Musím s vami hovoriť o Krivočenkovi, - povedal hneď po príchode do redakcie PLUS 7 DNÍ muž, ktorého len pred pár dňami prepustili z väzby. Sedel tam za marenie výkonu úradného rozhodnutia, keď šoféroval napriek odobratému vodičáku.
Roztrhaný list
„Nie som neviniatko, ale už som si za dva týždne na slobode aj našiel prácu, jazdím na upratovacom vozíku v nákupnom centre. A musím vám povedať, ako to bolo s Ľubom Krivočenkom, bol to dobrý chlap, kvázi kamarát, zaslúži si, aby sa vedelo, čo sa dialo,“ vyhlásil chlapík a predstavil sa, že je Peter Pobeha. O tom, ako prepukol kovid u advokáta Krivočenka a čo sa s ním od začiatku dialo, mal podrobný prehľad. S Krivočenkom totiž spolu sedeli na otvorenom oddelení väznice, cely mali blízko seba. O spoluväzňovi Petrovi počula aj manželka Krivočenka Beáta, ktorú sme kontaktovali.
„Od siedmej rána do večera do deviatej sme boli medzi celami otvorení, mohli sme chodiť pomedzi seba. Preto sa to volá otvorené oddelenie. V kuchynke sme si mohli uvariť kávu, keď sme chceli, zohriať jedlo, ak sme si ho kúpili v bufete, sledovať televíziu od rána. Zatvárali nás na obed, keď bol výdaj stravy, o tretej bol sčiták, keď nás počítali, či niekto neušiel, a večer nás znovu zatvárali,“ hovorí. S Krivočenkom si vraj „sadli“ hneď od začiatku, advokát mu radil, ako postupovať v jeho veciach, hrávali pingpong. Preto keď čítal o jeho smrti, rozhodol sa nás kontaktovať.
V cele nám vraj aj napísal list, ale podľa vlastných slov ho musel roztrhať, lebo pri cenzúre väzenskej pošty si ho všimol referent a dal mu na výber, či ho pošle alebo sa presunie z otvoreného oddelenia s voľným pohybom po poschodí do uzavretej časti, kde by bol okrem vychádzky zatvorený za mrežami. „Ale to nemám ako dokázať,“ skonštatoval muž a vytiahol z vrecka denník, ktorý si písal počas pobytu vo väzbe. Niekoľko strán sa skutočne týkalo advokáta Krivočenka.
Štát zlyhal
Ľubomír Krivočenko 28. februára 2021 podľahol ochoreniu COVID-19. Zomrel za väzenskými múrmi, keď sa štátu nepodarilo zabezpečiť umelú pľúcnu ventiláciu a doslova ho nechali udusiť sa. „Bohužiaľ, v danom momente sa voľné lôžko nenašlo. V poradí boli ešte ďalšie osoby z iných nemocníc, ktoré sa nevedeli zaradiť na pľúcnu ventiláciu,“ skonštatovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Nebola to pravda, ako vyplynulo z následného prešetrovania advokátovej smrti bývalou ombudsmankou Máriou Patakyovou. „Len v Trenčianskom kraji bolo podľa údajov NCZI jedno voľné lôžko,“ uviedla v stanovisku Patakyová výsledky svojich zistení, ktoré šokovali nielen pozostalých po advokátovi, ale aj verejnosť.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou napriek tomu dospel k záveru, že väzenskí lekári nepochybili. „Ani umelá pľúcna ventilácia nie je zárukou prežitia,“ napísali vo svojom závere vdove po advokátovi.
„Oni si azda myslia, že ma tým nejako presvedčia? To, že nie je zárukou, neznamená, že mu ju nemali dať!“ rozčuľovala sa Beáta Krivočenková. „Keď ste vo väzbe, mizne fakt, že ste ľudská bytosť, prestávate byť človekom,“ vyhlásila vlani v lete nešťastná Krivočenková pre PLUS 7 DNÍ.
Aktuálne ešte stále prebieha vyšetrovanie advokátovej smrti na trenčianskej polícii. Zistili sme, že už majú k dispozícii súdnoznalecký posudok, podľa ktorého väzenskí lekári svojím prístupom nepochybili. „Všetko je vraj lege artis, teda v súlade so zákonom. Nemôžem tomu uveriť. Vkladám ešte nádej, že na Slovensko má prísť tento rok delegácia z Rady Európy, ktorá ide skúmať zlé zaobchádzanie vo väzniciach, tu chcú všetko zahrabať pod koberec,“ reagovala na posudok Beáta Krivočenková, ktorá sa stále ťažko spamätáva zo smrti manžela, s ktorým prežila štyridsať rokov, a nevie zabudnúť ani na to, že jej neumožnili žiadny kontakt s ním po prevoze do väzenskej nemocnice.
Žiadne vitamíny, stačí liek
„Ja som za vami prišiel, lebo aj Ľubo povedal, že mu neskoro pomohli. Vykašľali sa naňho od samého začiatku,“ hovorí Peter, Krivočenkov spoluväzeň. Kovid podľa jeho diára vypukol v bratislavskej väznici 9. februára 2021, keď testy odhalili dvoch nakazených. Väzňov dali do karantény, nikto teda nemohol vyjsť z cely. O dva dni bolo infikovaných už päť väzňov.
„Prebiehalo to asi tak, že chodil doktor s dvoma sestričkami v tých ochranných skafandroch, otvorili bufetku, teda to okienko na dverách, cez ktoré sa podáva strava, a pýtali sa, ako sa cítime. V našej cele sme boli štyria a všetci sme sa, našťastie, cítili zdravo, žiadna teplota, nič. Doktor len povedal, že keby sa niekto cítil zle, máme zazvoniť, dajú nám paralen a máme veľa piť,“ spomína.
Týždeň po prvom výskyte kovidu zrazu nastal na oddelení hluk. „Mali sme tie cely blízko, tam všetko počuť, však sme si aj navzájom volali často, aby sme sa pozdravili,“ vysvetľuje Pobeha. Dňa 16. alebo 17. februára počul, ako väzeň Slávko, ktorý bol s advokátom Krivočenkom v cele, zvoní a hovorí referentovi, že niekomu na izbe je zle a vracia.
„Na druhý deň chodil doktor a nechal nám otvorenú bufetku, tak sme počuli, čo sa v jeho cele deje. Ľubovi je vraj zle, má teploty a necíti sa dobre. Slávko povedal doktorovi, nech ho dajú aspoň na ošetrovňu, aby to nekolovalo. Ľubo ešte mohol chodiť, ale videl som jeho tvár, bol úplne vyblednutý a vyzeral, že na tom fakt nie je dobre. Aj on prosil doktora, nech ho dá na ošetrovňu, a že má peniaze, chce si kúpiť vitamíny. Doktor povedal, že on mu môže dať jedine paralen a keď sa necíti dobre, nech poprosí veliteľa, aby mu pustil sprchu a ovlažil sa vodou,“ spomína na začiatky Krivočenkovej choroby spoluväzeň.
Búchali zbytočne
Večer sa situácia zhoršila. „Už zasa zvonili, búchali, že Ľubovi je čoraz horšie a horšie, je celý mokrý, ťažko sa mu dýcha, nech mu zavolajú doktora. Odkázali mu, že nech počká do rána, lebo nebudú volať pohotovosť zato, že má niekto teplotu, že na to tam oni nie sú,“ opisuje udalosti spoluväzeň. To, že sa Krivočenkovi zle dýchalo, považoval za zlé znamenie, lebo napriek vyššiemu veku mal dobrú kondičku a bežne ho v pingpongu porážal. „Boli tam aj 22- a 25-roční chalani, ktorí mu nestíhali. Možno mal tú výhodu, že na rozdiel od nás nebol obutý v šľapkách. Vždy som sa mu smial, že hral bosý, že prechladne. Ale on že nie, že je naučený z bicykla, že toto je pre neho malina,“ spomína Pobeha.
Ráno, hneď keď prišla nová zmena, udalosti nabrali hrozivejší spád. Slávko vraj búšil na dvere, že nech hneď príde doktor, pretože Krivočenkovi je veľmi zle. Nevládal už ani prejsť k okienku, jeho spoluväzni žiadali o lekársku pomoc.
„Povedali mu, že teraz nemajú čas, že mu pustia sprchu, keď má teplotu, aby sa ovlažil. Nemohli sme robiť s chalanmi proti tomu vôbec nič. Oni mu proste zabuchli okienko na cele a pokračovali vo vizite. Pýtali sme sa: ‚Pán doktor, čo je s Ľubom?‘ Vraj určite nič, že to vymýšľa. Tak vravím, keď niekto vymýšľa, asi nebúcha celú noc na dvere a neprosí, aby mu poslali pohotovosť… A on to zvrtol na to, že ako sa my cítime a či nepotrebujeme paralen,“ spomína Pobeha na dianie.
Do stratena
Potom nastalo na chodbe úplné ticho a prestalo aj búchanie z cely. Bolo to ticho pred búrkou. „Poobede, niečo po tretej, chalani zas búchali na dvere, že Ľubo je na tom veľmi zle, nech mu zavolajú sanitku alebo ho dajú na ošetrovňu. Došiel veliteľ zmeny a keď videl, že Ľubo je na tom naozaj zle, spravili mu eskortu a odviezli ho najprv na vyšetrenia a potom do väzenskej nemocnice,“ opisuje udalosti Krivočenkov spoluväzeň.
Peter Pobeha je presvedčený, že vo väznici Krivočenkov stav podcenili. Keď mal zdravotné komplikácie z kovidu ďalší väzeň, už ho rovno mimoriadne eskortovali do Trenčína. Pri Krivočenkovi však naťahovali čas.
Keď sa vrátil z väzenskej nemocnice iný spoluväzeň, povedal im, že advokát je na tom biedne a sám mu vraj povedal, že mu neskoro pomohli. „Prečo sa musel 24 hodín doprosovať o pomoc? Ani saturáciu mu nemerali. Prosil o vitamíny, tabletky, mal peniaze na účte a nič - jedno veľké svinstvo. Vykašľali sa naňho,“ hnevá sa Pobeha.
O jeho smrti sa dozvedeli náhodou. „Slávko sa, neviem ako, skontaktoval s Ľubovou manželkou a vtedy sme sa dozvedeli, že Ľubo zomrel v Trenčíne. Mali sme ani nie že zakázané o tom hovoriť, ale bolo ticho a hralo sa to do stratena,“ opisuje atmosféru, ktorá vládla vo väznici.
„Bolo vidieť, že je iný než ostatní väzni a nepatrí tam. Proste to bolo vidno, ale aj tak sa s nami normálne bavil, bol ochotný pomôcť, taký dobrý chlap to bol,“ spomína Pobeha na Krivočenka.
FOTO v GALÉRII
Procesu sa nedožil
Krivočenko bol vo vyšetrovacej väzbe v bratislavskom Justičnom paláci od marca 2020. Zadržali ho v rámci vyšetrovania úplatkárskej kauzy Dobytkár, ktorú riešila NAKA. Čelil obvineniu z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, keď vraj vybavoval úplatky súvisiace s prideľovaním dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Svoju vinu a účasť na podvodoch od začiatku popieral. Procesu, ktorý už približne rok prebieha na Špecializovanom trestnom súde, sa už nedožil. Zomrel 28. februára 2021.
