O paragrafe 363, ktorým podľa Daniela Lipšica brzdí generálny prokurátor Maroš Žilinka vyšetrovanie káuz vie celé Slovensko. Nedávno sme písali o prípade, ktorý ukazuje, že to, čo Lipšic teraz vytýka Žilinkovi, mu nevadilo, keď jeho predchodca Jaromír Čižnár zrušil obvinenie niekdajším Lipšicovým blízkym spolupracovníkom.
Chybný dátum o deň? Veľký problém
Daniel Lipšic mlčal, keď Čižnár hodnotil v roku 2014 kriticky dôkazy polície a špeciálnej prokuratúry, ktorými podložili obvinenie Marcela Klimeka (dnešný štátny tajomník na ministerstve financií) a Milana Krajniaka (dnešný minister práce, sociálnych vecí a rodiny) pre nákup odpočúvacieho systému pre štát.
Napriek zaplateným vyše jedenástim miliónom a Lipšicovým slovám o potrebe nákupu ležal systém dlhé mesiace nepoužitý v krabiciach na ministerstve. Bol totiž problém s jeho zapojením. Obvinenie Krajniaka a Klimeka z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaného formou spolupáchateľstva nakoniec zastavil podľa paragrafu 363 vtedajší generálny prokurátor Čižnár.
Čižnár v uznesení podľa 363 hodnotí dôkaznú situáciu – na stíhanie Krajniaka s Klimekom mu chýbali presvedčivé dôkazy. Obvineniu vyčítal najmä dve veci. Prvou bola výška škody a druhou forma spolupáchateľstva.
Bola tam však aj tretia vec, ktorú Lipšicovi ľudia od začiatku trestného stíhania namietali: vyšetrovateľka nesprávne uviedla dátum uzavretia kúpnej zmluvy na odpočúvací systém z 22.11.2011. Pomýlila sa o jeden deň. „Je potrebné súhlasiť aj s výhradou obvinených, že v skutkovej vete výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľky bol nesprávne uvedený dátum uzavretia kúpnej zmluvy,“ píše Čižnár a vzápätí dodáva, že aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba obvinenie zrušiť.
Takže v tomto prípade sa namietali a rušili uznesenia Národnej kriminálnej agentúry a bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika pre jediný deň. Ale v súčasnosti tu máme prípad, kde čas nesedel o dva roky. A postoj Lipšicových ľudí na prokuratúre? Nevadí.
Dva roky? Stačí posunúť dej
O čo ide? O nepresnú výpoveď kajúcnikov Františka Imreczeho a Michala Suchobu proti podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi. Vraj to bol štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini, kto si v roku 2014 na večeri s Imreczem vypýtal úplatok za podporu virtuálnych pokladníc od firmy Allexis. Mal ho hneď dostať cez Výboha a postaral sa následne o zmenu legislatívy. Vypýtanie úplatku, odovzdanie a presadenie legislatívnej zmeny malo prebehnúť v jediný rok - 2014.
Ale - v roku 2014 neexistovala Výbohova kancelária, ktorú Imrecze a Suchoba detailne opisujú ako miesto údajných korupčných schôdzok. Keď to médiá zistili, svedkovia začali hovoriť, že skutok sa stal až v roku 2016.
Rok je v tomto prípade kľúčový, pretože úplatok má súvisieť s „podporou a so sfinalizovaním legislatívneho procesu“ k virtuálnej elektronickej registračnej pokladnici. Zákon k nej sa pripravoval a prijímal práve v roku 2014, nie v roku 2016. V roku 2016 už Pellegrini ani nebol štátnym tajomníkom.
Obžalobe na Výboha dva roky v posune nevadili - dej stíhaného skutku pozmenila na základe výpovede Imreczeho, ktorý si po medializácii prípadu „rozpamätal“, ak to naozaj bolo - Pellegrini si vraj úplatok vypýtal v roku 2014, ale vtedy ho nedostal a nemal ani dohodnuté, kedy a koľko dostane, napriek tomu začal podporovať Allexis a virtuálnu pokladnicu. Dostať ho mal až v roku 2016.
Prípad s pozmeneným dátumom o dva roky patrí do pôsobnosti Lipšicovej špeciálnej prokuratúry. Vôbec mu však nevadí - svedkovi verí a kauzu Výboh posunula na Špecializovaný trestný súd.
Zatiaľ nebolo rozhodnuté, či ju súd príjme alebo odmietne. Prípad má totiž na stole sudca Michal Truban, ktorého predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala navrhol disciplinárne stíhať - ak by mu Najvyšší správny súd vyhovel, Truban by zo špecializovaného súdu musel odísť a jeho prípady by sa rozdelili medzi ostatných kolegov.
Čo z tohto prípadu však vyplýva? Keď sa to hodí, je problém jeden deň na zmluve, ale inokedy nevadí ani keď sa vyšetrovatelia a ich svedkovia „seknú“ o dva roky.
