V ospalej dedine stratenej medzi horami a lúkami na konci Horehronia, sa po dvadsiatich piatich rokoch opäť skloňuje meno niekdajšieho mafiánske bosa Mikuláša Černáka.
„Rodičovský dom dal úplne vynoviť. Je na nepoznanie, pozemok už stihli ohradiť novým dreveným plotom. Všetko platí Miki. Veď kto iný?! On vie zarobiť aj z basy. Vyzerá to tak, že má naponáhlo. To by ste kukali, akým tempom sa okolo domu makalo! Len pred pár týždňami začali s rekonštrukciou a už v dome býva Černákova mama. Čaká ho. V decembri Mikiho pustia,“ zasvätene hovoria domáci.

Čerstvo zrekonštruovaný dom na kraji obce Telgárt sa nedá prehliadnuť, no s prepustením mnohonásobného vraha to až také horúce nebude. Určite nehrozí, že by sa Černák von dostal v decembri tohto roku.

Za bosa sa postavil aj farár

V Telgárte sa Mikuláš Černák narodil aj vyrastal. Až v divokých deväťdesiatych rokoch sa s manželkou Ivetou usídlil v rodinnom dome v Brezne. Tam v roku 1996 spravila polícia povestný záťah, pri ktorom našli päť nelegálne držaných pušiek, tisíc kusov nábojov a kufor plný peňazí. Černákovi sa vtedy podaril kúsok, ktorého drzosť doposiaľ nikto neprekonal. Bankovky v rôznych menách v hodnote piatich miliónov slovenských korún už nafotené policajným technikom, vložené späť do pôvodného kufra a zapečatené ukradol policajtom spred nosa rovno počas domovej prehliadky.
Na Černáka boli muži zákona dlho krátki. Keď sa v decembri 1997 v značkovom obleku sám prihlásil na vrátnici krajského policajného riaditeľstva ako osoba, po ktorej bolo vyhlásené celoštátne pátranie, dobrú hodinu sa nedokázal nájsť nikto, kto by mal odvahu nasadiť bosovi na ruky želiezka.

Mikuláš Černák (prvý zľava) sa od rovesníkov ničím nelíšil.
Zdroj: archív

Černákova mama, energická vdova Žofia, sa k jeho zločinom ani k tým priznaným nikdy nevyjadrovala. Z Telgártu sa presťahovala do paneláka v Brezne, kde viedla utiahnutý život. Nechodievala ani na súdne pojednávania. Iba raz, to už bolo v čase, keď sa Černák rozviedol a okato sa k nemu hlásila jeho nová „priateľka“ Monika Křivová, sa stará pani objavila v deň pojednávania pred budovou súdu. Azda pod vplyvom Křivovej sa pobožná žena presťahovala z paneláka do niekdajšieho Černákovho bordelu Romeo v Banskej Bystrici.

Obyvatelia Telgártu však Mikuláša Černáka stále považovali za jedného z nich. V roku 2004 sa dvestoštyridsať veriacich z tejto obce podpísalo pod list adresovaný Krajskému súdu v Trenčíne. Žiadali prepustenie Černáka na slobodu a miestny farár gréckokatolíckej cirkvi ponúkal záruku za dovŕšenie nápravy mafiánskeho bosa.

Doživotie nie až do konca života

Ako sme sa presvedčili, Černákovu mamu po dlhom čase opäť vídať v Telgárte. Oblečená po domácky nosí z kuchyne na priedomie čaj, kávu či minerálku robotníkom a majstrom finišujúcim na prácach okolo domu, v ktorom kedysi vychovávala dvoch synov. Jeden zomrel ešte mladý pri autonehode, druhého už štvrťstoročie vídava len cez sklo počas návštev vo väznici v Leopoldove.

Na snímke vdova Žofia Černáková, matka Mikuláša Černáka, v rozhovore s robotníkom pracujúcim na jej rodinnom dome v obci Telgárt.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Mikuláš Černák má na svedomí desiatky vrážd, k mnohým sa sám priznal. Odsúdený je na doživotie, no podľa zákona po dvadsiatich piatich rokoch za mrežami má právo požiadať o podmienečné prepustenie. Hoci ho zatkli sedemnásteho decembra 1997, odsedených dvadsaťpäť rokov tohto decembra ešte mať nebude. Na prelome rokov 2002 a 2003 totiž strávil štyri mesiace vonku. Pamätníci si určite spomenú, ako sa v tom čase dostal do menšieho konfliktu na lyžiarskom svahu, kde sa práve nachádzal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Opätovnému zatknutiu sa Černák chcel vyhnúť útekom do zahraničia, špeciálna zásahová jednotka ho chytila na parkovisku v Klíčanoch v Prahe. Cestoval vo vozidle, ktoré patrilo policajnému dôstojníkovi kriminálnej služby z Karlových Varov.

Dom na vylepšenie skóre

Štyri mesiace chýbajúce do lehoty stanovenej zákonom, keď súd môže rozhodovať o priepustke na slobodu pre najznámejšieho slovenského väzňa, prejdú rýchlo. Černák dobre vie, že hlavnou podmienkou úspechu je dobré správania počas pobytu za mrežami a verdikt psychológa o predpoklade jeho resocializácie. Šancu na prepustenie však výrazne zvyšuje aj jasne určené miesto, kam po odchode z basy zamieri.

„Ak má prichystané ubytovanie, to mu len pomôže,“ vysvetľuje advokátka Eva Mišíková. „Veľmi dôležité je, aby vedel súdu preukázať, že neostane na ulici a bude mať aj z čoho žiť. Lebo keby nemal kam ísť, aký by bol predpoklad, že sa rýchlo nedostane zase na šikmú plochu?“

Černák nie je úplne bez peňazí. Vo väzení napísal knihu, ktorá sa predávala viac ako dobre, dokonca má byť podľa nej natočený film. Azda aj vďaka týmto príjmom je Černákova mama vedená v katastri nehnuteľností opäť ako majiteľka domu v Telgárte. Barák totiž Černákovci už dávno predali komusi zo vzdialenej rodiny, no nikto v ňom hádam aj dvadsať rokov nebýval a opustený chátral. Osemdesiatročná bosova mama ho nedávno získala späť aj s okolitým veľkým pozemkom na základe kúpnej zmluvy.

Depresívne pôsobiaca starina s hrdzavou bránou sa teraz zmenila na príjemnú drevenicu s novými oknami i strechou. Treba oceniť, že Černák sa zrekonštruovaným domom nechce predvádzať, ohurovať, ale prispôsobil ho miestnemu koloritu.

Damoklov meč podmienky

V blízkom čase bude zrejme veľa ľudí debatovať o tom, či je spravodlivé dať niekdajšiemu mafiánskemu bosovi šancu na život na slobode. Ešte aj v oddeleniach pre doživotne odsúdených len ťažko nájdeme zločinca, ktorý má na svedomí viac ľudských životov ako Mikuláš Černák. Kto iný by teda mal „zhniť v base“, ak nie práve on?

Eva Mišíková v otázke jeho prepustenia úplne jasno nemá. Prekvapujúcejšie je to o to viac, že ako prokurátorka sama pracovala na ohavných prípadoch spáchaných černákovcami a pričinila sa o odsúdenie Černáka za vraždu poľského milionára Szymaneka, hoci v pôvodnom konaní bol v tejto veci oslobodený.

Na snímke je právnička a bývala prokurátorka JUDr. Eva Mišíková, ktorá dlhé roky bojovala proti mafii na Slovensku.
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

„Viem, že ľudia sa držia porekadla - oko za oko, zub za zub. Ale aj Mikuláša Černáka treba vnímať v širšom kontexte. Spomenúť si na to, čo sa dialo na Slovensku, keď on vraždil,“ hovorí Mišíková a vyratúva, ako Černák dostal zákazku od ministerstva vnútra alebo iný bos Róbert Holub robil ochranku Rezešovcom, pričom Alexander Rezeš bol ministrom dopravy.
„Som presvedčená o tom, že keby Černák žil v iných časoch, aj by viedol iný život. Bosa z neho spravila spoločnosť. Nadobudol pocit, že je všemocný. No predsa len - on nezastrelil dieťa ako niekto iný. Treba si uvedomiť, že odsedieť si dvadsaťpäť rokov vo väzení je veľmi tvrdý trest. To si my zvonka nevieme ani predstaviť. Tam jeden deň je nekonečne dlhý. Sledujem, ako sa Černák časom menil. Spočiatku nedokázal ani uveriť, kam sa dostal. Kadečo skúšal. Ešte aj farbu na vlasy si dal poslať za mreže. Mám pocit, že dnes je mentálne niekde inde. Vie si ľahko spočítať, či sa mu oplatí čo i len jediný prešľap. Lebo potom by šiel okamžite naspäť do basy. Prepustenie v prípade doživotného trestu je len podmienečné.“

Takto vyzeral dom Černákovcov v minulosti.
Zdroj: archív
Zrekonštruovaný rodinný dom Černákovcov v obci Telgárt.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Prečítajte si tiež: