Miriam Repáková je vinná, že v roku 2017 ešte ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I na pokyn Mariana Kočnera protiprávne rozhodla v kauze Technopol Servis v prospech jeho ľudí. V piatok sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová schválila Repákovej dohodu s prokurátorom a odsúdila ju na dva roky odňatia slobody. Do väzenia nenastúpi, pretože dostala trojročnú podmienku.

K tomu si dohodla štvorročný zákaz vykonávať povolanie sudcu. Repáková však sudcovskú profesiu dobrovoľne zanechala ešte pred svojím trestným stíhaním a neplánuje sa k nej vrátiť. Talár s fialovým lemom určený pre sudcov by si však opäť nemohla odieť ani v prípade, že by jej to súd nezakázal – zákon totiž vyžaduje, aby boli sudcovia bezúhonní, čo po odsúdení nespĺňa.

Miernejší paragraf

Odsúdená bola nakoniec za miernejší zločin ohýbania práva a nie za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, za čo bola pôvodne trestne stíhaná. V roku 2017 pritom ohýbanie práva neexistovalo. Tento trestný čin je v zákone až od roku 2021.

Sudkyňa Sabová v tom nevidela žiaden problém. „Nariadením tohto verejného zasadnutia som vyslala signál, že akceptujem túto právnu kvalifikáciu skutku podľa miernejšej právnej úpravy,“ povedala v piatok.

Za ohýbanie práva hrozí tri až osem rokov namiesto štyroch až desiatich za zneužívania právomoci verejného činiteľa. V oboch prípadoch je možné trest ešte znížiť v prípade, že obžalovaný nebol trestaný, k skutku sa priznal a s políciou spolupracuje.

Podľa sudkyne Sabovej oba trestné činy postihujú rovnakú protiprávnu činnosť a preto treba postupovať podľa zásady, že páchateľ sa potrestá podľa priaznivejšej úpravy.

Repáková je prvá odsúdená z vyše tucta sudcov, ktorí boli pred tromi rokmi obvinení a zadržaní v akcii Búrka. Ihneď po zadržaní však začala s Národnou kriminálnou agentúrou spolupracovať, k vydaniu nezákonného rozsudku na pokyn Kočnera sa priznala a vypovedá proti kolegom. Aj to sa podľa sudkyne Sabovej odrazili v nižšom treste.

Prvá v Technopole

Repáková je tiež prvou odsúdenou v samotnej kauze Technopol Servis, ktorú v roku 2017 odkryl neskôr zavraždený novinár Ján Kuciak.

Kočnerovi spolupracovníci vyviedli z firmy Technopol Servis poza chrbát jej skutočných majiteľov kľúčový majetok spoločnosti – kancelársky vežiak Technopol v bratislavskej Petržalke v hodnote asi 20 miliónov. Následne profitovali z prenájmu priestorov v budove.

Repákovej nezákonný rozsudok, za ktorý bola v piatok odsúdená, bol na začiatku prípadu. Na základe ukradnutých a neplatných akcií rozhodla, že majiteľom firmy Technopol Servis je jeden z Kočnerových spolupracovníkov.

V kauze Technopol Servis je trestne stíhaný aj samotný Kočner a ďalší jeho spolupracovníci.

Už skôr bol v kauze Technopol Servis potrestaný, ale iba disciplinárne (pokutou 3300 eur), notár Miloslav Kováč, ktorý osvedčil valné zhromaždenie firmy Technopol Servis, ktoré zorganizovali Kočnerovi ľudia - to, že tam prišli s ukradnutými a neplatnými akciami, neriešil.

Čo vlastne urobila

Repáková bola odsúdená za to, že v kauze Technopol Servis rozhodla po dohode s Kočnerom rozsudkom pre zmeškanie, ktorý sa zvykne prezývať kontumačný. V športe tento pojem označuje prehru súpera, ktorý ani nenastúpil na zápas.

Niečo podobné je rozsudok pre zmeškanie. Vydáva sa vtedy, keď sa protistrana proti žalobe nebráni. V kauze Technopol Servis by sa bránila. Repáková to však urobila tak, že neuznala splnomocnenie od právnikov, ktorí zastupovali okradnutých vlastníkov firmy Technopol Servis a tvárila sa, že proti žalobe Kočnerovej skupiny sa nebránia.

V tomto prípade kontumačný rozsudok vôbec nemohla vydať. Takýmto rozhodnutím podľa zákona súd môže prikázať, aby dlžník vyplatil nezaplatené faktúry alebo nesplácaný úver. Zákon však vyslovene zakazuje, aby sa takýto rozsudok vydal v prípadoch, kde sa rozhoduje o tom, kto je alebo nie je akcionárom obchodnej spoločnosti.

Písali si cez Threemu

Kočner dlhodobo verejne popieral účasť na kauze Technopol Servis. Keď polícia získala jeho mobilný telefón, komunikácia cez šifrovaciu aplikáciu Threema ho usvedčila z klamstva.

O prípade si písal aj so samotnou Repákovou a podľa správ si uvedomovala, že porušuje zákon. „Ja sa len bojím stále, že to bolo rozsudkom pre zmeškanie a nemohlo to tak byť,“ písala Kočnerovi. V komunikácii mu tiež radila, ako má jeho skupina v kauze postupovať a čo majú napísať do vyjadrení pre súd.