštatoval Kažimír. Už od predošlého škandálu Panama Papers sa financmajstri Európy dušujú zrýchliť boj proti daňovým únikom. Najnovšie prišli s nápadom vytvoriť čiernu listinu. Ich výber zverejnia 
5. decembra.

Boj je to však skôr na efekt. Prečo? Lebo krajiny EÚ sa nevedia zhodnúť na fiškálnej politike, nápady na efektívnejšie zákony blokujú navzájom, a tak gigantické daňové úniky ich snahy veľmi nerušia.

Slabý boj

Problematické je napríklad Írsko, ktoré si ako európske sídlo vybral Apple, či Holandsko, ktorého legislatíva dovolila firme Nike neplatiť na našom kontinente takmer žiadne dane. A už vôbec nespomíname Cyprus či Maltu. Mali by byť na čiernej listine? Mali, ale nebudú.

Eurokomisár pre financie Pierre Moscovici hovorí, že za ostatné tri roky sa veci pohli dobrým smerom a daňové tajomstvo už v EÚ neexistuje, no možnosti pre obchádzačov zákonov stále existujú. A pokuty multinárodným firmám, ktoré uložila jeho kolegyňa Margrethe Vestagerová, sú takmer nevymožiteľné.

Do stratena?

Ako sa skončilo vyšetrovanie Panama Papers, „predchodcu“ Paradise Papers? Začiatkom tohto roka zatkli majiteľov právnickej firmy Mossack Fonseca, z ktorej dokumenty o skrytých peniazoch rôznych osobností, politikov či športovcov unikli. Svet sa teda zbavil niekoľkých politikov s pochybnou morálkou - odstúpil napríklad premiér Islandu či Pakistanu. Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ) so sídlom vo Washingtone získalo Pulitzerovu cenu. Väčšina veľkých rýb, ku ktorým nitky viedli, však zostala na svojich postoch.

Aj Slováci preverovali. S akým záverom? „Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru sa prípadom intenzívne zaoberá spolu s ďalšími krajinami Európskej únie. Vzhľadom na to, že prebieha operatívne preverovanie, nebudeme sa k veci bližšie vyjadrovať,“ napísal Martin Wäldl. K Paradise Papers už „bol založený operatívny spis“.

Kto je do aféry zapojený?

Nadnárodné spoločnosti ako Nike či Apple umiestňujú až 40 percent svojich ziskov do daňových rajov. Nike špeciálne obľubuje Holandsko, ktorého legislatíva tejto firme dovolila neplatiť viac ako dve percentá daní na európskom kontinente.

Wilbur Ross, minister obchodu prezidenta USA Donalda Trumpa, má podľa štruktúr firiem odhalených v Paradise Papers napojenie na ruské firmy blízke Kremľu. Ďalších 12 spoločností blízkych Trumpovi aj hŕstka demokratických politikov sa objavili v dokumentoch.

Pokladník kampane a blízky priateľ kanadského premiéra Justina Trudeaua je zapojený do podozrivých operácií v daňových rajoch. Trudeau sa verejne prezentuje ako veľký bojovník proti daňovým únikom.

Peniaze britskej kráľovnej Alžbety II. tiež boli umiestnené na Kajmaních ostrovoch a boli nepriamo investované do kontroverznej britskej splátkovej firmy BrightHouse, ktorá je obvinená zo zneužívania chudobných a zraniteľných ľudí.

Princ Charles robí kampaň proti klimatickým zmenám a pritom zamlčal fakt, že investoval do firmy na Bermudách, ktorá by mala profitovať z jeho návrhov na boj proti klimatickým zmenám.

Spevák U2 Bono vlastní cez spoločnosť so sídlom na Malte zvláštne obchodné centrum v Litve. Toto centrum je podozrivé z daňového podvodu. Namiesto toho, aby obvinil médiá, že porušujú jeho súkromie, poďakoval im za upozornenie.