Keď pred tromi rokmi Krajský súd v Bratislave právoplatne odsúdil developera Ladislava Bašternáka za neoprávnene uplatnené vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške dva milióny eur, k päťročnému väzeniu pridal aj trest prepadnutia majetku. Nasledoval preto konkurz na Bašternákov majetok.

Mal sa v ňom rozpredať, z výnosu vyplatiť dlhy a zvyšok by si nechal štát. Ale Bašternák oficiálne vlastnil iba zbierku zbraní a štvorizbový byt v opulentnom komplexe Bonaparte, ktorý pred svojím odsúdením dlhodobo prenajímal predsedovi Smeru Robertovi Ficovi za podozrivo nízku cenu.

Ostatný majetok stihol previesť ešte pred potrestaním. Manželke daroval vilu pod Slavínom v Bratislave či apartmán na Donovaloch. Ďalšie nehnuteľnosti Bašternák previedol na iných rodinných príslušníkov. Vtedajšia konkurzná správkyňa tieto prevody odmietla napadnúť na súde.

Situácia zašla tak ďaleko, že tieto žaloby nakoniec namiesto nej podal priamo štát. Prípad vyvrcholil diskusiou, či štát má dostatok nástrojov, aby páchateľom zabránil skrývať majetok pred trestom, napríklad prevodom na blízkych alebo iné nastrčené osoby.

Jediný podnet

V roku 2020 ministerstvo spravodlivosti cez reformný zákon o správe zaisteného majetku urobilo tri dôležité zmeny. Spresnilo konkurzný zákon tak, aby už žiaden správca nemohol tvrdiť, že sa netreba obrátiť na súd, ak odsúdený pred potrestaním majetok daruje rodine alebo ho predá pod cenu.

Aby pri trestaní nevznikali rozdiely naprieč Slovenskom, ministerstvo presadilo, že na prepadávanie majetku dozerá jediný súd – Okresný súd Žilina. V minulosti naň dohliadalo osem okresných súdov. Voľba na žilinský súd padla preto, že vedie protischránkový register a tak má skúsenosti s bojom proti skrývaniu majetku.

Do konkurzného zákona sa dostal aj úplne nový nástroj na boj proti skrývaniu majetku. Už nie je rozhodujúce, či odsúdený majetok vlastní. Po novom môže prepadnúť aj majetok, ktorý nevlastní odsúdený, ale je konečným užívateľom výhod. Odborne sa to volá majetok vo fiduciárnej správe.

Predstavte si napríklad auto, ktoré vlastní tretia osoba, ale odsúdený ho každodenne využíva, dokonca zaň v mene niekoho iného platí lízing. Aj takéto auto môže ísť teraz do konkurzu. Ale má to háčik. Zaradenie takéhoto majetku do konkurzu môže podľa zákona iniciovať iba prokurátor.

Tieto nové pravidlá sú účinné jeden a pol roka a týkajú sa šesťdesiatich štyroch konkurzov. Koľko podnetov dala prokuratúra, aby upozornila na potenciálne skrytý majetok?

„Máme vedomosť iba o jednom takomto podnete,“ odpovedá konkurzný sudca Okresného súdu Žilina Jaroslav Macek.

Nie sú pasívni?

Prokuratúra hovorí, že nedisponuje štatistikou, koľkokrát prokurátori využili oprávnenie poukázať na to, že odsúdený skrýva majetok cez takzvanú fiduciárnu správu.

„V trestných veciach nebola zistená pasivita trestného prokurátora ohľadne fiduciárnej správy, jednoducho neboli splnené zákonné podmienky,“ tvrdí hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Nedá sa to síce vylúčiť, ale je ťažko uveriteľné, že iba v jedinom zo šesťdesiatich štyroch prípadov trestu prepadnutia majetku podľa nových pravidiel existovalo podozrenie na skrývanie majetku.

„Prečo prokuratúra podnety nepodáva sa môžeme len dohadovať,“ zhodujú sa sudca Macek a profesor trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Tomáš Strémy.

Obhajcovia, s ktorými sme sa na túto tému rozprávali, ako vysvetlenie ponúkajú všeobecný prístup prokuratúry k trestným konaniam - orientovaný je najmä na výsledok a čo najviac prípadov, dôležité je odsúdenie a uzatvorenie každého prípadu.

Čo sa v ňom deje ďalej sa vraj už prokurátorom riešiť nechce, pretože na stole majú ďalších iks prípadov, v ktorých treba podať obžalobu a čo najskôr ukončiť trestné konanie.

Správcovia naopak upozorňujú, že nečinnosť prokurátorov pri boji proti skrývaniu majetku môže súvisieť s tým, že aj po jeden a pol roku ide pre mnohých prokurátorov a správcov stále o nový nástroj.

Podobné vysvetlenie ponúka aj sudca Macek zo Žiliny. „Je otázka, do akej miery je prokurátorom vôbec tento inštitút známy. Túto problematiku prednášam ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie a na seminároch ku konkurznej problematike sa od 1. januára 2021 podľa mojich vedomostí nezúčastnil ani jeden prokurátor,“ dodáva Macek.

Jedným blokujú, druhým nie

Už teraz sa objavuje kritika, že prokuratúra pristupuje k zaisťovaniu majetku pri vyšetrovaní podľa toho, či obvinený s políciou spolupracuje alebo nie. Tomu, kto nespolupracuje, majetok blokuje čo najskôr po vznesení obvinenia. Naproti tomu ten, kto spolupracuje, nemusí mať majetok zaistený alebo mu ho zaistia neskôr, aby mal čas ho predať alebo previesť.

Nejde pritom o oficiálnu výhodu, ktorá by bola zachytená na papieri a preto nevstupuje ani do hodnotenia vierohodnosti svedectiev, ktoré poskytujú títo spolupracujúci obvinení. Niektorým spolupracujúcim obvineným hrozí aj trest prepadnutia majetku.

Ak prokuratúra nebude dostatočne dôrazná v tom, aby im prepadol aj majetok, ktorý vlastnia cez nastrčené osoby alebo je skrytý v zahraničných firmách, bude to podľa niektorých obhajcov dôkaz, že dostali neoprávnenú výhodu – neprepadne im všetok majetok.

Napriek tomu sa tí istí obhajcovia zhodujú, že vlastne nie je správne, aby odsúdeným prepadával všetok majetok. Ústavný súd už na návrh poslancov Smeru posudzuje prijateľnosť trestu prepadnutia majetku. Smer ho spochybňuje ako príliš prísny. Nemá totiž horný limit a vzťahuje sa na celý majetok, nielen na časť, ktorá potencionálne súvisí s trestnou činnosťou.

Nejasnosti

Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského však upozorňuje na praktické nejasnosti okolo právomoci zahrnúť do konkurzu aj majetok, ktorý má odsúdený v takzvanej fiduciárnej správe.

Predstavte si to spomínané auto, ktoré vlastní cudzia osoba, ale v skutočnosti ho využíva odsúdený. Zákon hovorí, že v takomto prípade by správca na podnet prokurátora vyzval vlastníka auta, aby podal vyhlásenie o majetku a uviedol, prečo by nemalo byť považované za majetok odsúdeného. Iba ak túto výzvu nesplní „riadne a včas“, môže prokurátor dať podnet na zaradenie majetku do konkurzu.

„Téma odporovateľnosti právnych úkonov patrí v konkurznom práve k jedným z najzložitejších. Zákon pritom už explicitne nerieši, ako posúdiť alebo vyhodnotiť, či vlastník auta výzvu splnil riadne a včas,“ upozorňuje Strémy. Čo napríklad v prípade, že to inak vyhodnotí správca a inak prokurátor? Ani to zákon nerieši.
Ministerstvo spravodlivosti podľa dôvodovej správy pri presadzovaní tohto nástroja predpokladalo, že prokurátori budú podnety podávať, pretože práve pri preverovaní trestnej činnosti môže vyjsť najavo, že majetok odsúdenému spravuje rodina alebo iná nastrčená osoba.

Adept na zmenu zákona

Oplatilo by sa po roku a pol právnu úpravu prehodnotiť? Prokuratúra hovorí, že to je otázka na ministerstvo. Sudca Macek sa prikláňa k zmene.

„Do budúcna bude vhodné nechať zápis majetku vo fiduciárnej správe do konkurznej podstaty len na úvahe správcu a neviazať to na aktivitu prokurátora,“ vraví Macek.

Alebo by sa podľa neho dal rozšíriť okruh subjektov, ktorí môžu iniciovať zahrnutie majetku odsúdeného vo fiduciárnej správe do konkurzu. Napríklad na okresný úrad, ktorý už teraz môže dávať konkurznému správcovi pokyny, ako má pri rozpredaji majetku postupovať.

Toto oprávnenie by podľa neho mohol mať aj Úrad pre správu zaisteného majetku a konkurzní sudcovia, ktorí tieto prípady riešia.

Ministerstvo spravodlivosti zas hovorí, že dosiaľ neanalyzovali dopady novej právnej úpravy a nedostali žiadne podnety na jej zmenu. „Otázku berieme ako podnet na preskúmanie,“ povedal hovorca ministerstva Peter Bubla.

Strémy nie je proti tomu, aby zapísanie majetku vo fiduciárnej správe do konkurzu mohli iniciovať aj samotní správcovia bez návrhu prokurátora. Ale prízvukuje, že ak sa bude okruh oprávnených osôb rozširovať, mala by táto právomoc vždy ostať v úradných rukách – či už to bude konkurzný správca, sudca alebo okresný úrad. Nemalo by sa podľa neho pripustiť, aby takýto podnet mohol podať ktokoľvek, napríklad aj susedia odsúdeného či novinári.