Tip na článok
Na snímke komunálne voľby 2018 na ZŠ Majerníkova, Karlova ves.

Anka Žitná Lučaiová: Komunálky, komu nie...

Máme odvolené. Komunálne voľby už tradične pripomenuli, že na úrovni obce nie je podstatné stranícke tričko. Víťazom komunálok sa stali nezávislí.

Vyše 42 percent bezpartajných kandidátov na starostov a primátorov si zvolili občania v 1 232 obciach a mestách, čo znamená porážku všetkých partajokratov bez ohľadu na ich farby. Napriek tomu si prakticky všetky politické strany mastia bruchá, tvrdiac, že výsledkami sa cítia dobre nasýtení. Tým nás chcú uistiť, že voľby dopadli pre nich dobre. Idylka, aká sa tu už dávno nekonala. Je to iluzórna spokojnosť, ak si vravia, že mohli dopadnúť aj horšie. A ony aj dopadli. Číslo 42 percent hovorí, že zvyšok do sto je rozdelený medzi všetky politické subjekty, ktoré sa museli navyše veľmi často spájať do širokých predvolebných koalícií, aby aspoň tak utrhli pre seba nejaké to miesto v obecnom zastupiteľstve. Je to aj správa o tom, ako slabučko pracujú politické strany na komunálnej úrovni, akú nízku mieru dôležitosti tejto práci prikladajú. Matematicky prepočítané, ak by takto pristupovali aj k republikovej agende na parlamentnej úrovni, do Národnej rady by sa bez komplikácií dostal iba Smer, ktorý v komunálkach vo voľbe starostov a primátorov získal celkovo vyše 20 percent a päťpercentnú latku by ako--tak preliezli už len SNS s 5,5 a KDH s 5,4 percenta. Podobný obraz dávajú aj zisky pri poslancoch do miestnych zastupiteľstiev. Je zrejmé, že ostatné strany nemajú na komunálnej úrovni dostatočne rozvinuté štruktúry, že sú to partaje viac na papieri, bez silnej členskej základne, nerozvinutej po celej republike.

A to už nie je idylka, ako sa nás snažia stranícki lídri presvedčiť. Idylické napokon nebývajú nielen parlamentné, ale ani komunálne voľby. Za scénou sa odohrávajú tvrdé konflikty, podrazy, intrigy, do boja idú všetky povolené a niekedy i zakázané nástroje. Už sme to tu spomenuli pri inej príležitosti, že nie raz sa krátko pred voľbami papierovo prisťahoval do tej či onej obce potrebný počet obyvateľov, aby zahlasoval za určeného kandidáta, a po jeho zvolení sa prišelci, ktorých v dedine fyzicky nikto nevidel, zase odhlásili z pobytu v obci. Zákon to nezakazuje, účel to splnilo, život na dedine či v mestskej časti ide nerušene ďalej. Časom to síce prestane fungovať z rôznych dôvodov, ale chvíľu, čiže pár rokov i volebných období, to funguje. Nikoho nemenujeme, ale buď starostovi sponzori stratili dôveru vo svojho bieleho koňa, lebo nesplnil, čo splniť mal, alebo splnil a na ďalšie úlohy už nestačí, respektíve možnosti biznisu sa vyčerpali. Iným dôvodom môže byť únava voličov. Ak celá obec vie, akými hlasmi bol starosta opakovane zvolený, a zároveň sa rokmi obmenila voličská základňa a s ňou i názory a potreby mladšej komunity, zmena je naprogramovaná. Príchod mladších generácií k volebným urnám sa prejavil zrejme aj v Bratislave a ďalších väčších mestách, najmä na západe Slovenska. Postreh sociológa Michala Vašečku k tomuto posunu hovorí o „hipsterskej vlne“, ktorá sa valí západným Slovenskom. Či je to naozaj tak, bez ohľadu na akékoľvek vlny a frekvencie sa žiada poznamenať, že by nemuselo byť od veci odskúšať na komunálnej úrovni volebný model z vysokej politiky tak, ako to funguje v Českej republike. Starostovia a primátori by neboli volení priamo ako dnes, ale rozhodli by o nich komunálni víťazi a ich koalície. Odstránil by sa tým častý konflikt medzi zastupiteľstvom a starostom či primátorom, ktorý nemá zabezpečenú podporu poslancov. Potom je nútený uchyľovať sa k rôznym aj neštandardným opatreniam, ktorými si hlasy „kúpi“. Medzi týmito pólmi leží ešte celá reťaz rôznych trikov, fígľov a „motivačných“ nástrojov. Je to nielen neslušné, nenormálne, krivé, ale cynické oko by povedalo, že aj komplikované, neefektívne a nákladné. Takže ak nový bratislavský primátor burcoval v kampani proti tomuto nešváru, tvrdiac, že za jeho úradovania to tak nebude, treba povedať, že nie je v jeho silách, aby tomu pri súčasnej právnej úprave zabránil. V zastupiteľstve má totiž iba tretinu „svojich“ poslancov. A to na hlasovanie o dôležitých veciach nestačí. Kým nenastane legislatívna zmena, status quo bude naďalej zakladať príčiny šarvátok a konfliktov medzi hlavou obce či mesta a zastupiteľmi. Nehovoriac už o nášľapových mínach v podobe nevypovedateľných zmlúv a iných „lahôdkach“.

Nie je, samozrejme, zaručené, že po takejto zmene zákona zrazu akoby švihnutím čarovného prútika zmiznú na komunálnej úrovni všetky problémy. Aby sa nestalo, že nastane kolektívne zlodejstvo v duchu hesla „to nie ja, tak rozhodol kolektívny orgán“, bude potrebné zabezpečiť účinné vymáhanie práva, tak ako aj v iných orgánoch verejnej moci. Ľud v tejto kotline už neraz dokázal presvedčiť, že je vynachádzavý hlavne vtedy, keď sa ponúka darebáctvo ako ľahšia cesta k cieľu. Politici nás naučili, že kde je cieľ, tam je vždy nejaká cesta, či už osvetlená strážcami zákona, alebo nie. Smer sa hneď poponáhľal a oznámil, že uvažuje zmeniť príslušnú legislatívu tak, aby starostovia a primátori boli volení nepriamo. Zmena je život.

Renomovaný politológ Juraj Marušiak v statuse na sociálnej sieti opísal súčasný stav v slovenskej spoločnosti takto: „Prezident obviňovaný z kontaktov s pozemkovou mafiou. Predseda parlamentu podozrivý z plagiátorstva. (Ex)premiér bývajúci v dome daňového podvodníka. Šéf najsilnejšej opozičnej strany raňajkoval s mužom z mafiánskych zoznamov. Šéf ďalšej opozičnej strany obviňovaný z krátenia daní. Šéf ešte ďalšej opozičnej strany má fotku s mafiánmi... Šéf ešte jednej opozičnej strany predvádza podivné cviky s pravicou a, inak povedané, je fašista.“ Takže tak nejako vyzerá obraz prosperujúcej krajiny v srdci Európy cez jej profilové osobnosti...

Aj v tomto rámci by sme mohli vnímať a hodnotiť výsledky komunálnych volieb. Možno sa v nich skrýva netušený potenciál novej energie skupiny ľudí, ktorí sú nespokojní s takouto charakteristikou a majú v tejto chvíli chuť s tým niečo urobiť. Ďalšie parlamentné voľby naznačia, či je to naozaj tak, alebo ide o jednu z mnohých ilúzií, akých tu už za posledných takmer tridsať rokov bolo viac, než je jednej generácii milé.

VIDEO Plus 7 Dní