Myslel si, že nový, dočasne poverený minister vnútra Ivan Šimko zriadi nápravu, ale bol to omyl. Sťažnosť týkajúca sa súčasného policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý mal vydať pokyn na neposkytovanie informácií vybraným novinárom, mu zlomila krk. Michal Slivka, ktorý dlhé roky pôsobil na tlačovom odbore policajného prezídia, v uplynulých mesiacoch dokonca ako vedúci oddelenia komunikácie a prevencie musel uvedený odbor opustiť.

Od 22. mája podľa informácií PLUS 7 DNÍ je z neho operatívny pracovník oddelenia počítačovej kriminality. Oficiálna verzia síce znie, že z komunikačného odboru odišiel na vlastnú žiadosť, z policajných kuloárov však zaznieva niečo úplne iné. Slivku vraj vedenie prezídia postavilo pred jednoduchý výber, buď civil, alebo preradenie. Asi takto nejako vyzerajú v praxi praktiky čestných a morálnych bojovníkov za spravodlivosť, na čele ktorých stojí Štefan Hamran. 

Rytier Hamran

Súčasný policajný prezident je vo všeobecnosti vnímaný ako muž na správnom mieste. Nečudo, auru absolútnej dokonalosti začali okolo neho šíriť niektoré médiá ešte pred tým, ako sa vôbec poriadne chopil kormidla v zbore. Vlastne ešte v období, keď ho vtedajší minister vnútra Roman Mikulec dosadil do funkcie len dočasne. Istý týždenník venoval v tom čase Hamranovi dokonca titulku, kde ho vyobrazil v rytierskej zbroji!      
    
Poverený vedením polície mal byť tento bývalý veliteľ Lynx commanda dovtedy, kým neprebehne riadne výberové konanie, na ktorom v minulosti urputne trvali rôzni aktivisti či vplyvné mimovládne organizácie. Štefan Hamran sa na jednom takom aj zúčastnil, ale neuspel. Porazil ho kolega Peter Kovařík. Stalo sa tak napriek tomu, že Hamran v rozhovoroch sám seba pasoval do pozície najlepšieho uchádzača o post policajného prezidenta. K týmto záverom dospel na základe jednoduchej úvahy. Veď kto iný, ak nie osoba, ktorá má dokončené najvyššie vzdelanie, rozumej titul JUDr. nadobudnutý na policajnej akadémii, vie po anglicky a jej nesmiernou výhodou a pridanou hodnotou je umenie komunikovať? Aj so svojimi oponentmi, lebo ako Štefan Hamran tvrdil, v tom je sila skutočného vodcu. Vedieť si vypočuť a prijať argumenty ľudí, ktorí majú iný názor. Nad skutočnosťou, že vie pramálo o práci vyšetrovateľov, operatívcov, ale i obvodných policajtov, keďže on sám v priamom výkone služby nikdy nebol a nemal za sebou ani jediný prakticky vyšetrený prípad, len mávol rukou. On je vraj manažér a takého potrebuje zbor ako soľ.

Silácke reči

Zrejme aj týmto sa dajú vysvetliť Ham­ranove silácke reči, že on už v pozícii veliteľa Lynx commanda veľmi dobre vedel, akí zločinci sú jeho predchodcovia Tibor Gašpar a Milan Lučanský. Čo tam po tom, že s tým ako vedúci predstaviteľ jednej z policajných zložiek dlhé roky nič nerobil. Laik by pritom očakával, že ak mal Štefan Ham­ran vedomosť o páchaní závažnej trestnej činnosti, podá minimálne podnet na inšpekciu. Veď to je predsa základná povinnosť nieže veliteľa, ale i radového príslušníka - oznámiť podozrenia patričným orgánom. Štefan Hamran však o svojich predchodcoch ako o vagabundoch hrdinsky prehovoril až po tom, ako bol dosadený na post policajného prezidenta a cítil podporu vedenia rezortu a najmä médií.

V tomto smere možno pokojne uznať Hamranovu brilantnosť. Presne vie, čo má povedať, ako má konať, aby ulahodil médiám či rôznym mimovládnym organizáciám a ich očakávaniam. Zrazu nikomu neprekáža, že v minulosti na mítingu sprevádzal predstaviteľov strany Progresívne Slovensko, že z dočasne povereného sa riadnym policajným prezidentom stal bez výberového konania, že v tejto apolitickej pozícii sa potajomky stretával s politickými špičkami krajiny, že zasahuje do aktuálnych vyšetrovaní, pričom bez znalosti spisu neuveriteľným spôsobom ochraňuje obvinených vyšetrovateľov NAKA, ktorí namiesto postavenia mimo služby kariérne i hodnostne stúpajú a darí sa im aj finančne.

Papalášske maniere

U Štefana Hamrana sa navyše plne rozvinuli papalášske maniere, ktoré sa dovtedy dali tušiť z jeho pôsobenia v Lynx commande. Za štátne peniaze tam nakupoval drahé autá, ktoré však využíval len on osobne, prípadne jemu blízki ľudia. Príslušníci tohto špeciálneho policajného Útvaru osobitného určenia, ako znie jeho oficiálny názov, rozprávajú množstvo príhod, keď im zostával rozum stáť nad správaním veliteľa. Najmä ranné nástupy boli údajne občas mimoriadne prínosné pre pochopenie Hamranovej psychiky a myšlienkového nastavenia. Na mužov považovaných za bojovníkov vrieskal ako zmyslov zbavený. Nie z dôvodu, že by nedajbože závažným spôsobom pochybili, ale preto, že si dovolili veliteľovi v čomsi oponovať.

Áno, aj takto sa do praxe pretavovali Hamranove reči o re­špektovaní iného názoru. Ale treba zdôrazniť, že Lynx commando je súčasťou ozbrojenej zložky štátu a od jeho príslušníkov sa rozhodne žiadny názor neočakáva, len poslušnosť. A poslušní bývajú odmenení.

Hamranove papalášske maniere sa v pozícii policajného prezidenta rozvinuli napríklad do podoby vyvážania v tých najdrahších a najluxusnejších vozidlách. Špeciálne pre neho ich zapožičal štát od súkromných spoločností, hoci policajný prezident má k dispozícii 24-hodinový full servis, ktorý zahŕňa autá a vodičov zabezpečovaných prostredníctvom úradu na ochranu ústavných činiteľov. Dôvod a potrebu týchto výpožičiek nikdy nikto patrične nevysvetlil.

Milovník BMW

V minulosti mal Hamran cez výpožičku k dispozícii exkluzívne vozidlo nemeckej automobilky BMW 750i xDrive, ktoré využil aj na cestu na lyžovačku do Rakúskych Álp. Zobral tam aj svoju mladú podriadenú z Lynx commanda Evelyn Hégelyovú. Aktuálne sa už Hamran vyváža na inom vozidle. Verný však zostal značke BMW. Ministerstvo vnútra si na tieto účely vo februári tohto roka požičalo, opäť od súkromnej firmy, vozidlo BMW 740d x­Driv­e, ktorého predajná cena sa môže šplhať až k sume vyše 170-tisíc eur. Motoristickí novinári ho opísali ako auto pre vyvolených, ktoré posádke ponúka neuveriteľné pohodlie, najmodernejšie technológie a luxus. Ani v tomto prípade nepovažujú kompetentní za potrebu verejnosti vysvetliť opodstatnenosť výpožičky.

Zaujímavé je, že spomínané auto bolo oficiálne odovzdané do užívania Lynx commandu. Z akého dôvodu sa teda na ňom vyváža, respektíve vyvážal Štefan Ham­ran, ktorý danému útvaru už nevelí, nie je jasné.
Policajné prezídium za položené otázky, aj ohľadom spomínaného vozidla, pekne poďakovalo. Dokonca vraj na ne aj rado odpovie, ale „z dôvodu pracovnej vyťaženosti by sme vás chceli požiadať, aby ste nám ich zaslali v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Inými slovami, na novinárske otázky odpovedia, ale až v momente, keď budú musieť, lebo im to nariaďuje zákon.

Nezvláda kritiku?

Odvolávanie na zákon samo osebe, samozrejme, problém nie je. Aj novinári občas využívajú na získanie informácií uvedenú právnu normu. Rozdiel je však v tom, že reagovať na takto zaslané otázky nemusí patričný orgán urýchlene, ale má určenú relatívne dlhú zákonnú lehotu. V prípade klasických novinárskych otázok však býva zvykom, že odpovede sa očakávajú v oveľa skoršom termíne, kvôli aktuálnosti článkov. Takto to dlhé roky fungovalo aj na policajnom prezídiu. Až do nástupu Štefana Ham­rana, ktorý podľa všetkého nie celkom zvláda kritiku svojej osoby. Nie súkromnej, ale ako policajného funkcionára. 

Ochranca novinárov

Ako už bolo uvedené, väčšina médií je k Hamranovi nesmierne zhovievavá, ba až nekritická. Súvisieť to môže s tým, že sám sa stavia do úlohy akéhosi pomyselného ochrancu žurnalistov, ktorí sú podľa neho pre spoločnosť veľmi dôležití a v súčasnosti podľa jeho názoru i ohrození.

Za svoj postoj si pred časom dokonca vyslúžil pozvanie na odovzdávanie Novinárskej ceny. „Súčasného policajného prezidenta sme sa rozhodli pozvať vzhľadom na útoky na novinárov a avizované plány, že polícia začne na regionálnej úrovni vytvárať vlastné štruktúry, ktoré majú byť kontaktným bodom pre investigatívnych novinárov. Táto téma sa viaže na spustenie iniciatívy BezpecnaZurnalistika.sk,“ odôvodnila Hamranovu účasť na udeľovaní uvedených Andrea Kleine z Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá podujatie organizuje.

Na otázku, ako nadácia, ktorá okrem iného ponúka záujemcom kurzy investigatívnej žurnalistiky, vníma skutočnosť, že Ham­ran vydal pokyn na neposkytovanie informácií vybraným novinárom, odvetila Andrea Kleine vskutku zaujímavo. „Ďakujeme za vaše otázky. Žiaľ, nedokážeme na ne odpovedať. Nadácii otvorenej spoločnosti neprináleží komentovať aktivity hostí, ktorí sa zúčastňujú na nami organizovaných podujatiach. V Nadácii otvorenej spoločnosti si vážime novinárov a novinárky a vážime si tiež každého hosťa, ktorý prijal naše pozvanie na odovzdávanie Novinárskych cien.“ 

Dôvera ministra

S uvedeným faktom sa už podľa všetkého vyrovnal aj nový minister vnútra Ivan Šimko. Práve jemu zaslal list dnes už bývalý šéf oddelenia komunikácie na policajnom prezídiu Michal Slivka, v ktorom upozornil na Hamranove praktiky. „Policajný prezident Štefan Hamran má dôveru ministra vnútra SR Ivana Šimka,“ uviedla pre PLUS 7 DNÍ rezortná hovorkyňa Zuzana Eliášová, ktorá však zdôraznila, že tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra odpovedá na všetky novinárske otázky bez rozdielu.

Cesty Pána

Podstatu postoja Ivana Šimka zrejme možno hľadať v jeho vyjadrení, ktoré nedávno zverejnil na sociálnej sieti. Priznal v ňom, že dostáva veľa odkazov, koho všetkého by mal vyhodiť či vymeniť. „Lenže, priatelia, dnes ich vymením a zajtra prídu druhí a urobia to zas. Kam sa tak dostaneme? Vymeníme postupne celý národ? Nebolo by lepšie naučiť sa konečne žiť a tvoriť s tými, s ktorými nás podivuhodné cesty Pána priviedli na tú istú loď? Samozrejme, ak sa na nej budú správať, ako sa patrí.“