Noční vlci nie sú typický motorkársky gang západného strihu podľa vzoru amerických Hells Angels, aj keď vonkajšími znakmi sa od nich neodlišujú. Takisto jazdia na motorkách značky Harley-Davidson, takisto sa obliekajú do kožených ocvočkovaných „outfitov“. História amerického motorkárskeho gangu - alebo klubu, ako prízvukujú členovia - Hells Angels, ktorý sa svojimi franchisami postupne rozšíril do celého sveta vrátane Slovenska, je dlhá, bohatá na dramatické udalosti, krkolomné peripetie, kde ani o kriminálne prípady nie je núdza. Hells Angels vznikli po druhej svetovej vojne v San Franciscu, v šesťdesiatych rokoch pohlavári klubu patrili do okruhu priateľov prominentných osobností hnutia hippies, čím získali značnú prestíž. V ďalších desaťročiach sa rozšírili do desiatok krajín systémom licencií. Názov Hells Angels podľa klubovej mytológie prevzali od jednej americkej leteckej perute Hell’s Angels, ktorá operovala v čase druhej svetovej vojny v Ázii. Členstvo v klube - gangu je hierarchické. K úplnému členstvu s právom hlasovania sa musí adept prepracovať cez niekoľko stupňov po splnení určených podmienok. A ešte jeden znak je u Hells Angels neprehliadnuteľný - členovia sú výlučne bieli muži. Ministerstvo spravodlivosti USA zaraďuje Hells Angels medzi syndikáty organizovaného zločinu, čo členovia odmietajú s poukazom na to, že ak dôjde ku kriminálnemu konaniu, ide o individuálne aktivity členov, ktoré neriadi organizácia. Fakty hovoria, že členovia nemali ku kriminálnym činom a k násiliu nikdy ďaleko. Trestné orgány nielen v USA vedú v súvislosti s pôsobením Hells Angels záznamy o rozsiahlej trestnej činnosti - obchod s drogami, obchodovanie s kradnutým a pašovaným tovarom, pasáctvo, fyzické násilie. Neosvedčili sa ani ako poriadková služba, keď na koncerte Altamont Free Concert v Kalifornii v roku 1969 inzultovali jedného hudobníka, preto skupina Greatful Dead zrušila vystúpenie, zbili množstvo divákov a zabili jedného z nich. Po expanzii do Kanady vypukla v Montreale takmer desaťročná vojna medzi tamojšou odnožou Hells Angels a domácimi drogovými gangmi o ovládnutie pouličnej distribúcie drog. Problémy s privlastňovaním nezákonného oprávnenia súkromnej polície mali aj inde vo svete. Belgicko sa stalo prvou krajinou, ktorá na svojom území v roku 1999 zakázala práve z tohto dôvodu činnosť Hells Angels. Každý policajný zbor v Európe je podrobne oboznámený s činnosťou a charakterom Hells Angels, aby dokázal včas rozoznať rizikový potenciál a zasiahnuť.

Aj Noční vlci majú popri typickom motorkárskom profile charakter samozvanej milície. V tom si dokonale rozumejú s ďalšou samozvanou milíciou Slovenskí branci, s ktorými na území Slovenska kooperujú. Mimochodom, práve o Slovenských brancoch v našom týždenníku opakovane píšeme, upozorňujeme na ich aktivity. Kompetentným, v tomto prípade ministrovi obrany, trvalo štyri roky, kým sa spamätali a začali sa na trestnoprávnej úrovni zaoberať tým, že na celom Slovensku operujú paramilitanti. Naši vlastní.

V prípade vlkov, na rozdiel od Hells Angels, je ich „bojový štít“ nacionalisticky kovaný. Členovia bojovali na strane proruských separatistov počas krymskej krízy a vojny v Donbase. Obsadili hlavné trasy do Sevastopoľa, podieľali sa na útokoch na zariadenia na zemný plyn a námorné veliteľstvo v meste. Z toho dôvodu zaradili USA Nočných vlkov na sankčný zoznam. Podobne Kanada, ktorá v roku 2015 pripísala na sankčný zoznam vodcu Nočných vlkov Alexandra Zaldostanova.

Vypätý ruský patriotizmus sa prejavuje v mnohých líniách činnosti Nočných vlkov pestovaním ideológie ruského nacionalistického sentimentu, úzkymi väzbami na Kremeľ, ktorý ich podporuje štedrými finančnými dotáciami, i na pravoslávnu cirkev. Nadšenie k americkým motorkám Harley-Davidson sa bez komplikácií snúbi s vykresľovaním USA ako vodcu Západu v sprisahaní voči Rusku s úmyslom zničiť ho. Keby mali ruské motorky Ural a Dnepr, okopírované ešte sovietskymi technikmi z nemeckých motoriek z druhej svetovej vojny, taký kultový status, aký majú „harleje“, nepochybne by siahli po nich. Keďže to nehrozí, americké stroje slúžia v ruskom propagandistickom ťažení Nočných vlkov Európou, na známej ceste do Berlína, ktorá symbolizovala víťazstvo Červenej armády a porážku nacistického Nemecka v roku 1945. Ideová neujasnenosť prejavujúca sa v kladnom vzťahu k americkým motorkám a negatívnom voči Washingtonu má aj výraznejšie príklady - na jednej strane Noční vlci vykonali pietny akt a prejavili úctu zavraždeným 15-tisíc poľským dôstojníkom a 10-tisíc civilistom, ktorých v roku 1940 na Berijov a Stalinov pokyn povraždili prí­slušníci sovietskeho NKVD. Na strane druhej Noční vlci adorujú toho istého masového vraha Stalina ako hrdinu. Svoj obdiv k nemu demonštrovali aj po príjazde do Berlína v roku 2015, kde pod červenou zástavou a s obrazom Stalina skandovali: „Za vlasť! Za Stalina!“ V tomto ohľade sa ani nedá hovoriť o prejave ruského nacionalizmu, keďže Stalin bol Gruzínec, ale skôr o imperiálnom resentimente, vzdychaním za starými dobrými časmi, keď Sovietsky zväz držal celý slobodný svet v šachu až do summitu v Reykjavíku v roku 1986, od ktorého sa po schôdzke Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova datuje koniec studenej vojny. Táto amputovaná výsada mnohým Rusom zjavne chýba a fantómovou bolesťou trpia aj Noční vlci. Otázka je, či sa ich treba báť ako nebezpečného elementu. Pretože viac ako šesť kusov importovaných vlkov bolo už dávno treba riešiť spomínaných brancov a ich ruských inštruktorov, ktorí bez akýchkoľvek prekážok rozvíjajú svoje aktivity po celom Slovensku už niekoľko rokov. Skupujú pozemky, organizujú bojovú prípravu. Pod dohľadom ruských či v Rusku vyškolených veliteľov sa pripravujú na nasadenie v boji. Obavy treba mať z toho, že títo roduverní slovenskí junáci nechcú bojovať v radoch oficiálnej slovenskej armády, ktorá je členskou armádou NATO. Obavy by bolo treba mať aj z príslušníkov oficiálnej armády, ktorí nepokryte propagujú neonacizmus a nikoho z ich nadriadených to nezaujíma a netrápi. Rovnako treba mať obavu z nárastu preferencií ultrakonzervatívnych strán v parlamente. To sú skutočné hrozby pre túto krajinu a jej ďalšie demokratické smerovanie.