Skrývajú majetok pred štátom? Prokuratúra zasiahla iba raz

Prokurátori nechodia na školenia. Trestu preto môže vykĺznuť skrytý majetok

Skrývajú majetok pred trestom? Prokuratúra zasiahla iba raz

Adam Valček

Keď pred tromi rokmi Krajský súd v Bratislave právoplatne odsúdil developera Ladislava Bašternáka za neoprávnene uplatnené vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške dva milióny eur, k päťročnému väzeniu pridal aj trest prepadnutia majetku. Nasledoval preto konkurz&nbsp;na&nbsp;Bašternákov majetok. 

Mal sa v ňom rozpredať, z výnosu vyplatiť dlhy a zvyšok by si nechal štát. Ale Bašternák oficiálne vlastnil iba zbierku zbraní a štvorizbový byt v opulentnom komplexe Bonaparte, ktorý pred svojím odsúdením dlhodobo prenajímal predsedovi Smeru Robertovi Ficovi za podozrivo nízku cenu.

Ostatný majetok stihol previesť ešte pred potrestaním. Manželke daroval vilu pod Slavínom v Bratislave či apartmán&nbsp;na&nbsp;Donovaloch. Ďalšie nehnuteľnosti Bašternák previedol&nbsp;na&nbsp;iných rodinných príslušníkov. Vtedajšia konkurzná správkyňa tieto prevody odmietla napadnúť&nbsp;na&nbsp;súde.

Situácia zašla tak ďaleko, že tieto žaloby nakoniec namiesto nej podal priamo štát. Prípad vyvrcholil diskusiou, či štát má dostatok nástrojov, aby páchateľom zabránil skrývať majetok pred trestom, napríklad prevodom&nbsp;na&nbsp;blízkych alebo iné nastrčené osoby.

V roku 2020 ministerstvo spravodlivosti cez reformný zákon o správe zaisteného majetku urobilo tri dôležité zmeny. Spresnilo konkurzný zákon tak, aby už žiaden správca nemohol tvrdiť, že sa netreba obrátiť&nbsp;na&nbsp;súd, ak odsúdený pred potrestaním majetok daruje rodine alebo ho predá pod cenu.

Aby pri trestaní nevznikali rozdiely naprieč Slovenskom, ministerstvo presadilo, že&nbsp;na&nbsp;prepadávanie majetku dozerá jediný súd – Okresný súd Žilina. V minulosti&nbsp;naň dohliadalo osem okresných súdov. Voľba&nbsp;na&nbsp;žilinský súd padla preto, že vedie protischránkový register a tak má skúsenosti s bojom proti skrývaniu majetku.

Do konkurzného zákona sa dostal aj úplne nový nástroj&nbsp;na&nbsp;boj proti skrývaniu majetku. Už nie je rozhodujúce, či odsúdený majetok vlastní. Po novom môže prepadnúť aj majetok, ktorý nevlastní odsúdený, ale je konečným užívateľom výhod. Odborne sa to volá majetok vo fiduciárnej správe. 

Predstavte si napríklad auto, ktoré vlastní tretia osoba, ale odsúdený ho každodenne využíva, dokonca zaň v mene niekoho iného platí lízing. Aj takéto auto môže ísť teraz do konkurzu. Ale má to háčik. Zaradenie takéhoto majetku do konkurzu môže podľa zákona iniciovať iba prokurátor.

Tieto nové pravidlá sú účinné jeden a&nbsp;pol roka a&nbsp;týkajú sa šesťdesiatich štyroch konkurzov. Koľko podnetov dala prokuratúra, aby upozornila&nbsp;na&nbsp;potenciálne skrytý majetok?

„Máme vedomosť iba o jednom takomto podnete,“ odpovedá konkurzný sudca Okresného súdu Žilina Jaroslav Macek.

Prokuratúra hovorí, že nedisponuje štatistikou, koľkokrát prokurátori využili oprávnenie poukázať&nbsp;na&nbsp;to, že odsúdený skrýva majetok cez takzvanú fiduciárnu správu. 

„V trestných veciach nebola zistená pasivita trestného prokurátora ohľadne fiduciárnej správy, jednoducho neboli splnené zákonné podmienky,“ tvrdí hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Nedá sa to síce vylúčiť, ale je ťažko uveriteľné, že iba v&nbsp;jedinom zo šesťdesiatich štyroch prípadov trestu prepadnutia majetku podľa nových pravidiel existovalo podozrenie&nbsp;na&nbsp;skrývanie majetku.

„Prečo prokuratúra podnety nepodáva sa môžeme len dohadovať,“ zhodujú sa sudca Macek a profesor trestného práva&nbsp;na&nbsp;Právnickej fakulte Univerzity Komenského Tomáš Strémy.

Obhajcovia, s ktorými sme sa&nbsp;na&nbsp;túto tému rozprávali, ako vysvetlenie ponúkajú všeobecný prístup prokuratúry k trestným konaniam - orientovaný je najmä&nbsp;na&nbsp;výsledok a čo najviac prípadov, dôležité je odsúdenie a uzatvorenie každého prípadu. 

Čo sa v ňom deje ďalej sa vraj už prokurátorom riešiť nechce, pretože&nbsp;na&nbsp;stole majú ďalších iks prípadov, v ktorých treba podať obžalobu a čo najskôr ukončiť trestné konanie.

Správcovia naopak upozorňujú, že nečinnosť prokurátorov pri boji proti skrývaniu majetku môže súvisieť s tým, že aj po jeden a pol roku ide pre mnohých prokurátorov a správcov stále o nový nástroj.

Podobné vysvetlenie ponúka aj sudca Macek zo Žiliny. „Je otázka, do akej miery je prokurátorom vôbec tento inštitút známy. Túto problematiku prednášam ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie a&nbsp;na&nbsp;seminároch ku konkurznej problematike sa od 1. januára 2021 podľa mojich vedomostí nezúčastnil ani jeden prokurátor,“ dodáva Macek.

Už teraz sa objavuje kritika, že prokuratúra pristupuje k zaisťovaniu majetku pri vyšetrovaní podľa toho, či obvinený s políciou spolupracuje alebo nie. Tomu, kto nespolupracuje, majetok blokuje čo najskôr po vznesení obvinenia. Naproti tomu ten, kto spolupracuje, nemusí mať majetok zaistený alebo mu ho zaistia neskôr, aby mal čas ho predať alebo previesť. 

Nejde pritom o oficiálnu výhodu, ktorá by bola zachytená&nbsp;na&nbsp;papieri a preto nevstupuje ani do hodnotenia vierohodnosti svedectiev, ktoré poskytujú títo spolupracujúci obvinení. Niektorým spolupracujúcim obvineným hrozí aj trest prepadnutia majetku. 

Ak prokuratúra nebude dostatočne dôrazná v tom, aby im prepadol aj majetok, ktorý vlastnia cez nastrčené osoby alebo je skrytý v zahraničných firmách, bude to podľa niektorých obhajcov dôkaz, že dostali neoprávnenú výhodu – neprepadne im všetok majetok.

Napriek tomu sa tí istí obhajcovia zhodujú, že vlastne nie je správne, aby odsúdeným prepadával všetok majetok. Ústavný súd už&nbsp;na&nbsp;návrh poslancov Smeru posudzuje prijateľnosť trestu prepadnutia majetku. Smer ho spochybňuje ako príliš prísny. Nemá totiž horný limit a vzťahuje sa&nbsp;na&nbsp;celý majetok, nielen&nbsp;na&nbsp;časť, ktorá potencionálne súvisí s trestnou činnosťou.

Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského však upozorňuje&nbsp;na&nbsp;praktické nejasnosti okolo právomoci zahrnúť do konkurzu aj majetok, ktorý má odsúdený v takzvanej fiduciárnej správe. 

Predstavte si to spomínané auto, ktoré vlastní cudzia osoba, ale v skutočnosti ho využíva odsúdený. Zákon hovorí, že v takomto prípade by správca&nbsp;na&nbsp;podnet prokurátora vyzval vlastníka auta, aby podal vyhlásenie o majetku a uviedol, prečo by nemalo byť považované za majetok odsúdeného. Iba ak túto výzvu nesplní „riadne a včas“, môže prokurátor dať podnet&nbsp;na&nbsp;zaradenie majetku do konkurzu.

„Téma odporovateľnosti právnych úkonov patrí v konkurznom práve k jedným z najzložitejších. Zákon pritom už explicitne nerieši, ako posúdiť alebo vyhodnotiť, či vlastník auta výzvu splnil riadne a včas,“ upozorňuje Strémy. Čo napríklad v prípade, že to inak vyhodnotí správca a inak prokurátor? Ani to zákon nerieši.<br>Ministerstvo spravodlivosti podľa dôvodovej správy pri presadzovaní tohto nástroja predpokladalo, že prokurátori budú podnety podávať, pretože práve pri preverovaní trestnej činnosti môže vyjsť najavo, že majetok odsúdenému spravuje rodina alebo iná nastrčená osoba.

Oplatilo by sa po roku a pol právnu úpravu prehodnotiť? Prokuratúra hovorí, že to je otázka&nbsp;na&nbsp;ministerstvo. Sudca Macek sa prikláňa k zmene. 

„Do budúcna bude vhodné nechať zápis majetku vo fiduciárnej správe do konkurznej podstaty&nbsp;len&nbsp;na&nbsp;úvahe správcu a&nbsp;neviazať to na&nbsp;aktivitu prokurátora,“ vraví Macek. 

Alebo by sa podľa neho dal rozšíriť okruh subjektov, ktorí môžu iniciovať zahrnutie majetku odsúdeného vo fiduciárnej správe do konkurzu. Napríklad&nbsp;na&nbsp;okresný úrad, ktorý už teraz môže dávať konkurznému správcovi pokyny, ako má pri rozpredaji majetku postupovať. 

Toto oprávnenie by podľa neho mohol mať aj Úrad pre správu zaisteného majetku a konkurzní sudcovia, ktorí tieto prípady riešia.

Ministerstvo spravodlivosti zas hovorí, že dosiaľ neanalyzovali dopady novej právnej úpravy a nedostali žiadne podnety&nbsp;na&nbsp;jej zmenu. „Otázku berieme ako podnet&nbsp;na preskúmanie,“ povedal hovorca ministerstva Peter Bubla.

Strémy nie je proti tomu, aby zapísanie majetku vo fiduciárnej správe do konkurzu mohli iniciovať aj samotní správcovia bez návrhu prokurátora. Ale prízvukuje, že ak sa bude okruh oprávnených osôb rozširovať, mala by táto právomoc vždy ostať v úradných rukách – či už to bude konkurzný správca, sudca alebo okresný úrad. Nemalo by sa podľa neho pripustiť, aby takýto podnet mohol podať ktokoľvek, napríklad aj susedia odsúdeného či novinári.

Skrývajú majetok pred štátom? Prokuratúra zasiahla iba raz

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás