Kľúčoví aktéri žiadajú, aby Ústavný súd nariadil zničiť aj zvyšky odpočúvania.

Zakladateľ investičnej skupiny Penta Jaroslav Haščák a majiteľ v minulosti odpočúvaného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave Zoltán Varga sú doteraz najbližšie k tomu, aby Ústavný súd nariadil zničenie akýchkoľvek informácií, ktoré v Slovenskej informačnej službe (SIS) ostali po spravodajskej operácii Gorila.

Ak uspejú, bude to mať vplyv na všetky trestné stíhania, kde polícia a prokuratúra využívajú uniknutú nahrávku Gorily.

Snažia sa o to desať rokov, ale Ústavnému súdu, Krajskému súdu v Bratislave aj SIS to bolo doteraz ľahostajné. Teraz Haščák a Varga disponujú právoplatnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu o protiprávnosti odpočúvania.

Vargovej sťažnosti vyhovel súd ešte vlani, Haščákovej tento rok v lete. „Uchovávanie materiálov nie je ‚v súlade so zákonom‘,“ píše sa v rozsudkoch ESĽP.

Tridsaťdeväť hodín

Gorilu nahrala SIS v rokoch 2005 a 2006 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Odpočúvanie zachytáva stretnutia Haščáka s vtedajšími verejnými funkcionármi. Vymieňali si informácie o vtedy realizovaných privatizáciách a dohadovali provízie.

Stretnutia sa uskutočnili vo Vargovom byte na Vazovovej ulici. Varga je bývalý policajt, teraz podnikateľ. Práve podľa jeho vzrastu vraj tajná služba operáciu pomenovala Gorila.

Koncom roka 2011 anonym zverejnil na internete analytický prepis odpočúvania. Viedlo to k masovým protikorupčným protestom a ovplyvnilo výsledky parlamentných volieb v marci 2012. Vyhral Smer-SD.

V októbri 2018 pri domovej prehliadke u viacnásobne trestne stíhaného Mariana Kočnera polícia našla USB kľúč s tridsaťdeväťhodinovou nahrávkou, ktorá z veľkej časti zodpovedá prepisom Gorily. Rok nato ju niekto zavesil na internet.

Neuspeli ani druhýkrát

Ministerstvo spravodlivosti sa pokúšalo rozsudok ESĽP v prípade Haščáka ešte zvrátiť žiadosťou, aby ho preskúmala Veľká komora ESĽP. Tvorí ju sedemnásť sudcov a prípady sa pred ňu dostávajú iba výnimočne. Zo Štrasburgu prišla 14. novembra správa, že päťčlenný sudcovský panel túto žiadosť odmietol a rozsudok je právoplatný.

Ministerstvo sa takto pokúšalo zvrátiť už prvý rozsudok ESĽP o Gorile - ten z minulého roka o Vargovej sťažnosti. Ani vtedy neuspelo.
Iba pár dní predtým, 10. novembra, slovenský Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti Vargu a Haščáka, ktorou sa snažia docieliť zničenie zvyškov Gorily.

„Ústavný súd prijíma sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu,“ rozhodli sudcovia Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernarský. Teraz ju budú bližšie posudzovať.

Ničenie pod dohľadom súdu

O čo v sťažnosti ide? Krajský súd v Bratislave, ktorý v minulosti odpočúvanie v Gorile schválil, sa totiž teraz nemá k tomu, aby nariadil SIS zničiť všetky zvyšky z neho. Aj zo zákona o odpočúvaní vyplýva, že keď sa spätne zistí, že odpočúvanie bolo nezákonné, tak tajná služba musí v prítomnosti sudcu zničiť všetky jeho výsledky.

„Z rozhodnutí Ústavného súdu a ESĽP vyplynula jednoznačná povinnosť krajského súdu dovŕšiť dohľad nad protiprávnym použitím odpočúvania, čo znamená pristúpiť bez prieťahov k zabezpečeniu zničenia všetkých výsledkov odpočúvania,“ uviedol Haščákov advokát Martin Škubla. Od Ústavného súdu žiadajú, aby krajskému súdu vyslovene nariadil, nech dohliadne na zničenie zvyškov Gorily.

Oficiálnu nahrávku Gorily a jej doslovný prepis mala SIS podľa vlastného vyjadrenia zničiť ešte v roku 2008. V minulosti o tom informovala Ústavný súd i políciu.

Nie je však známe, v akom rozsahu SIS Gorilu doslovne prepisovala a čo sa s týmito prepismi stalo. Tajná služba však krajskému súdu priznala, že k dispozícii má aj ďalšie materiály, ktoré sú odvodené od odpočúvania.

Môže ísť o analýzy transakcií alebo správy, v ktorých sú použité akékoľvek informácie z odpočúvania. V ďalšom prípade môže ísť aj o fotografie zo sledovania majiteľa bytu Zoltána Vargu.

K zničeniu všetkých týchto materiálov pravdepodobne doteraz nedošlo, podľa Škublu totiž SIS krajskému súdu nepotvrdila, že by ich skartovala.
Súd sa dokonca podľa neho nemá ani k tomu, aby v SIS vykonal dohľad a tak si sám overil, čo tam po Gorile osta­lo, a následne zabezpečil zničenie záznamov. Zákon pritom hovorí, že sudca má na také čosi právo. Podľa Škublu si zatiaľ súd s SIS iba píše a spolieha sa na to, čo mu tajná služba odpíše.

Bez kontroly, bez mena sudcu

Ústavný súd odpočúvanie Gorily vyhodnotil ako protiprávne preto, že krajský súd ho odsúhlasil bez riadneho odôvodnenia.

„Len chabé náznaky odôvodnenia, chýbajúce ďalšie zákonné náležitosti a výskyt ďalších nedostatkov, ktoré svedčia o celkovo zjavne formálnom prístupe krajského súdu pri rozhodovaní o takom závažnom zásahu do súkromia, nemožno akceptovať,“ rozhodol Ústavný súd v roku 2012.

Krajský súd mal vrátiť žiadosť o odpočúvanie naspäť tajnej službe na prepracovanie, pretože neobsahovala ani základné údaje.

V rozhodnutiach o odpočúvaní navyše nebolo uvedené meno sudcu, ktorý ich vydal. Je tam iba nečitateľný podpis.

Bez mena. Nie je jasné, kto povolil odpočúvanie v kauze Gorila. Na súhlase nie je meno sudcu, iba nečitateľný podpis. Ústavný súd to kritizoval. Poznámka: Snímka je ilustračná; nezobrazuje podpisovú časť súhlasu s odpočúvaním v kauze Gorila, ale iný podobný (neutajený) súhlas z roku 2005. V tej dobe Krajský súd v Bratislave takéto rozhodnutia bez identifikácie sudcu vydával bežne.
Zdroj: Archív NMH

ESĽP vidí Gorilu rovnako, ale zároveň kritizuje SIS a slovenské súdy v súvislosti so systémom kontroly odpočúvania na Slovensku:

„Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje nedostatky v pravidlách a postupoch uchovávania údajov Slovenskou informačnou službou a chýbajúcu externú kontrolu nad činnosťou a uchovávaním údajov Slovenskou informačnou službou. Vláda v žiadnom prípade nevyvrátila argument, že platné právo v skutočnosti neposkytuje žiadnu ochranu osobám, ktoré sú náhodne nahraté pri tajnom sledovaní.“

Vydavateľstvo News and Media Holding, ktoré vydáva PLUS 7 DNÍ, patrí investičnej skupine Penta. Nemá to vplyv na redakčný obsah časopisu.