Zatiaľ čo cestári sa presťahovali do budovy spájanej s Kollárom, ÚPN zostal bez priestorov

Sťahujú sa po 8-krát: ÚPN je bez sídla a cestári ušli do budovy prepojenej na Kollára 

Životu nebezpečná budova: Cestári ušli do priestorov prepojených na Kollára a ÚPN je bez sídla

Jana Šimíčková

Slúži celému národu, aby nezabudol, že kedysi žil v&nbsp;neslobode a&nbsp;totalite, napriek tomu sa voči nemu štát správa, akoby šlo o&nbsp;jeho nechcené dieťa. Ústav pamäti národa oslávil v&nbsp;máji dvadsať rokov od začiatku svojej činnosti, no ani po toľkom čase si výročie vzniku nepripomenul vo vlastnom sídle. Sťahovanie z&nbsp;vypožičaných priestorov ho čaká aj v&nbsp;najbližšom čase. Premiestňovať sa pritom musí už ôsmykrát. 

Kam sa podeje aktuálne, vedenie ústavu zatiaľ netuší. „Oslovili sme verejné inštitúcie so žiadosťou o&nbsp;poskytnutie kancelárskych priestorov na výpožičku v&nbsp;Bratislave, kde má ústav podľa zákona sídliť. Doteraz sme nedostali relevantnú ponuku, takže predpokladáme potrebu komerčného prenájmu priestorov,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ hovorca ÚPN Michal Miklovič.

Vhodné a&nbsp;cenovo dostupné priestory začal ÚPN hľadať ešte začiatkom tohto roka, keď sa dozvedel, že z tých terajších sa&nbsp; musí vysťahovať. Nachádzajú sa na Miletičovej ulici v&nbsp;Bratislave a&nbsp;ich vlastníkom je štátna organizácia Slovenská správa ciest. Dočasnú strechu nad hlavou cestári poskytli ústavu koncom roka 2014. Vtedajší šéf ÚPN Ondej Krajňák konštatoval, že je veľmi únavné, ak musia opakovane venovať niekoľko mesiacov hľadaniu nových priestorov a&nbsp;sťahovaniu. „Potom sa nemôžete v&nbsp;plnej miere venovať témam, pre ktoré ústav vznikol. Skutočnosť, že ÚPN stále nemá vlastné priestory, svedčí o&nbsp;vzťahu štátu k&nbsp;ustanovizni, ktorá sa vyrovnáva s&nbsp;obdobím neslobody,“ povedal Krajňák pri príležitosti siedmeho sťahovania inštitúcie.

Niekoľkokrát predlžovaná zmluva o&nbsp;výpožičke časti budovy na Miletičovej ulici vyprší 28. októbra tohto roka. „V&nbsp;januári nás Slovenská správa ciest informovala, že Ústavu pamäti národa zmluvu nepredĺži z&nbsp;dôvodu, že budova nie je vo vyhovujúcom stave, pričom tento stav nie je zdravie ohrozujúci,“ priblížil aktuálnu situáciu hovorca ÚPN Michal Miklovič.

Uvedeným vyjadrením tak trocha vyvrátil tvrdenia cestárov, ktorí sa zo svojho objektu pred časom odsťahovali do prenaja­tých, luxusnejších priestorov v&nbsp;administratívnej budove patriacej súkromnej firme prepojenej na predsedu Národnej rady&nbsp; SR Borisa Kollára. Zmenu sídla dôvodili nielen nevyhovujúcim stavom svojho objektu, ale i&nbsp;tým, že je životu nebezpečná, keďže sa v&nbsp;nej vyskytuje azbest. 

Ústav pamäti národa na základe vyúčtovacích faktúr uhradil za rok 2022 cestárom pomernú časť nákladov za výpožičku časti budovy v&nbsp;sume len málo vyššej ako 48-tisíc eur. Prípadný komerčný prenájom, na ktorý bude ÚPN od novembra odkázaný, vyjde podľa všetkého drahšie. „V&nbsp;tejto súvislosti komunikujeme aj s&nbsp;ministerstvom financií, keďže schválený rozpočet s&nbsp;takou­to položkou neráta,“ priblížil Miklovič.

Situáciu nateraz nerieši ani skutočnosť, že Ústav pamäti národa získal v&nbsp;roku 2021 na neurčito do svojej správy budovu v&nbsp;širšom centra hlavného mesta. Kedysi v&nbsp;ňom sídlila časť Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Nehnuteľnosť však potrebuje kompletnú obnovu.

„V&nbsp;tejto súvislosti bola 19. mája 2021 vyhlásená architektonická súťaž na rekonštrukciu budovy, ktorej výsledky budú vyhlásené 15. septembra tohto roka. Ukončenie rekonštrukcie a&nbsp;presťahovanie kancelárskych i&nbsp;archívnych zložiek predpokladáme v&nbsp;roku 2028,“ priblížil hovorca ÚPN. Zatiaľ nevedel spresniť sumu potrebnú na uvedené účely, závisí od finálnej podoby architektonického riešenia.

Ústav pamäti národa začal svoju činnosť 1. mája 2003. Je tak jednou z&nbsp;najmladších inštitúcií na Slovensku. Na svojej webovej stránke v&nbsp;tejto súvislosti píše, že hoci snaha o&nbsp;jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v&nbsp;novembri ’89, politická vôľa v&nbsp;spoločnosti sa na takýto krok našla až v&nbsp;roku 2002. Slovenský parlament vtedy schválil takzvaný zákon o&nbsp;pamäti národa, ktorého autorom bol prvý predseda Správnej rady ÚPN Ján Langoš.

Úlohou ústavu je sprístupňovať širokej verejnosti informácie o&nbsp;utajenej činnosti represívnych orgánov v&nbsp;období neslobody, teda v&nbsp;rokoch 1939 až 1989, a&nbsp;určiť zodpovednosť za „vraždenie, zotročovanie, lúpenie a&nbsp;ponižovanie, morálny a&nbsp;hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a&nbsp;terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a&nbsp;zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a&nbsp;kultúry na politické a&nbsp;ideologické účely“. Po tragickej smrti Jána Langoša v&nbsp;júni 2006, zahynul pri autonehode na ceste medzi Turňou nad Bodvou a&nbsp;Drienovcom, sa na poste šéfa ÚPN vystriedali piati jeho nástupcovia. V&nbsp;súčasnosti ústav vedie Jerguš Sivoš.

Životu nebezpečná budova: Cestári ušli do priestorov prepojených na Kollára a ÚPN je bez sídla

Jana Šimíčková

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Životu nebezpečná budova: Cestári ušli do priestorov prepojených na Kollára a ÚPN je bez sídla

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Richterová v akcii! Exmilenca Kollára natrela aj v kauze spojenej so sťahovaním cestárov

Kočner chce odškodné, vlky sa pustili do oviec a po Klusovi konečne nominácia odborníka

V tieni dôležitého rozhodnutia! Zo Zuzany Čaputovej sa stala čerstvá päťdesiatnička

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás