Tip na článok
Junckerovi pomáhali stáť na nohách jeho kolegovia.

Anka Žitná Lučaiová: Od Junckera k Trumpovi a späť

Predseda vlády Peter Pellegrini vítal lídrov Európskej únie úplne opitý. Bol spoločensky unavený do tej miery, že sa to pred kamerami z celého kontinentu nedalo nijako utajiť - pri slávnostnom ceremoniáli sa nekontrolovateľne potácal, hostí plieskal po tvári, búchal im hŕbou dokumentov po hlave, prípadne ich ťahal za kravatu, jednotlivých návštevníkov oslovoval „humornými“ poznámkami.

Na maďarského premiéra Viktora Orbána zakričal: „Ty náš húnsky diktátor!“ plieskajúc ho pritom po hlave ako nezbedného chalana, alebo nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú oslovil „Liebe Genossin Angela“ (drahá súdružka Angela), ťahajúc ju za vlasy s otázkou: „Kde máš odznak komunistickej mládeže, dievča?“ a podobne. Premiér Pellegrini sa pritom zjavne náramne dobre bavil a vôbec mu nevadilo, ako sa na neho ostatní vyjavene pozerajú. Teraz sa určite pýtate, prečo sa toto škandalózne správanie predsedu slovenskej vlády nedostalo do palcových titulkov všetkých novín, na obrazovky televízií ako hlavná správa dňa, ale len kdesi na okraji ktosi čosi opatrne utrúsil a vy o tom nič poriadne neviete. Prečo žiaden z európskych lídrov neprotestoval, nevydal komuniké, nijako nekomentoval tento nehorázny úkaz? Druhý deň poskytla kancelária premiéra stanovisko, že pán Pellegrini trpí dlhé roky úsadom, ľudovo húserom, odborne ischiasom, ktorý mu spôsobuje pri chôdzi nemalé bolesti (zároveň veselý smiech) a problémy s motorikou. To bola vraj skutočná príčina jeho nie prvého záchvatu. Mediálni guruovia, komentátorskí ostrostrelci a opoziční politici sa síce nad touto lžou uškrnuli, sem-tam bokom niečo štipľavé poznamenali, ale žiadna mediálno-politická smršť, ktorá by premiéra v priebehu pár hodín, maximálne dní zmietla z funkcie, sa nekonala. Nikto nijako na veľké prekvapenie neburcoval a nezvolával ľud do ulíc. Všetko zostalo po starom, ako bratia Česi vravia, nastalo „ticho po pěšině“.

A teraz vážne bez vymýšľania. Vie si niekto takýto priebeh udalostí predstaviť, keby sa opíjal naozaj slovenský premiér a verejne vystupoval v intoxikovanom stave? Že nie? A prečo nie? Ak sa to takto môže odohrať v prípade predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera, ktorý svoju bujarú lásku k sektu predviedol na ostatnom samite NATO, tak prečo si to nevieme predstaviť aj s domácim premiérom? Samozrejme, že nie, domáce médiá, politici a demonštrácie by ho zničili veľmi rýchlo, to je nepochybné. Predseda EK sa však drží svojej stoličky pevne a nevyzerá to tak, že by chcel prejaviť zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. Internet sa zatiaľ aspoň dobre zabáva na alkoholických eskapádach predsedu EK, stačí zadať kombináciu slov „Jean-Claude Juncker völlig besoffen“, „Juncker drunk“ alebo „Jean-Claude Juncker - the best…“. Sú tam viaceré videá spred niekoľkých rokov až po dnešné. A kancelária predsedu EK príde s nehoráznym vysvetlením - za všetko môže ischias. Aj za ten smiech, ktorý Junckera ani v krutých bolestiach neprechádza. Šialená choroba. Lebo nikto z oficiálnych miest neprotestuje, nikto nežiada odstúpenie Junckera - ak to neurobí sám, žiadame okamžite ho odvolať. Nič také sa nedeje, vládne len rozpačité ticho. To „ticho po pěšině“ však kričí: Je alkohol nutným predpokladom výkonu vysokej politickej funkcie alebo ide len o výnimku pre predsedu EK? Kuloáre si kladú prst na ústa a šepkajú, že treba vydržať, veď vo funkcii bude už len rok a nebude viac kandidovať, takže načo kaliť pokojnú hladinu vášňami.

Možno namietnuť, že Jean-Claude Juncker nie je prvý politik, ktorý neodolal alkoholu. Nie je to však len tak hocijaký politik. Táto moralita má aj druhú stranu, vážnu a temnú. Na sociálnych sieťach si ľudia kladú otázku, prečo predseda EK môže riadiť chod Únie v opitom stave, ale na rôznych iných pracoviskách musia zamestnanci kontrolne fúkať, či nepili, a, ak áno, nasledujú tvrdé sankcie voči hriešnikom. Jean-Claude Juncker, či si to uvedomuje, alebo nie, nie je len šéfom európskej exekutívy, ale je aj jedným zo symbolov Únie, jej životaschopnosti, celkovej kondície a budúcej perspektívy. Ak on sám nepožíva všeobecnú vážnosť, navyše v jeho excesoch ho podporujú mlčiaci a nekonajúci lídri Únie, je to znak, že stav Únie je vážny, priam katastrofálny a neexistujú v nej sily, ktoré by boli schopné a ochotné niečo zásadné na tom zmeniť. A keď nedokážu urobiť takú jednoduchú vec, ako je okamžité odvolanie nezodpovedného funkcionára robiaceho hanbu, ako môžu rozhodovať o skutočne vážnych témach, ako je bezpečnosť obyvateľov Únie, ochrana vonkajších hraníc, migrácia? Toto je obraz, ktorý dostávajú obyvatelia Únie od celého riadiaceho politického aparátu a nemožno im preto vyčítať, keď sa pýtajú - Kam sa asi tak dá dostať na železničnej trati s ožratým strojvodcom? Vodičom autobusu? Taxikárom? Máme im platiť za to, že nás ohrozujú na živote? Nie je potom bezpečnejšie vystúpiť z takého dopravného prostriedku a hľadať inú alternatívu?

Túto správu o zúfalom stave EÚ na onom samite NATO, kde sa predseda EK tak náramne predviedol, vo vecnej rovine zatienil a podčiarkol európsku bezzubosť a akcieneschopnosť ešte vážnejší a dôležitejší moment. Prezident USA Donald Trump ultimatívne pohrozil členom NATO, že ak od 1.januára 2019 nezvýšia výdavky na obranu na úroveň dvoch percent z HDP, USA budú nútené zvážiť svoje členstvo v Aliancii. Čo znamená, že stopnú peniaze do spoločnej kasy a nebudú pomáhať chrániť v prípade akútnej potreby svojich členov. Politickí lídri zostali zaskočení týmto útokom, z ktorého bolo zreteľne cítiť, že spojenec sa v jednom okamihu môže stať protivníkom, ak nie rovno nepriateľom. Azda bude aj v tomto prípade platiť, že tak, ako sa žiadna kaša neje horúca, lebo sa nedá, nie je možné zo dňa na deň ani zvýšiť výdavky na bezpečnosť, ale treba postupovať pomaly. Trump naznačil, že ak však budú členovia nakupovať od USA zbrane, ultimátum sa zmení na zhovievavosť. Sme na dobrej ceste, nakúpime od nich stíhačky F-16. O tomto strategickom rozhodnutí si môžeme povedať viac pri inej príležitosti. Aj z tohto príkladu sa dá čítať, že krajiny EÚ sa budú musieť v budúcnosti viac spoliehať na biletarálne vzťahy než na multilaterálne a väzby vnútri Únie budú naďalej slabnúť v duchu hesla - Zachráň sa, kto môžeš. Či už s Junkcerom a Angelou, alebo aj bez nich.

VIDEO Plus 7 Dní