Lívia Černická

Pred stoosemdesiatimi rokmi napísal Gogoľ satirický román Mŕtve duše. Vysmieval sa v&nbsp;ňom „statkárovi“ Čičikovovi, ktorý chodil po vidieku a&nbsp;skupoval mená už mŕtvych roľníkov, aby sa mohol tváriť, že je nesmierne bohatý. Aj situácia okolo mŕtvych na Slovensku, ktorí sú akože živí, by bola na román. Poriadne drahý román. Ukazuje sa totiž, že najstarší poistenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) má 132 rokov. Jeho meno však zapísané v&nbsp;knihe rekordov nie je, ani mu každý rok neposiela celé Slovensko zdravicu.

Na problém verejnosť upozornil hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja a&nbsp;tieňový minister zdravotníctva za stranu SaS Tomáš Szalay. Tvrdí, že medzi poistencami najmä štátnej VšZP našiel pacientov, ktorí sú bezprizorní, nedostávajú žiadnu zdravotnú starostlivosť a&nbsp;nemajú ani svojho všeobecného lekára. Majú však niečo spoločné – takmer všetci vyše sto rokov. „V&nbsp;Centrálnom registri poistencov figuruje okolo 2 800 poistencov starších ako sto rokov,“ hovorí Szalay. Štátna poisťovňa sa tak stará o&nbsp;120-ročnú ženu, ďalší poistenec by mal v&nbsp;tomto roku vraj osláviť 132. narodeniny. A&nbsp;hoci obaja podľa registra žijú, akosi nemajú žiadne zdravotné problémy a&nbsp;nepotrebujú lekára.

Štátna poisťovňa problém priznáva. Tvrdí, že sa ťahá od roku 1994. „Ale za tento problém nezodpovedá zdravotná poisťovňa. Je dôsledkom technických nedostatkov v&nbsp;evidencii obyvateľstva,“ reagovala VšZP. V&nbsp;tom čase totiž vznikala štátna poisťovňa a&nbsp;jej poistencami sa až na niektoré výnimky stali všetci obyvatelia Slovenska. Až neskôr sme si mohli začať vyberať a&nbsp;poisťovať sa aj v&nbsp;súkromných zdravotných poisťovniach. Podľa VšZP za problém môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý kontroluje zdravotné poisťovne i&nbsp;poistencov. Pretože práve tento úrad zhromažďuje informácie aj o&nbsp;obyvateľoch, ktorí zomreli.

Neporiadok v&nbsp;evidencii je hanebnou vizitkou. Slovensko však stojí aj peniaze. A&nbsp;nie malé. Szalay odhaduje, že z&nbsp;každých päťsto poistencov VšZP je jeden fiktívny. Štátna poisťovňa je nielen najstaršia, ale aj najväčšia, má vyše troch miliónov poistencov. „Konzervatívny odhad hovorí, že fiktívnych poistencov je najmenej sedemtisíc a&nbsp;VšZP za nich dostáva neoprávnene 2,5 milióna eur ročne,“ predpokladá Szalay. Mať mŕtve duše je totiž výhodné. Poisťovňa dostáva peniaze aj na starostlivosť o&nbsp;ich zdravie. ÚDZS vehementne tvrdí, že to tak nie je. Na naše otázky úrad odpovedal tlačovou správou. V&nbsp;nej riaditeľ odboru informačných systémov Gabriel Sepeši tvrdí, že k&nbsp;24.&nbsp;júlu evidujú 299 poistencov nad sto rokov, ktorí sú kapitovaní. To znamená, že majú svojho všeobecného lekára. Ale ďalších 2 754 poistencov v&nbsp;tejto vekovej kategórii je bez kapitácie, čiže lekára nemajú a&nbsp;zrejme ide o&nbsp;mŕtve duše. Sepeši ďalej hovorí, že na zdravotnú starostlivosť týchto poistencov bolo vynaložených nula eur. To je síce pravda, ale poisťovne dostávajú financie aj na nekapitovaných poistencov. Zhodujú sa na tom obe sú­kromné poisťovne Union a&nbsp;Dôvera. „Ide o&nbsp;poistencov štátu, to znamená, že zdravotná poisťovňa za nich dostáva poistné od štátu a&nbsp;navyše peniaze z&nbsp;prerozdelenia poistného, na ktoré sa skladajú aj ostatné zdravotné poisťovne,“ hovorí Matej Štepianský z&nbsp;Dôvery. Aj podľa neho ide ročne o&nbsp;milióny eur. Kristína Baluchová z&nbsp;Unionu podotýka, že štátna poisťovňa si takto ešte aj nadhodnocuje svoj poistný kmeň a&nbsp;dostáva zdroje, ktoré reálne neminie. Veď mŕtve duše nemajú žiadne náklady na zdravotnú starostlivosť.

Len málokedy majú tri zdravotné poisťovne rovnaký názor, ale stalo sa – register poistencov treba dať do poriadku a&nbsp;mal by to urobiť ÚDZS. Ten sa však bráni tým, že ukazuje na matriky a&nbsp;zdravotné poisťovne, ktoré si vraj neplnia svoje povinnosti a&nbsp;nedávajú úradu vedieť, kto zomrel. Baluchová z&nbsp;Unionu vysvetľuje, že do vlaňajšieho decembra mala matrika povinnosť oznámiť úmrtie ÚDZS do desiatich dní od vykonania zápisu do knihy úmrtí. Úrad potom do piatich dní oznámil úmrtie poisťovni a&nbsp;tá ukončila poistný vzťah. Teraz však už ÚDZS nemusí úmrtie poisťovniam oznamovať. Zhodne so Štepianským z&nbsp;Dôvery hovoria, že informácie o&nbsp;svojich poistencoch získavajú z&nbsp;registra fyzických osôb. „Niekedy nás o&nbsp;úmrtí informujú pozostalí, doručia nám úmrtný list. Ojedinele informácie posiela aj ÚDZS, spravidla ide o&nbsp;občanov iných krajín, ktorí zomreli v&nbsp;zahraničí a&nbsp;boli poistení na Slovensku,“ podčiarkuje Štepianský.

Keď človek zomrie, niekto ho musí oficiálne vyhlásiť za mŕtveho. Ktorý úkon je teda posledný, za ktorý platia zdravotné poisťovne? „To závisí od spôsobu a miesta úmrtia,“ hovorí Baluchová z Unionu. Ak človek zomrie v zdravotníckom zariadení, poisťovňa hradí poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa predpisov a dohodnutých zmluvných podmienok. Ako dodáva Štepiansky z Dôvery: posledným uhradeným výkonom je akákoľvek vykázaná zdravotná starostlivosť, ktorú nahlási zmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Ak človek zomrie doma, alebo napríklad pri nehode, môže byť posledným úkonom, ktorý poisťovňa prepláca, výjazd vozidla rýchlej lekárskej pomoci. „Neexistuje žiadny jednoznačný výkon, z ktorého by sme vedeli identifikovať, že poistenec zomrel,“ podčiarkuje Štepiansky. Baluchová pokračuje, že náklady na prehliadku mŕtveho tela mimo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti má pod palcom ÚDZS.

Ako hovorí Štepiansky, zdravotné poisťovne nemajú z čoho usudzovať, že ich poistenec zomrel a treba ukončiť poistný vzťah. Na druhej strane ÚDZS dostáva časť informácií automaticky, keď prepláca prehliadku mŕtveho tela.

Áno, to potrebuje register nielen poistencov, ale aj fyzických osôb. ÚDZS ešte v&nbsp;roku 2015 našiel 34 282 poistencov, ktorí boli podľa Centrálneho registra poistencov živí, ale podľa Registra fyzických osôb mŕtvi. Pred dvoma rokmi úrad opäť register poistencov čistil a&nbsp;našiel 3 234 fiktívnych poistencov.

Podľa Baluchovej možno systém "očistiť" len ukončením poistných vzťahov spätne od dátumu úmrtia. Aj Štepiansky tvrdí, že potrebujú mať prístup aj k údajom preukazujúcim úmrtie v staršom období alebo v zahraničí.

Szalay hovorí o akomsi prechodnom období, keď sa v registri poistencov ukončia vzťahy s mŕtvymi, pričom sa ich dátum skonu upraví tak, aby poisťovňa nemusela vrátiť vyplatené poistné.

O&nbsp;probléme sa teda vie roky. Nikto však zatiaľ nemal snahu riešiť ho, hoci štát naozaj prichádza o&nbsp;milióny eur ročne. Podľa ÚDZS by mali pomôcť ePrehliadky, čo je vlastne elektronizácia prehliadok mŕtvych. Tak by sa mali informácie o&nbsp;mŕtvych poistencoch dostať k&nbsp;poisťovniam rýchlo. A&nbsp;tie by automaticky ukončili poistný vzťah. Zatiaľ však štát platí štátnej zdravotnej poisťovni, ktorá je už roky v&nbsp;mínuse a&nbsp;takmer v&nbsp;nútenej správe, milióny. Lebo tak sa hospodári na Slovensku.

Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 1. januáru tohto roka na Slovensku 458 ľudí nad sto rokov. 
Ku koncu apríla evidovala Sociálna poisťovňa 245 poberateľov dôchodku, ktorí mali sto a viac rokov. 
Viac sa v tomto veku darí ženám, tých bolo 199. Najstaršou poberateľkou dôchodku bola v tom čase 108-ročná žena a dve mali 106 rokov. 
Najstarší poberateľ mal 104 rokov. Treba podotknúť, že nie všetci sto- a viacroční musia poberať dôchodok na Slovensku, preto údaje od štatistikov a Sociálnej poisťovne nemusia byť rovnaké.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tvrdí, že v Centrálnom registri poistencov evidoval k 24. júlu 2 754 poistencov nad sto rokov bez kapitácie. O nich môžeme predpokladať, že už nežijú. Ale 299 má kapitáciu, čiže majú svojho všeobecného lekára a mali by ho aj navštevovať. O nich teda môžeme predpokladať, že žijú.
Matej Štepianský z Dôvery hovorí, že vo svojom registri majú aktuálne 63 poistencov vo veku vyššom ako sto rokov. Viac ako polovica z nich čerpala v poslednom roku zdravotnú starostlivosť.
Zdravotná poisťovňa Union má tri poistenky a jedného poistenca vo veku nad sto rokov. Všetci majú svojho kapitovaného všeobecného lekára.Potrebujeme ešte ďalší dôkaz, že registre či už poistencov, alebo obyvateľov potrebujú upratať?

V registri poistencov sú tisícky mŕtvych duší: Štátna VšZP z nich ryžuje

Lívia Černická

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

V registri poistencov sú tisícky mŕtvych duší: Štátna VšZP z nich ryžuje

Lívia Černická

Súvisiace články

Prigožinove nitky vedú i na Slovensko: Zdá sa, že firma mu funguje aj u nás!

Prečo sa nikto neponáhľa do boja o prezidentské kreslo?

Aha, čo sme našli na kandidátkach! Kto sa chce dostať do parlamentu?

Prišli z Jerevanu: Bashka a Mashka si hľadajú nový domov na Slovensku

Ďalší Pellegrini chce do parlamentu. Koho to vytiahol bývalý premiér?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás