Úradnícky kabinet zostavený prezidentkou Zuzanou Čaputovou mal krajinu dostať z chaosu, do ktorého ju doviedla dovtedajšia koalícia vedená hnutím OĽaNO Igora Matoviča. Hlava štátu aj jej nominant na čele vlády odborníkov Ľudovít Ódor sľubovali, že urobia všetko, čo je v ich silách, aby do predčasných parlamentných volieb upokojili a spojili rozhádanú spoločnosť. Pri pohľade na aktuálne dianie v krajine však možno pokojne len jedno. Konštatovať, že dosiahnuť sa im zatiaľ podaril pravý opak.
Po najnovšej honbe na šéfov významných zložiek štátu, ako je SIS a Národný bezpečnostný úrad, zostala verejnosť poriadne zmätená, nahnevaná a rozhádaná hádam ešte viac ako pred pár mesiacmi. Z jednej strany počúva silné vyjadrenia o akomsi prevrate, dokonca výzvy na vypovedanie občianskej poslušnosti, z druhej rezignovane znejúce slová o nastoľovaní spravodlivosti. To všetko spôsobené práve vojnou v bezpečnostných zložkách, pri ktorej súčasné vedenie krajiny absolútne zlyhalo. Ľudia sa len bezradne pýtajú: Čo sa to, preboha, deje? Kto je dobrý a kto zlý? Kde je pravda?
V redakcii PLUS 7 DNÍ sme v tejto súvislosti pripravili súhrn, ktorý môže pomôcť verejnosti aspoň čiastočne sa zorientovať v spleti nitiek vojny v bezpečnostných zložkách. Treba však zdôrazniť, že hľadať skutočnú pravdu, dobro či zlo nie je v našich silách a ani možnostiach.
Rozviazané ruky
Na začiatku všetkého držali karty v rukách politici, ktorí sa do vlády dostali po voľbách v marci 2020. Lídri strán typu Igor Matovič či Veronika Remišová opojení práve získanou mocou zahodili všetky zábrany. Ako najvyšší štátni predstavitelia sa pasovali do úlohy vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov zároveň, keď vytvárali všelijaké pexesá a šibenice s hlavami ľudí, ktorým sľubovali tvrdé tresty. Dopredu tak dávali orgánom činným v trestnom konaní v podstate návod a povolenie konať tak, aby naplnili ich očakávania. Vládnuci politici to nazvali rozviazanými rukami, ktoré postupne posilnili zvolením bývalého politika Daniela Lipšica do čela Úradu špeciálnej prokuratúry.
Začiatok Makóom
Fakt je, že po voľbách v roku 2020 prahla po očiste spoločnosti aj značná časť národa. Dlhé roky spojené s vládou strany Smer boli poznačené rôznymi podozreniami aj na krytie spriaznených oligarchov, podnikateľov. Prvé náznaky toho, že orgány začínajú plniť očakávania verejnosti, sa začali črtať na jeseň 2020, keď v rukách polície skončila prvá veľká ryba. Išlo o bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, muža považovaného za jedného z najväčších hriešnikov z čias poslednej Ficovej vlády. Šepkalo sa, že Makó svoju funkciu vo veľkom zneužíval na vydieranie a vypaľovanie podnikateľov.
Už krátko nato, ako si kukláči aj za pomoci vrtuľníka v septembri 2020 prišli po neho do obce Jelenec, sa k svojej trestnej činnosti začal priznávať. A zároveň vypovedal proti ďalším bývalým vysokopostaveným funkcionárom, ale aj známym podnikateľom. Hovorí sa, že Makó svoje svedectvo poskytuje vo vyše 80 prípadoch! Napriek tomu, že svojou trestnou činnosťou zarobil milióny eur a v podstate je považovaný za hlavu skupiny vydierajúcej podnikateľov, dodnes nebol za nič právoplatne odsúdený. Orgány dokonca taja, v koľkých prípadoch čelí obvineniu a či vôbec nejakému čelí.
Veľké kauzy
Makó svojou spoluprácou otvoril dvere do ďalších konaní. Na základe jeho výpovedí sa spustili kauzy ako Očistec či Judáš, v rámci ktorých skončilo zadržané aj celé bývalé vedenie Policajného zboru. Nechýbal Tibor Gašpar, Milan Lučanský, Bernard Slobodník, Robert Krajmer, ale ani ľudia z finančnej správy či SIS. Bol medzi nimi aj námestník tajných Boris Beňa či neskôr šéf finančnej správy František Imrecze.
To všetko sa dialo na prelome rokov 2020 a 2021, keď mala polícia veľkú podporu verejnosti. Takmer nikto si v tom čase ešte nevšímal alebo si nechcel všímať prvé náznaky toho, že nie všetko musí byť s kostolným poriadkom. Že orgány nemusia pri rozhodnutiach vždy vychádzať z relevantných dôkazov. Za veľkolepé akcie, na ktoré využívali desiatky po zuby ozbrojených kukláčov, žali dokonca ovácie. Na túto vlnu rýchlo naskočili aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí akoby prestali dozerať na zákonné postupy polície a konali tak, ako očakávala verejnosť. Situácia sa ešte viac vyhrotila po nástupe Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora.
Kajúcnici
Hru na očistu spoločnosti začali postupne čoraz viac miešať spolupracujúci obvinení, takzvaní kajúcnici. Ide o ľudí, ktorí sa po zadržaní priznajú k páchaniu trestnej činnosti a zároveň vypovedajú proti spolupáchateľom. V exponovaných kauzách sa ich od roku 2020 vynorilo hneď niekoľko. Medzi najznámejších patria už spomínaný Makó, ale – ako sa hovorí – spievať začal aj Boris Beňa, bývalý šéf finančnej jednotky Bernard Slobodník či František Imrecze. Hoci sú kajúcnici dôležitým prvkom trestných konaní, ich svedectvá majú byť využívané len ako podporné prvky materiálnych dôkazov. V známych a mimoriadne sledovaný kauzách však nastala zvláštna situácia.
Mnoho prípadov začalo stáť len na výpovediach kajúcnikov, ktorým orgány poskytli neobvykle výhodné podmienky. Prepustenie z väzby na slobodu či znižovanie trestných sadzieb sa stali pravidlom, ktoré sa napokon pretavilo do neuveriteľnej veci. Hoci sa kajúcnici priznávali aj k závažnejším skutkom, tvrdším trestom sa vďaka dohode s prokurátormi úplne vyhli. Podpísané s nimi boli napokon len dohody o vine a treste. V praxi to vyzeralo tak, že za mrežami v konečnom dôsledku neskončil takmer žiadny kajúcnik, ktorý v minulosti vo vysokej štátnej pozícii páchal závažnú trestnú činnosť. To sa už naplno vynorili otázky, či nejde o sprosté kupčenie. Začalo sa špekulovať o tom, že elitní príslušníci a prokurátori, ktorým národ držal palce, začínajú s kajúcnikmi obchodovať.
Tiger
Ukázalo sa, že medzi kajúcnikmi začalo relatívne často figurovať meno Petra Petrova, prezývaného Tiger. Ide o podnikateľa, ktorý má za ušami ekonomické podvody a spolupracoval s členmi mafiánskej skupiny takáčovci. A bol tiež dobrý známy policajného funkcionára Bernarda Slobodníka.
Tiger začal vystupovať v niekoľkých známych kauzách, v ktorých potvrdzoval práve Slobodníkove výpovede. Skupina elitných vyšetrovateľov a prokurátorov z neho spravila takpovediac ďalšieho kľúčového svedka. Na jar 2021 ho však zadržali príslušníci NAKA z Košíc, za čo si, v tom čase prekvapujúco, vyslúžili kritiku od samotného ministra vnútra Romana Mikulca. Petrova sa zastal, pričom dôvody doteraz nevysvetlil.
Zadržanie Petrova sa však napokon ukázalo ako dobrý ťah. Počas výpovede totiž vydal polícii množstvo materiálu, po ktorého preskúmaní sa jej podarilo otvoriť niekoľko ďalších konaní. Petrov sa aj sám priznal k spáchaniu niekoľkých závažných skutkov.
Sledovaný SIS
O aktivity Petra Petrova sa však zaujímala aj tajná služba. Naznačili to udalosti posledných dní, keď vysvitlo, že na neho na jar 2021 po súhlase súdu nasadila informačno-technické prostriedky, teda ho odpočúvali. A zachytila mimoriadne závažné informácie.
Petrov podľa všetkého pomáhal istej časti vyšetrovateľov NAKA združeným okolo Jána Čurillu, teda tým, ktorí zastrešujú kauzy Očistec či Judáš, zabezpečovať dôkazy. Vraj dohadoval výpovede svedkov podľa potrieb týchto vyšetrovateľov. Inými slovami, zrodilo sa podozrenie, že kauzy môžu byť manipulované.
SIS v tejto súvislosti spracovala správu, ktorú jej vtedajší šéf Michal Aláč na tajnom stretnutí v máji 2021 odovzdal všetkým dôležitým predstaviteľom štátu vrátane premiéra, prezidentky či generálneho prokurátora.
Výstupy z odposluchov Petrova zo strany SIS sa stali základom na otvorenie vyšetrovania príslušníkov NAKA prezývaných čurillovci.
Tím Oblúk
Na tento účel vznikla v rámci Úradu inšpekčnej služby špecializovaná skupina Oblúk, ktorej šéfkou sa stala Diana Santusová. Tento tím mal preveriť a potvrdiť alebo vyvrátiť, či čurillovci postupujú pri vyšetrovaní exponovaných káuz len zákonnou cestou alebo môžu aj manipulovať výpovede svedkov. Tím Oblúk požiadal v rámci vyšetrovania aj o nasadenie odpočúvania do kancelárie príslušníkov NAKA, čomu súd vyhovel. Informácie zbieral a vyhodnocoval niekoľko mesiacov.
V reakcii na to plánoval tím Oblúk v lete 2021 zrealizovať zásah na zadržanie dvoch členov mafiánskej skupiny takáčovci Mateja Zemana a Csabu Dömötöra, ako i podnikateľa Petra Petrova. Všetci menovaní boli podozriví, že poskytujú výpovede prispôsobené pre potreby čurillovcov.
Zásah tímu Oblúk však bol zmarený, a to priamo vtedajším policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, ktorý tak konal po telefonáte ministra vnútra Romana Mikulca. Zemanovi a Petrovovi sa podarilo ujsť. Santusovej tím chytil len Dömötöra, ktorý sa priznal, že nie vždy hovoril pred čurillovcami úplnú pravdu. Za krivú výpoveď ho odsúdili na základe dohody o vine a treste na 32 mesiacov podmienečne. Stíhaniu za stopnutie akcie tímu Oblúk čelí aj Kovařík, na ktorého podal prokurátor v tejto veci obžalobu.
Konanie čurillovcov
Z nahrávok zachytených v kancelárii elitných vyšetrovateľov okrem iného vyplynulo podozrenie, že čurillovci sa dozvedeli o svojom vyšetrovaní. Aby chránili vlastnú kožu, začali zo svojich pozícií podnikať kroky na zastavenie práce tímu Oblúk. Zo všetkých, ktorí sa podpísali pod jeho vznik, ako i z jeho členov začali doslova na kolene, teda bez dôkazov a reálneho základu, vyrábať zločineckú skupinu.
Za toto konanie zachytené na nahrávkach obvinili v septembri 2021 štyroch príslušníkov vrátane Jána Čurillu. Zadržaný bol aj Pavol Ďurka, Štefan Mašín a Milan Sabota. Posledne menovaný sa prekvapujúco priznal k všetkému, čo mu bolo kladené za vinu. Teda, že skupina nezvyčajným spôsobom vyrábala uznesenie o vznesení obvinenia členov tímu Oblúk a ďalších zo založenia zločineckej skupiny.
Čurillu a Ďurku vzal okresný súd do väzby, krajský ich však prepustil, pričom napriek Sabotovmu priznaniu konštatoval, že stíhanie čurillovcov je nedôvodné. Touto jednou vetou spôsobil zlom v stíhaní vyšetrovateľov, ktorí sami seba označovali za chránenú zver. Napriek tomu, že obvinenie voči nim zrušené nebolo, celou svojou váhou sa za nich postavila dokonca prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tak zasiahla do stále prebiehajúceho vyšetrovania.
A stále obvineným čurillovcom dala doslova krídla. Takmer všetkých namiesto dočasného postavenia mimo služby, čo ukladá zákon, naopak, povýšili a postupne sa dostali do riadiacich pozícií.
Paralelné vyšetrovanie
Dianie okolo čurillovcov vyvrcholilo zrušením tímu Oblúk. Treba však zdôrazniť, že elitní príslušníci čelia obvineniu aj naďalej, pričom ich prípad sa nachádza v štádiu krátko pred podaním obžaloby. Zrušením tímu Oblúk došlo len k sťaženiu práce na prípade, pre ktorý bol pôvodne založený. A to vyvrátiť alebo potvrdiť, že sa mohli manipulovať známe kauzy.
Oblúk totiž nemal nič spoločné s obvinením čurillovcov. Ich kauzu mal na stole úplne iný vyšetrovateľ.
Aktuálnym dianím nastala paradoxná situácia. NAKA začala totiž konať voči údajnej zločineckej skupine podieľajúcej sa na diskreditácii čurillovcov vo veci, v ktorej na nich plánuje prokurátor podať obžalobu. Inými slovami, v súčasnosti prebiehajú dve paralelné konania. V jednom sú čurillovci trestne stíhaní za to, že chceli zo Santusovej a spol. umelo vyrobiť zločineckú skupinu, a v druhom majú byť sami obeťami tejto zločineckej skupiny. Na pochopenie skutočne veľmi náročné.
Situácia je mimoriadne nebezpečná, ak vezmeme do úvahy fakt, kam sa to celé krátko pred voľbami posunulo.
Rozuzlenie
Posunulo sa to do trestného stíhania najvyššie postavených predstaviteľov dvoch bezpečnostných zložiek štátu, ktorými sú dnes už odvolaný šéf SIS Michal Aláč a riaditeľ NBÚ Roman Konečný. Spolu s nimi skončil na NAKA aj Aláčov predchodca Vladimír Pčolinský. Všetci čelia závažným obvineniam, exšéfovia tajných však dokonca z toho, že zosnovali a založili zločineckú skupinu. Na jej čele údajne stál v súčasnosti obžalovaný podnikateľ na úteku Peter Košč, prezývaný pán X.
Skupina vraj vznikla niekedy v roku 2016, aktivovať sa však údajne začala až na prelome rokov 2020 a 2021 (čo robila medzitým, sa v uznesení nespomína). Informácie pochádzajú od utajeného, kľúčového svedka kauzy Rozuzlenie. Tento svedok predostrel orgánom verziu o tom, že Koščova skupina sa začala aktivizovať po zadržaní bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Ale najmä po zatknutí námestníka SIS Borisa Beňu. Vtedy vraj v tajnej službe zavládla skutočná panika.
„Po zadržaní Vladimíra Pčolinského v marci 2021 sa začali zbierať v rámci SIS informácie. Išlo hlavne o to, aby sa v rámci SIS získali akékoľvek informácie, ktoré by viedli k spochybneniu Borisa Beňu ako kľúčového svedka,“ vypovedá utajený svedok. Podľa neho SIS plánovala diskreditovať príslušníkov NAKA okolo Jána Čurillu, a to tak, že dala odpočúvať podnikateľa Petrova, teda jedného z dôležitých spolupracujúcich obvinených.
Informačno-technické prostriedky nasadila tajná služba na Petrova oficiálne pre závažné podozrenie z páchania ekonomickej trestnej činnosti, podľa utajeného svedka však hlavným cieľom bolo zistiť, o čom sa rozpráva s vyšetrovateľmi káuz Očistec či Judáš. Práve výstupy z Petrovových odposluchov vraj tvorili gro informácií v utajenej správe z dielne SIS, ktorú neskôr Aláč predložil všetkým dôležitým predstaviteľom štátu.
Aláč a Pčolinský vinu popierajú. Tvrdia, že utajený svedok tára. Obaja sú stíhaní na slobode.
Aláč bol pre obvinenie stiahnutý z funkcie, na druhej strane, obvinení vyšetrovatelia NAKA v polícii pracujú ďalej, nejeden dokonca vo vyššej funkcii ako pôvodne. A to s požehnaním nielen policajných špičiek, ale dokonca najvyšších predstaviteľov štátu.
