Incident, o ktorom píšeme, je už rok starý. Redakciu Plus 7 dní naň upozornili čitatelia po zverejnení komunikácie sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, v ktorej po policajnej akcií Búrka nazvala obvinených sudcov sviňami. Na poznámku jedného z kolegov, že nemusí byť všetko tak, ako sa zdá na začiatku trestného stíhania a preto je potrebné ctiť prezumpciu neviny, reagovala slovami: “... pane Bože! Aká prezumpcia neviny?"

Obžalovaný chcel vidieť dôkazy

Do mentálneho sveta sudkyne Pamely Záleskej môžeme hlbšie nazrieť vďaka uzneseniu Najvyššieho súdu SR z júna 2021. Sťažnostný senát v ňom riešil námietku zaujatosti podanú obžalovaným, ktorého meno nie je v tomto kontexte podstatné.

Z obsahu uznesenia vyplýva, že obžalovaný požiadal o nazretie do svojho trestného spisu, čo mu bolo umožnené za prítomnosti vyššej súdnej úradníčky. Keďže spis obsahoval ako súdny dôkaz aj rôzne CD nahrávky, obžalovaný muž si ich chcel prezrieť. Zrejme sa svojho práva domáhal nástojčivo, lebo súdna úradníčka volala predsedníčke senátu Pamele Záleskej, aby prišla vec vyriešiť.

Sudkyňa Záleská obžalovanému vysvetlila, že nazeranie do spisu sa nevzťahuje na prezeranie obrazovo -zvukových záznamov. Ak ich chce vidieť, môže si ich prezrieť inokedy, keď bude prítomný technický asistent.

Lenže "obžalovaný neprestal dávať najavo svoju nespokojnosť", preto predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská zvolila "inú formu" komunikácie.

Sudkyňa Pamela Záleská.
Zdroj: Právnická fakulta UMB Právne piatky online

Sudcovia ako vodcovia svorky

Čo presne myslela Záleská pod "iným" spôsobom komunikácie?

"Obžalovanému bolo jednoduchou a zrozumiteľnou formou oznámené, že má nielen práva ale aj povinnosti... Že súd dlhodobo pozoruje a registruje jeho opakované pokusy o prevzatie rozhodujúcej pozície a že tieto pripomínajú predsedníčke senátu pokusy jej vlastného psa stať sa v domácnosti vodcom svorky. Zároveň bol obžalovaný upozornený, že predsedníčka senátu nebude skákať, ako obžalovaný píska," píše sa v súdnom uznesení.

Po tejto skúsenosti obžalovaný podal námietku zaujatosti voči Pamele Záleskej. Nechcel, aby ho súdila žena, ktorá mu prisudzuje pozíciu psa v domácnosti. K oficiálne podanej námietke sa tak, ako je to zvykom, vyjadrila najprv Záleská ako namietaný sudca. Na základe jej vyjadrenia potom rozhodol celý Záleskej senát, teda ona sama ako predsedníčka senátu a tiež členovia senátu Ján Buvala a Emil Klemanič, že Záleská zaujatá nie je. Písomné zdôvodnenie ich rozhodnutia je alarmujúcim signálom, že pod vznešeným talárom sa veľmi ľahko môže ukrývať nebotyčná arogancia.

Tvrdenie obžalovaného, že je braný, videný a súdený ako pes, je podľa vyššie menovaného senátu Špecializovaného trestného súdu "značne predimenzované". Razancia Záleskej zákroku a porovnanie s jej psom, ktorý by tiež chcel byť vodcom svorky, vraj mala obžalovanému "pomôcť lepšie porozumieť vzniknutej situácií" a - teraz čítajte pozorne - "náležite mu ozrejmiť pozície jednotlivých subjektov, ich práva a povinnosti". Záleská teda urobila najlepšie, čo mohla, lebo keby obžalovanému nedala jasne najavo, kde je jeho miesto, keby ho nepoučila, že ani jej pes nemôže vyskakovať, ako sa mu páči, bol by to dôkaz o neschopnosti súdu riešiť trestné konanie zákonným spôsobom.

Budova Špecializovaného trestného súdu.
Zdroj: archív

Nič osobné, obyčajná nevychovanosť

Našťastie, v justícií máme aj sudcov, ktorí neprestali byť ľuďmi. Senát najvyššieho súdu v zložení - Peter Paluda, Dana Wänkeová a Martin Piovartsy síce sťažnosť obžalovaného proti uznesenie ŠTS zamietli a tým uznali, že prirovnanie k psovi neznamená automaticky, že sudkyňa Pamela Záleská je zaujatá.

Z kontextu celého uznesenia možno dedukovať, že táto sudkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nič osobné voči obžalovanému. K svojmu psovi by zrejme prirovnala a rovnako ako svojho psa chcela "upratať" hocikoho, kto sa podľa nej správa nepatrične. Opísané príklady vyjadrovania i zmýšľania Pamely Záleskej sú len odrazom jej osobnosti.

Najvyšší súd sa pri riešené sťažnosti obžalovaného nedržal striktne otázky zaujatosti sudkyne Záleskej. Prejavil sa aj ako morálna autorita. Na margo špeciálnych metód Špecializovaného trestného súdu vyriekol pár dôležitých poznámok : "... uvedené prirovnanie ..., nech už zaznelo v akejkoľvek uvoľnenej nálade a atmosfére, je nevhodné, neúctivé a nerešpektujúce vážnosť inštitúcie, v ktorej predsedníčka senátu pôsobí." Nakoniec sa ešte obrátili priamo na pani sudkyňu: "Záverom však najvyšší súd dáva predsedníčke senátu Mgr. Pamele Záleskej do pozornosti, aby sa v budúcnosti vyvarovala obdobným nevhodným pomenovaniam a prirovnaniam..."