Tip na článok
Angela Merkelová

Anka Žitná Lučaiová: Keď Angela odchádza i zostáva

Nemecká kancelárka Angela Merkelová oznámila, že na decembrovom zjazde Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa už nebude uchádzať o funkciu predsedníčky strany. Mieni však zostať v kresle kancelárky až do konca funkčného obdobia v roku 2021. Aká je to správa pre Európsku úniu? Pre svet? A pre nás? Dobrá či zlá? A kto ju nahradí? Pôjde o zásadnú zmenu alebo len o mejkap merkelistického profilu? Prečo vôbec odchádza Angela z čela CDU?

Na poslednú otázku je jednoduchá odpoveď. CDU získala so sesterskými kresťanskosociálnymi demokratmi (CSU) vo vlaňajších voľbách necelých 33 percent, čo bol veľmi zlý výsledok a spôsobil vážne komplikácie pri zostavovaní vlády. Pred štyrmi rokmi pritom CDU/CSU získala vo voľbách v roku 2013 ešte 41,5 percenta. Masívny odliv voličov počas jedného volebného obdobia je nepochybne spôsobený postojom CDU/CSU a hlavne Angely Merkelovej k mohutnej migračnej vlne, ktorá zasiahla Európu a najmä Nemecko v rokoch 2015 - 2016. Jej výrok „Wir schaffen das“ - My to zvládneme - v kritickom auguste 2015, keď sa očakávalo, že sa postaví proti migrácii, sklamal mnohých voličov. V súčasnosti podľa agentúr pre prieskum verejnej mienky osciluje volebný potenciál CDU/CSU len okolo 25 percent. 

Kto môže Merkelovú nahradiť? Jedným z favoritov decembrového zjazdu CDU je generálna tajomníčka strany Annegret Kramp-Karrenbauerová, považovaná za Merkelovej klon. Ďalším uchádzačom je bývalý predseda poslaneckého klubu v spolkovom parlamente Bundestagu a Merkelovej kritik, právnik a reprezentant podnikateľského krídla CDU, ktorý momentálne stojí mimo štruktúry strany, Friedrich Merz. Okrem neho je za vážneho kandidáta považovaný minister zdravotníctva Jens Spahn. Nálady v konzervatívnom doraste CDU sú na rozdiel od vrcholového manažmentu, ktorý sa prikláňa ku generálnej tajomníčke Kramp-Karrenbauerovej, výrazne odlišné. Pred mesiacom uskutočnila mládežnícka organizácia Junge CDU simulovanú voľbu predsedu CDU s tromi možnosťami - Kramp-Karrenbauerová, Spahn a „iný“. V tajnej voľbe vyhral „iný“ kandidát. Jasný signál, že mladá generácia si želá reštart. Nechce byť dedičom Merkelovej pozostalosti.

Bez ohľadu na tieto možnosti rozhodujúcim faktorom nie je to, kto povedie CDU po Merkelovej, ale či sú kresťanskí konzervatívci schopní prežiť po zásadnej zmene kurzu, ktorým by získali stratených voličov späť. Aj preto, že Merkelová mieni zostať na čele vlády až do roku 2021, sotva si možno predstaviť, že bude ochotná pristúpiť na také zmeny, ktoré by popreli jej doterajšie kroky a rozhodnutia. Prieskumy už signalizujú, že púhe personálne zmeny vo vedení CDU voličov neprilákajú naspäť. Podľa prieskumu inštitútu Forsa nemalo Merkelovej oznámenie, že odstupuje z funkcie lídra strany, žiadny vplyv na preferencie respondentov. Voliči nespájajú nedôveru k politike CDU s Merkelovou, ale nedôvera sa týka strany ako takej bez ohľadu na to, kto je na jej čele. CDU sa nachádza v podobnej situácii, do akej sa pred časom dostali talianski kresťanskí demokrati. Po päťdesiatich rokoch vládnutia zmizla „Democrazia Cristiana“ z politického povrchu, pretože rezignovala na uplatňovanie nástrojov štátu ako rozhodujúcej a kľúčovej autority. Ten istý osud čaká aj na CDU, ak nenastane zásadná, nie kozmetická zmena.

Musel by to byť veľmi skúsený a hlavne rešpektovaný líder s obrovskou charizmou a so silnou podporou vnútri strany, aby presvedčil a pohol náladami voličov pozitívnym smerom. Mal by to byť asi taký politik, akým bol pre CDU a Nemecko vôbec Helmut Kohl. Ten Kohl, ktorý ostro kritizoval Merkelovej ústretové gesto voči migrantom. Keď v apríli 2016 prijal Helmut Kohl u seba doma maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, bolo to veľavravné gesto, v jasnej opozícii nielen voči Merkelovej, ale voči celej liberálnej európskej scéne, ktorá Orbána, v tom čase jediného európskeho politika, osamelo čeliaceho migrácii stavaním zátarás na vonkajších hraniciach Európskej únie, onálepkovala ako autokrata. Kohl demonštratívne napísal v predslove k maďarskému vydaniu svojej knihy Aus Sorge um Europa (Z obavy o Európu) bez toho, aby Merkelovú konkrétne spomenul, že nemožno robiť individuálne rozhodnutia tam, kde sa týkajú všetkých účastníkov bez rozdielu. „Migrácia podrobí súdržnosť Európskej únie zaťažkávacej skúške a aj keď treba mať na zreteli humanitárne aspekty, Európa musí brať zreteľ na kultúrne a bezpečnostnopolitické záujmy. Ide o našu existenciu,“ varoval Kohl v predslove knihy. O tom, ako veľmi bol Helmut Kohl na strane Orbána a proti Merkelovej, svedčí nasledujúca udalosť. Keď vlani začiatkom leta Helmut Kohl zomrel, vdova po ňom nechcela dovoliť, aby na pohrebe rečnila Angela Merkelová, pretože zosnulý manžel si to neželal. Smútočné slová mali predniesť iba zahraniční hostia, medzi nimi aj Viktor Orbán. Až tlak z najvyšších miest štátu donútil vdovu ustúpiť.

Skúsme si teraz predstaviť, ako by dnes vyzerala Európa, keby namiesto Merkelovej bol v kresle kancelára Helmut Kohl. Predstava je celkom zrejmá už len z rozdielností, ktorými sa ich svety diametrálne odlišujú. Na jednej strane európsky konzervatívec Kohl ako zjednotiteľ Nemecka po skončení studenej vojny, na druhej strane jeho nekonzervatívna nástupkyňa, ktorá to jeho zjednotené Nemecko dnes rozdeľuje. Štvornásobná kancelárka Merkelová, vychovávaná desaťročia v komunistickej diktatúre, zjavne vníma politiku aj v demokratickom režime ako direktívny nástroj na presadenie vôle voči obyvateľstvu. Dve tretiny nemeckých voličov odmietajú jej migračnú politiku, ona však ne­chce tento odpor vidieť. Mentálne zostala v socialistickej Nemeckej demokratickej republike dodnes. Kohl mal jasnú víziu, Merkelová nemá žiadnu, iba reaguje na vonkajšie podnety a nedá sa povedať, že šťastne. Helmut Kohl vládol v Nemecku šestnásť rokov. Merkelovej chýbajú tri roky, aby na konci svojho funkčného obdobia mohla v roku 2021 povedať, že sa mu vyrovnala. Matematicky vyjadrené sa dá povedať, že áno, ale obsahovo sa nemôže s Helmutom Kohlom nijako porovnávať ani sa mu vyrovnať. Nezdá sa, že by v nadchádzajúcich troch rokoch mala v úmysle od podlahy niečo zmeniť. To by musela poprieť svoje doterajšie politické rozhodnutia. A stále platí, že politik prizná omyly až potom, ako skončil v aktívnej službe.

VIDEO Plus 7 Dní