Tip na článok
Úrad vlády navrhuje, aby sa 30. október 2018 stal jednorazovým štátnym sviatkom.

Anka Žitná Lučaiová: Štátne sviatky - večné „hrátky“

Úrad vlády navrhuje, aby sa 30. október 2018 stal jednorazovým štátnym sviatkom. Ide o 100. výročie prijatia Martinskej deklarácie, ktorou sa vtedajší slovenskí verejní činitelia prihlásili k sebaurčovaciemu právu „jednotného česko-slovenského národa“ a ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene Slovákov.

Netušili, lebo mobily a sociálne siete neboli, že už 28. októbra 1918 pražský Národný výbor vydal vyhlásenie o vzniku samostatného československého štátu a kodifikoval ho zákonom. Oba akty podpísal aj slovenský zástupca Vavro Šrobár. Česká republika má 28. októbra štátny sviatok, na Slovensku je len pamätným dňom.

Zamestnávateľské zväzy s návrhom ďalšieho štátneho sviatku, hoci len jednorazového na tento rok, nesúhlasia. Obávajú sa, že z tohto návrhu sa stane precedens, a upozorňujú, že jeden štátny sviatok spôsobuje zníženie hrubého domáceho produktu o 0,2 až 0,4 percenta. Ďalším argumentom zamestnávateľov je to, že od 1. mája sa pre zamestnancov zvýšili príplatky za prácu počas sviatku, čo bude mať na podnikateľov reálny dosah. Zamestnávateľské zväzy preto považujú súčasných pätnásť štátnych sviatkov za maximum. Na porovnanie, Česká republika a Rakúsko majú po trinásť štátnych sviatkov.

Má či nemá byť teda 30. október 2018 jednorazovým štátnym sviatkom? Je to významný deň pre Slovákov alebo nie? A v porovnaní s 28. októbrom? Ktorý z nich zohral dôležitejšiu úlohu? Ako by mal vyzerať kalendár štátnych sviatkov, týchto najvýznamnejších dní pre vznik a existenciu štátu? Ako by sa naše dejiny vyvíjali, keby Československo v roku 1918 nevzniklo?

Martinská deklarácia v dobovom texte obsahuje slová „Národná rada slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa“. Spojenie „česko-slovenský národ“ malo politický, nie etnický obsah. Je preto ťažko pochopiteľné, prečo sa slovenskí politici desaťročia bránia uznať 28. október 2018 za štátny sviatok. Vznik Československa umožnil obom, Čechom i Slovákom, vyhnúť sa riziku, že by sa po prvej svetovej vojne rozplynuli v iných štátnych útvaroch. Prvému československému prezidentovi Tomášovi Garriguovi Masarykovi sa pripisuje výrok, že štáty vznikajú a zanikajú na základe myšlienky. Hlavnou ideou či motívom vzniku Československa bola obava, že v povojnovej Európe nebudú mať tieto dva národy postavenie suverénnych spoločenstiev a ich dlhodobá existencia môže byť ohrozená. Aj preto po vzniku nového štátu československá ústava nepredpisovala typickú dvojtretinovú väčšinu na prijatie ústavných zákonov, ale len nižšiu, trojpätinovú, keďže vzhľadom na pomer síl v československom parlamente by nebolo možné schváliť žiadne ústavné zákony. Tento prvok máme aj dnes v našej slovenskej ústave ako právne dedičstvo.

V tvrdošijnom odmietaní uznať a prijať 28. október ako počiatok aj slovenskej štátnosti cítiť malichernú snahu neuznať fakt, že bez Čechov by sme boli stratení. Pritom zároveň platí, že oni bez nás tiež. Čo sme si, to sme si, ale sme si kvit. Úsilie vymazať z kolektívnej pamäti, že strach donútil jedných i druhých vytvoriť spoločný štát, je predstieraním falošného postoja, že nikdy a z ničoho sme strach nemali. Česi s tým problém nemajú, my áno. A priznajme si, že nebyť spoločného štátu, nech mal akékoľvek chyby, samostatné Slovensko by tu sotva dnes bolo. Dejiny sa nedajú vymazať, aj keď víťazi majú vo zvyku prepisovať ich. Lenže tu niet víťazov, rozdelenie česko-slovenskej federácie v roku 1992 nemalo víťaza ani porazených. Neviedli sme medzi sebou vojnu, viedli sa len politické šarvátky. Jedni i druhí si to mohli dovoliť, keď už pominuli ohrozenia, ktoré stáli pri vzniku Československa po prvej svetovej vojne.

Nielen prvá svetová vojna mala zásadný vplyv na existenciu československého štátu. Práve minulú nedeľu uplynulo 76 rokov odvtedy, ako sa Česi a Slováci dramaticky prihlásili k obnove spoločného štátu, rozbitého v predvečer druhej svetovej vojny. Dvadsiateho siedmeho mája 1942 v Prahe Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík zaútočili na ríšskeho protektora v Čechách Reinharda Heydricha, jedného z hlavných architektov nacistického holokaustu a koncentračných táborov, a zabili ho. Tento čin nepochybne ovplyvnil priebeh druhej svetovej vojny. V dôsledku tohto aktu protifašistická aliancia mocností uznala schopnosti československého odboja, čo zásadne pomohlo anulovať po vojne Mníchovskú dohodu a obnoviť Československo ako suverénny štát. Zároveň treba spomenúť Slovenské národné povstanie z augusta 1944, lebo bez neho by sotva táto obnova bola možná, keďže slovenská politická moc bola spojencom hitlerovského Nemecka. Výročie SNP je štátnym sviatkom, čo vlastne neznamená nič iné než to, že týmto aktom uznávame obnovenie Československa. A keby vtedy nebolo obnovené, už bola pripravená iná idea pre Slovensko. Podľa želania Gustáva Husáka by sa stalo súčasťou vtedajšieho Sovietskeho zväzu. To by už dejiny išli úplne inou cestou a ťažko si predstaviť, kde by sme asi boli dnes.

Podľa podnikateľských zväzov by sa už nemal počet štátnych sviatkov zvyšovať. Ak by teda mal byť 28. október alebo trebárs 30. október vyhlásený za štátny sviatok, a to trvalý, mal by byť jeden z doterajších zrušený. Ponúka sa 1. september, Deň Ústavy SR, ktorý nie je v porovnaní so spomínanými historickými výročiami rovnocenne významný. Ústavu síce schválili 1. septembra 1992, ale ešte v rámci česko-slovenskej federácie, s ktorou však nerátala, hovorila len o samostatnom štáte, preto nenadobudla hneď účinnosť. Tým skutočným dátumom, ktorý symbolizuje vznik samostatného štátu, je 1. január - až v ten deň ústava samostatného Slovenska nadobudla účinnosť.

Dejiny majú nielen veľké, ale i rôzne drobné udalosti, bez ktorých by sa politické dianie uberalo inak a inam. K dátumu 1. september sa viaže malá historka o tom, prečo k tomu došlo práve v prvý školský deň. Pôvodne mala byť ústava schválená ešte v pondelok 31. augusta. Hlasovať sa však malo až vo večerných hodinách. Počas prestávky pred hlasovaním oslovil istý spravodajca Slovenskej televízie predsedu vlády Vladimíra Mečiara s návrhom, aby sa hlasovanie odložilo až na druhý deň. Ako dôvod uviedol, že správu o schválení ústavy už televízia nijako nedostane do hlavného vysielacieho času a printové médiá už odišli do tlačiarní, takže v ranných novinách nebude o tomto akte žiadna zmienka. Ak sa však bude hlasovať 1. septembra dopoludnia, televízia a rozhlas budú mať udalosť podrobne zachytenú v hlavnom spravodajskom čase, keď diváci masovo sledujú politické udalosti dňa, a printové médiá vyjdú 2. septembra s čerstvou správou na prvých stranách. Premiér Mečiar uznal tento argument, dal pokyn ukončiť rokovanie a pokračovať na druhý deň. Tak sa stal 1. september Dňom Ústavy SR.

Aj drobné kolieska vedia pohnúť dejinami. V tomto prípade nijako zásadne, aby to bol dôvod na štátny sviatok. Pamätný deň bude bohato stačiť. Stačí na to jedno - politická vôľa a občianska odvaha.

VIDEO Plus 7 Dní