Len šesť dní po odchode z funkcie riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry vyrazilo komando ozbrojených policajných kukláčov dvere na byte Branislava Zuriana. Stalo sa tak 21. mája 2021 krátko po piatej hodine ráno. Hoci akcia mohla podľa všetkého prebehnúť aj oveľa pokojnejšie, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý jej velil, sa jednoducho rozhodol, že to teda nie. Že on tomuto bývalému policajnému riaditeľovi veru ukáže, kto je teraz na Slovensku pánom. A tak zasahujúcim príslušníkom špeciálnej pohotovostnej jednotky vydal pokyn, aby do nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala na najvyššom poschodí jedného z popradských panelákov, vrazili násilím.

Prahli po Zurianovom skalpe

Zuriana doma síce nenašli, ale pustili sa aspoň do hľadania dôležitých dôkazov. Mali preukázať, akým nebezpečným zločincom je majiteľ bytu. Dedukovali tak z výpovede kajúcnika, exnámestníka SIS Borisa Beňu. Ten okrem iného uviedol, že mu mal Zurian niekedy v lete 2020 vyniesť dôležité informácie k osobe Ľudovíta Makóa. Stať sa tak malo v období, kedy Beňa aj Zurian zastávali vysoké funkcie v bezpečnostných zložkách.

Branislav Zurian bol šéfom NAKA.
Zdroj: screenshot

Zásah v byte exšéfa NAKA vyvolal, podľa očakávania, mimoriadny ohlas. Veď orgánom sa podarilo získať skalp ďalšieho bývalého top funkcionára, ktorý bol dosadený v časoch vlády strany Smer-SD. Navyše bol človekom blízkym zosnulému policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému.

Po vyše roku a pol sa však ukazuje, že kauzu okolo Zuriana varil vyšetrovateľ z vody. Naznačuje to písomne vyhotovený nález Ústavného súdu.

Inšpekcia "na rybačke"

Ústavný súd podrobil značnej kritike najmä okresný súd, ktorý vydal príkaz na domovú prehliadku u Zuriana. Podľa názoru Ústavného súdu ho totiž skoncipoval tak všeobecne a nejednoznačne, že orgánom umožnil odniesť z bytu exšéfa NAKA v podstate čokoľvek. Okresný súd ani len druhovo nešpecifikoval žiadne veci, ktoré majú byť predmetom domovej prehliadky.

„Týmto najvšeobecnejším vymedzením okresný súd vytvoril pre orgány činné trestnom konaní podklad pre lovenie akýchkoľvek dôkazov (fishing expedition), pretože vykonávateľ príkazu môže hľadať a odňať akúkoľvek vec, ktorá sa mu hodí podľa jeho vlastného uváženia bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Vágne a príliš všeobecné vymedzenie vecí, ktoré majú byť predmetom domovej prehliadky so znakom lovenia akýchkoľvek dôkazov, je vo vzťahu k právu na ochranu súkromia ústavne neudržateľné,“ píše Ústavný súd vo svojom náleze.

Senát zložený z predsedu Petra Straku, ako i sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v tejto súvislosti zdôraznil, že špecifikácia vecí v príkaze na domovú pehliadku musí vychádzať z vyhodnotenia dovtedy získaných informácií v trestnom konaní tak, aby bolo zrejmé, aká vec má byť pre jeho účely zaistená. „Okresný súd v príkaze vymedzil veci demonštratívne,“ upozorňuje senát Petra Straku.

Kritizuje tiež, že okresný súd sa pri vydávaní príkazu na domovú prehliadku nevysporiadal hneď s niekoľkými dôležitými faktami. Napríklad s dlhším časovým odstupom od údajného Zurianovho protiprávneho konania ku dňu vydania príkazu, čoho dôsledkom mohlo byť, že prípadných dôkazov sa už mohol dávno zbaviť.

Okresný súd tiež podľa súdu ústavného opomenul, že k výmene inkriminovaných informácií došlo medzi osobami v hlavných riadiacich funkciách v polícii a Slovenskej informačnej službe, a nie vo vzťahu k osobám z kriminálneho prostredia. No a v neposlednom rade sa okresný súd pri vydávaní príkazu na domovú prehliadku nezaoberal ani tým, či je možné veci zaistiť menej invazívnym spôsobom.

Verzia, ktorú nikto nepotvrdil

„Na základe toho treba odôvodnenie príkazu považovať za ústavne neudržateľné, keďže bez rozumného odôvodnenia okresný súd uprednostnil invazívny zásah v podobe domovej prehliadky pred ochranou súkromia sťažovateľa,“ vysvetľuje Ústavný súd. Pripomína, že Zuriana vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby 21. mája 2021, teda v deň domovej prehliadky, obvinil zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa ako i z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. To všetko len na základe výpovede Borisa Beňu.

Na snímke Boris Beňa.
Zdroj: Karol Farkaš

Hoci boli v prípade vypočutí ďalší štyria svedkovia, vrátane bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, ani jeden (!) Beňovu verziu nepotvrdil. Práve naopak, samotný Makó mal pred orgánmi uviesť, že informáciu, ktorá sa týkala jeho trestnej veci, mu mal vyzradiť Boris Beňa.

Napriek tomu vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby a následne dozorujúci prokurátor požiadali okresný súd o vydanie príkazu na domovú prehliadku Zurianovho bytu, pričom v návrhu uviedli, že ako riaditeľ NAKA mal podozrivému Makóovi prezradiť tajné informácie a síce, že je vyšetrovaný a odpočúvaný v súvislosti s plánovaním vraždy istého vyšetrovateľa.

Kajúcnik Makó pri príchode na Úrad vlády SR.
Zdroj: Vlado Benko Jr.

Zurian sa v ústavnej sťažnosti ponosoval aj na postup orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd mu ale odkázal, že nie je jediným, prvým a ani posledným orgánom oprávneným rozhodovať o tom, či namietaným postupom došlo k porušeniu jeho základných práv. Preto rozhodol len v súvislosti s konaním okresného súdu, ktorému nariadil vyplatiť bývalému šéfovi NAKA odškodné dvetisíc eur. Ďalších takmer 500 eur mu musí poslať na uhradenie trov právneho zastupovania.