Rýchlu zdravotnú pomoc museli privolať tento rok 19. apríla na Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Pri pokuse pichnúť si inzulín tam podľa vyjadrení najbližšej rodiny skolaboval obžalovaný Lehel Horváth.
Ako diabetik potrebuje dávku štyrikrát denne. Jednu si podľa rodiny aplikuje o jedenástej. V deň incidentu ju však pre pojednávanie musel odsunúť až o osemdesiat minút.
Obžalobu na Horvátha prejednáva senát, ktorému predsedá sudkyňa Pamela Záleská. V prvom kole ho odsúdila na doživotie, čo však najvyšší súd zrušil. Vec sa teda opakovane rieši na prvom stupni. Obžalovaný súd informoval o tom, že má cukrovku a koľkokrát si musí aplikovať inzulín. Vyslovene žiadal súd, aby spravil prestávku a aby mu bolo dovolené pichnúť si ho a najesť sa. Podanie inzulínu bez toho, aby sa pacient najedol, totiž môže viesť k hypoglykémií. Doslova jej vravel: „Ja už nevydržím.“
Záleská však argumentovala: „Nie sme vo väznici. Sme na hlavnom pojednávaní. Začínali sme na pojednávaní s patričnou prestávkou.“ Nadiktovala jeho žiadosť do zápisnice a pokračovala v dokazovaní. Obedňajšiu prestávku vyhlásila o 12:20 hod.
Strohé vyjadrenie
Na prístup sudkyne sa sťažuje Horváthova dcéra. Obrátila sa aj na PLUS 7 DNÍ. Poslala nám audionahrávku, na ktorej počuť Horváthove žiadosti adresované sudkyni a jej reakcie. Keďže z našej redakcie na inkriminovanom pojednávaní nikto nebol, požiadali sme Horváthovu dcéru o oficiálnu zápisnicu z pojednávania. V tom čase však zápisnicu ešte nemali k dispozícii. Súd im ju napriek žiadosti neposlal, pojednávanie sa pritom uskutočnilo pred mesiacom 19. apríla.
Pre verifikovanie udalostí sme 5. mája požiadali o vyjadrenie sudkyňu Pamelu Záleskú. Z našej redakcie sme poslali hovorkyni Špecializovaného trestného súdu nasledujúci e-mail:
„Prosím Vás o poskytnutie informácie, či je pravda, že dňa 19. 4. 2023 musela byť privolaná rýchla zdravotná pomoc k obžalovanému Lehelovi Horváthovi a či bol následne prevezený do nemocnice. Ak je to pravda, prosím Vás o vyjadrenie sudkyne Pamely Záleskej k tejto veci. Sprostredkujte jej prosím otázku - prečo neumožnila obžalovanému pichnúť si inzulín. Podľa zvukovej nahrávky z pojednávania obžalovaný opakovane žiadal, aby mu bolo umožnené pichnúť si inzulín a upozorňoval na to, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Vyzerá to teda tak, že sudkyňa vedela, že ide o diabetika, ktorý je od pravidelného podania inzulínu závislý, no túto skutočnosť ignorovala. Pýtam sa - prečo?“
Odpoveď prišla 9. mája. Hovorkyňa súdu uviedla: „Dobrý deň, posielam vyjadrenie sudkyne Mgr. Záleskej: ‚Súd postupoval v súlade so zákonom.‘“ Nič viac. Len to, že súd postupoval v súlade so zákonom.
Rozdielny prístup súdu
Lehel Horváth má veľmi zlú povesť. Podľa prokuratúry spolupracoval s dunajskostredskou mafiou, zakopával obete jej zločinov. Obžalovaný je z piatich vrážd. Ale sudca má mať nestranný pohľad, má dbať na prezumpciu neviny a odsúdiť zločincov za to, čo spáchali. Sudca nesmie zbavovať obžalovaných práva na lieky a ohrozovať ich zdravotný stav.
Prípad s prosíkaním obžalovaného o inzulín okrem verejnosti zaujal aj členov Súdnej rady SR, ktorí si predvolali sudkyňu na najbližšie zasadnutie. Jej postup sudkyne prešetruje aj Generálna prokuratúra SR.
Na obranu Pamely Záleskej sa však hneď postavili Nadácia Zastavme korupciu a Denník N. S obomi v minulosti Záleská otvorene komunikovala - nedávno diskutovala na protikorupčnom festivale Pucung, ktorý organizovala nadácia a Denníku N zas v minulosti poskytla profilový rozhovor. A keď v Denníku N robili anketu ohľadne osobnosti roka 2021, oslovili aj riaditeľku nadácie Zuzanu Petkovú, ktorá si vybrala za osobnosť roka práve sudkyňu Záleskú.
Ukázalo sa, že ani v tomto prípade ich Špecializovaný trestný súd neodbil jednou vetou.
„Nadácia požiadala sudkyňu o vyjadrenie, tá preposlala aj údaje zo zápisnice z pojednávania. Podľa nich sa však veci neudiali tak, ako ich vykresľuje bulvár,“ písalo sa na webe nadácie v stredu 17. mája. Spolu s tým bolo uverejnené aj vyjadrenie sudkyne, podľa ktorého obžalovaný „... mal v čase o 11.30 hodine ... k dispozícii 21 minút trvajúcu prestávku.“
Taktika sudkyne
Redakcia Plus 7 dní musela čakať na vyjadrenie sudkyne štyri dni, a nedozvedeli sme sa prakticky nič. Nadácia Zastavme korupciu a Denník N dostali rozsiahlu odpoveď vrátane zápisnice takmer obratom.
Nadácia Zastavme korupciu mala zápisnicu ešte skôr, ako ju súd poskytol obžalovanému a jeho obhajcovi. Právnemu zástupcovi bola zápisnica poskytnutá až na základe opakovanej urgencie 18. mája tohto roku, hoci o ňu žiadali už 20. apríla.
Namieste je teda nielen otázka, prečo sudkyňa uprednostňuje vybrané médiá, ale aj prečo niektoré média uprednostňuje aj pred procesnými stranami.
Vyzerá to potom ako dokonale zrežírované divadlo. Rodina obžalovaného sa s ponosou obráti na našu redakciu a rovnako aj na iné inštitúcie vrátane predsedu Špecializovaného trestného súdu. Informácie si chceme preveriť a poskytnúť priestor druhej strane na vyjadrenie. Obrátime sa na dotknutú sudkyňu, ktorá nám po štyroch dňoch poskytne strohú odpoveď, že postup súdu bol v súlade so zákonom. Nespomenie žiadnu dvadsaťjeden minútovú prestávku, ani ďalšie informácie, ktoré následne ale poskytne Denníku N a nadácii.
Ako prvá zareaguje nadácia Zastavme korupciu (17. mája). Na druhý deň vyjadrenie Záleskej „odobria“ aj jej kolegovia zo senátu. A rovnaký príbeh rozpovie aj Denník N, naviac doplnený aj o podporné stanoviska oboch kolegov zo senátu. V rozmedzí dvoch dní priniesli takmer totožné informácie o dvadsaťjedenminútovej prestávke, počas ktorej si obžalovaný mohol aplikovať inzulín, ale asi zámerne nechcel.
Sudca je štátnym orgánom a vždy by mal komunikovať rovnako vo vzťahu ku všetkým médiám. Nediskriminovať jedno médium proti druhému a už vôbec nie spôsobom, ktorý sleduje nelegitímny cieľ. Je preto potrebné položiť si otázku, prečo sudkyňa na otázky našej redakcie neodpovie a zamlčí pre ňu podstatné skutočnosti, ktoré ale poskytne iným redakciám? Čo tým Pamela Záleská sledovala?
Čo vlastne nesedí
Denník N hneď v titulku svojho článku o prípade uvádza, že informácie zverejnené v PLUS 7 DNÍ „nesedia“. Doslova píše:
„V článku (týždenníka PLUS 7 DNÍ) sa spomína, že o prestávku žiadal Horváth o jedenástej, teda v čase, keď bol zvyknutý si podľa vlastných slov pichať inzulín vo väznici. Lenže to nesedí so zápisnicou z pojednávania. Záleská ňou argumentuje vo vyjadrení pre predsedu súdu, ktoré má Denník N k dispozícii. Podľa tejto zápisnice dostal obžalovaný až dve prestávky. Obžalovaný Horváth podľa tohto vyjadrenia ešte o jedenástej nežiadal o prestávku a ani netvrdil, že si musí pichnúť inzulín. Keď však požiadal o prestávku, dostal ju o 11.30 do 11:51. Obžalovaný mal teda 21 minút na to, aby si pichol inzulín.“
V skutočnosti ale počas spomínanej dvadsaťjedenminútovej prestávky obžalovaný priestor na aplikovanie inzulínu nemal. Keď o 11:30 hod. vyhlásila sudkyňu prestávku, lebo obžalovaný potreboval ísť na záchod, z jej verbálneho prejavu bolo zrejmé, že na nič iné priestor nebude. Podľa zvukovej nahrávky zabezpečenej rodinou vydala takýto pokyn: „Veliteľ eskorty, poprosím vás, odvezte obžalovaného na záchod a HNEĎ sa s ním vráťte.“
Tento pokyn nie je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania. Je ale zachytený na zvukovej nahrávke zabezpečenej rodinou obžalovaného priamo na pojednávaní.
Podľa Horváthovej dcéry, ktorá bola na pojednávaní, sa vôbec nepočítalo s tým, že by hygienická prestávka trvala dlhšie než pár minút. Nakoniec sa natiahla, pretože na pojednávaní sa striedali prokurátori. Namiesto Bohdana Čelovského mal prísť Martin Nociar, na toho však museli čakať. Tvrdenie dcéry obžalovaného dosvedčuje aj zápisnica z pojednávania. Podľa nej sudkyňa Záleská v úvode pokračovania pojednávania konštatuje, že došlo k zmene prokurátorov.
Samozrejme, natíska sa otázka, prečo si Horváth nepichol inzulín počas hygienickej prestávky, ktorú si vyžiadal na návštevu toalety o 11.30, a ktorá sa pre čakanie na prokuratúra predĺžila do 11:51. Zápisnica na túto otázku odpoveď nedáva. Vyvodiť ju ale možno z už spomínanej zvukovej nahrávky. A tu sa dostávame k pointe.
Súdny proces riadi predseda senátu. Predsedníčka senátu Záleská prerušila pojednávanie s tým, že umožnila obžalovanému navštíviť toaletu. Eskorta, ktorá ho doprevádzala, dostala jasný pokyn: odprevadiť obžalovaného na záchod a hneď sa s ním vrátiť.
Je naivné očakávať, že by si väzobne stíhaná osoba mohla inzulín aplikovať podľa potreby kedykoľvek. Ak by obžalovaný aj dostal svoju dávku inzulínu a hneď sa nenajedol, mohol by si privodiť šok. Mimochodom, toto sa učia žiaci už na základnej škole.
Privolali rýchlu zdravotnú pomoc
Obžalovaný sa naozaj inzulínu začal domáhať prvýkrát až po nečakane dlhšej hygienickej prestávke (nie o jedenástej, ako sme informovali pri publikovaní pôvodného článku). Časť prestávky strávil návštevou toalety, a tú zvyšnú čakaním na otvorenie pojednávania. Bez toho, aby vedel, aké dlhé čakanie vôbec bude.
Sudkyňu Záleskú potom o inzulín žiadal. Opakovane (zápisnica nie je presným prepisom toho, čo sa v súdnej sieni dialo). Upozorňoval, že sa nedokáže koncentrovať. Sudkyňa napriek tomu pokračovala v dokazovaní. To je zásadný fakt.
Podľa obhajcu Petra Schmidla bolo na pojednávaní vidieť, že obžalovaný nie je v poriadku, sudkyňa Záleská tvrdí, že vyzeral byť v poriadku. Po vyhlásení obedňajšej prestávky však pri pokuse o podanie inzulínu obžalovaný Horváth skolaboval. Veliteľ eskorty opisuje, že si pri páde udrel hlavu o stenu. K obžalovanému privolali rýchlu zdravotnú pomoc a lekár sa rozhodol pre jeho prevoz sanitkou zo súdu v Pezinku do nemocnice v Bratislave. Zhruba o sedemnástej hodine ho prepustili a eskorta odviezla do väznice. Ani v čase prípravy tohto článku však rodina nemala k dispozícii lekársku správu.
Do Štrasburgu
Z textov Denníka N a nadácie Zastavme korupciu vyplynulo, že predsedníčka senátu Záleská k tejto veci podala predsedovi súdu písomné vysvetlenie. Nám jej verziu Špecializovaný trestný súd nesprostredkoval, dokument nám poskytol až po jeho výslovnom vyžiadaní. Okrem iného v ňom Záleská píše: "... ani raz (v období rokov 2020 -2023) nebolo predmetom riešenia aplikovanie inzulínu a už vonkoncom nie v čase presne o 11:00 hodine."
V zápisnici z pojednávania 24. mája 2021 sa pritom uvádza: "Po oznámení ďalšej hygienickej prestávky a pred odvedením obžalovaného Lehela Horvátha eskortou sa začal bez udelenia slova obžalovaný Horváth sťažovať, že sa už potrebuje najesť a aj si aplikovať inzulín, že už nedokáže vykonávať výsluch svedka rýchlo, lebo je dôsledkom únavy spomalený a že potrebuje oddych, lebo sa už trasie."
Medzi sudkyňou Záleskou a obžalovaným Horváthom je dlhodobo animozita. V minulosti ho prirovnávala ku svojmu psovi.
„My sme už podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva,“ skonštatoval pre PLUS 7 DNÍ Horváthov obhajca Schmidl.
Na záver je potrebné pripomenúť, že predlžovanie súdneho procesu môže Lehelovi Horváthovi v istom zmysle pomôcť. Ak právoplatný verdikt nepadne v zákonnej lehote, bude ho musieť súd z väzby prepustiť.
