Jana Šimíčková

A nie s hocikým, ale rovno s prezidentom Slovenskej republiky. V katastri je ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti zapísaný Andrej Kiska. Má to však háčik. Ján Franc mu parcelu s rozlohou vyše 12-tisíc štvorcových metrov nikdy nepredal, nedaroval ani iným spôsobom neposkytol do užívania. Na to, že mu už nepatrí, prišiel zhruba pred dvoma rokmi náhodou. Odvtedy o pozemok bojuje, lenže bez väčšieho úspechu. Nuž a aby tých polien, ktoré mu padajú pod nohy, nebolo málo, pred časom Ján Franc zistil, že z jednej parcely, ktorá záhadným spôsobom zmenila majiteľa, sú dnes tri. Novej situácii preto musel prispôsobiť žalobu, ktorú na hlavu štátu podal vlani na jeseň.

Na poslednom pojednávaní na Okresnom súde v Poprade si obe strany sporu vypočuli ďalšie zaujímavé informácie. Napríklad, že sudcovi, ktorý má v kauze okolo pozemku vo Veľkom Slavkove rozhodnúť, sa ktosi vyhráža.

Prítomným to hneď v úvode pojednávania povedal sudca Miroslav Radačovský. Mimochodom, jeden z mála mužov v talári, ktorý nemá problém s verejným vystupovaním. Možno práve tak si ho vyhliadol anonymný pisateľ, ktorý sudcu vystríhal, aby dal od prípadu ruky preč, ináč bude na živote ohrozený nielen on, ale aj jeho rodina. „Možno niekto nie je rád, že pojednávam, možno niekto nemá rád mňa a asi ani moju rodinu. V genetickej výbave strach nemám, ale som opatrný,“ reagoval na margo obsahu listu Miroslav Radačovský. Upozornil pritom, že keby sa hneď aj niečo stalo, prípad sa nekončí, pretože na stôl ho dostane iný sudca.

Zaujímavosťou posledného pojednávania v spore o pozemok vo Veľkom Slavkove medzi popradským zubárom Francom a prezidentom Kiskom bola nesporne skutočnosť, že verejnosť si opäť vypočula čo-to o nefunkčnosti štátnych inštitúcií. Tentoraz išlo o Geodetický a kartografický ústav SR, ktorý nie je schopný na vyžiadanie poskytnúť súdu všetky listiny potrebné na pojednávanie a rozhodnutie. Nachádzajú sa totiž v archíve v Liptovskom Mikuláši. Konkrétne v budove patriacej súkromnej spoločnosti, ktorá ju však pre spor s menovaným štátnym ústavom pred rokmi jednoducho zamkla a prístup do nej odmieta, a to do vyriešenia celej situácie, čím sa zrejme myslí zaplatenie niekoľkých miliónov eur za nájom, čo však ústav geodézie odmieta.

A tak súkromná firma zadržiava archív dôležitých štátnych dokumentov, pričom rozuzlenie kauzy je podľa všetkého v nedohľadne. Áno, aj to sa môže stať v jednej demokratickej krajine.

V spore Jána Franca s Andrejom Kiskom súd potreboval všetky listy vlastníctva k predmetnej parcele. Niektoré z nich, tie pôvodné, sa nachádzajú práve v objekte v Liptovskom Mikuláši. V súvislosti s pozemkom vo Veľkom Slavkove bude pritom takýchto listov vlastníctva potrebných hneď niekoľko. Zaujímavý bude hádam aj ten, ktorého číslo je zapísané v zmluve o predaji sporného pozemku medzi istým pánom z obce Lučivná a inžinierom Kiskom z roku 1999. Podľa našich informácií totiž v dokumente číslo listu vlastníctva chýbalo. Dopátrať k nemu sa nám nepodarilo ani na katastrálnom odbore v Poprade, teda v okrese, pod ktorý obec Veľký Slavkov spadá.

Dozvedeli sme sa tam, že uvedená parcela sa nachádza na liste vlastníctva, kde ako jej majiteľ figuruje len Andrej Kiska. Vyzerá to, akoby bol jej prvý vlastník. Čo bolo s pozemkom predtým, nevedno. Jeho minulosť zostáva záhadou. „Zrejme došlo k nejakým pozemkovým úpravám,“ rozmýšľala s nami začiatkom tohto roka, keď sme katastrálny odbor navštívili, jeho pracovníčka.

Hoci odborníci vysvetlili, že chýbajúce číslo listu vlastníctva na zmluve z roku 1999 nemusí byť problém, situácia okolo sporného pozemku naznačuje, že v minulosti sa s ním iste diali nejaké čachre. Podľa vyjadrení Jána Franca bola totiž parcela s veľkosťou 12 105 štvorcových metrov pôvodne súčasťou väčšieho celku. Kedy, za akých okolností a na čí pokyn došlo k jej odčleneniu, však netuší. Štátne orgány to zrejme neboli.

Tie sa totiž pod zmeny podpísali až v uplynulých mesiacoch, keď vo Veľkom Slavkove došlo k oficiálnym pozemkovým úpravám. Stalo sa tak na základe rozhodnutia Okresného úradu Poprad, konkrétne jeho pozemkového a lesného odboru, zo dňa 12. januára 2018, ktorý vtedy odobril vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Veľký Slavkov, schválených v apríli 2017.

Na celý tento proces sa kompetentní pripravovali už od roku 1991. Prečo boli pozemkové úpravy nariadené? „Z dôvodu, že pozemkové úpravy sú potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona. Na základe uznesenia vlády č. 78/1996 zo dňa 1. februára 1996 vláda SR uložila ministrovi pôdohospodárstva SR zabezpečiť na území riešenom územným plánom veľkého územného celku Vysoké Tatry, Západné Tatry, Orava a Spišská Magura prednostné vypracovanie projektov pozemkových úprav v katastrálnych územiach ležiacich z hľadiska ekologického v narušenej krajine,“ napísalo nám ministerstvo vnútra, ktoré kompetenčne zastrešuje okresné úrady. Dozvedeli sme sa tiež, že tieto pozemkové úpravy sa dotkli dovedna 8 739 pôvodných parciel s celkovou výmerou 1 102 hektárov. Zmeny na listoch vlastníctva pocítilo 719 majiteľov.

Bol medzi nimi aj Andrej Kiska, ktorého pôvodná parcela bola rozdelená na tri menšie. Samozrejme, došlo aj k ich prečíslovaniu, čo však opäť skomplikovalo situáciu doktorovi Francovi. Na základe týchto zmien musel zasiahnuť do žaloby a uviesť v nej nové skutočnosti. Keby si to však nebol všimol, jeho boj o majetok by sa zrejme zase predĺžil.

Trvať bude aj tak ešte niekoľko mesiacov. Sudca Radačovský totiž na poslednom pojednávaní nerozhodol, komu sporné pozemky patria. Nemá na to dosť dôkazov. Kým ich nezozbiera, zubár z Popradu musí byť stále v strehu a prezident Kiska musí dookola vysvetľovať, že k lukratívnemu pozemku pod Tatrami, ktorý v roku 1999 kúpil v prepočte za 1 800 eur, pričom dnes má hodnotu vyše milióna eur, prišiel v dobrej viere ako poctivý občan Slovenska.

Kauza prezidenta Kisku: Pôvodný majiteľ pozemkov pod Tatrami je v šoku z konania hlavy štátu

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás