Tip na článok
Ilustračné foto

Anka Žitná Lučaiová: Únia ako priepasť na konci migračnej trasy

Odmietate migrantov? Ste xenofób, označia vás bez milosti. Kto? Európska komisia. Bude to mať nejaké následky? Samozrejme, sankcie budú nepríjemné.

Krajina, ktorá bude odmietať stanovené kvóty migrantov, bude finančne potrestaná. Tak to aspoň naznačuje príprava Dublinského dohovoru číslo IV o azylových otázkach. Ak si niekto myslí, že národné vlády môžu tento proces zastaviť alebo zásadne ovplyvniť, tak sa mýli. Na rozdiel od pôvodného Dublinského dohovoru, ktorý museli ratifikovať ako medzinárodnú zmluvu národné parlamenty členských krajín Únie, od roku 1999 už ide v podstate o vnútornú úniovú normu, ktorú schvaľuje komisia a Európskou rada. A v nej majú prevahu štáty, ktoré model Dublin IV podporujú. Čiže, ak krajiny ako Slovensko, Maďarsko, Poľsko či Rakúsko nebudú súhlasiť s povinným prerozdeľovaním kvót, nepomôžu si. Napriek tomu, že bezpečnostná situácia aj v krajinách ako Francúzsko, Nemecko, Švédsko, kam mieria migranti najčastejšie, je vážna, Dublin IV sa neodvratne blíži, ako keby túto nebezpečnú káru ťahal slepý kôň. To zároveň znamená, že sa ráta s ďalšími vlnami migrácie aj s predpokladom, že Európska únia (EÚ) to opäť nezvládne. Parafrázujúc nemeckú kancelárku Merkelovú, odkaz znie jasne: „Wir schaffen das nicht.“ My to nezvládneme. Na konci migračných trás sa tak rysuje priepasť, v ktorej skončí nielen samotná myšlienka zjednotenej Európy, ale aj vzájomná tolerancia a dôvera. Pritom už teraz je zrejmé, že v Únii nefungujú základné mechanizmy na riešenie súčasného stavu - v prvom rade vracanie tých migrantov, ktorí nedostali azyl a musia byť poslaní naspäť domov. Nemecký spolkový úrad pre migrantov a utečencov BAMF (Bundesamt für Migration und Flüchtlinge) uvádza, že z celkového počtu odmietnutých žiadateľov o azyl z afrických krajín sa podarilo doteraz odsunúť iba štyri percentá. Len jeden z 25 odmietnutých uchádzačov o azyl z Afriky sa vráti domov. Bezradnosť nemeckých úradov v tomto smere ilustruje udalosť z konca apríla. V malom mestečku Ellwangen v Bádensku-Württembersku si do miestneho zariadenia pre utečencov prišli policajti po istého Yussifa O., občana afrického štátu Togo, ktorý vstúpil na územie Európskej únie v Taliansku, tam požiadal o azyl a tam mal aj počkať na rozhodnutie príslušných orgánov. Lenže pokračoval do Nemecka. Podľa azylových pravidiel ho preto mali vrátiť do Talianska. Na policajtov, ktorí mali Yussifa odviezť a dopraviť do Talianska, však vyrazil dav migrantov a donútil ich vydať im ho. Incident sa dostal do médií a spôsobil poplach. Dva dni nato policajné jednotky vzali utečenecké zariadenie útokom. V objekte našli nielen Yussifa, ale aj drogy a množstvo peňazí, ktoré nezodpovedali povolenému limitu na osobu, čo je 350 eur. Nastalo zatýkanie a vyšetrovanie.

Tento incident nenašiel pochopenie ani v radoch nemeckých Zelených, tradične sa stavajúcich na stranu migrantov. Ťažko sa bagatelizuje zločin, keď reálne existuje, či už v podobe množiacich sa útokov po celej Európe, nielen v nedávnej minulosti, ale aj v súčasnosti: teroristický útok v Paríži, kde Čečenec pobodal päť ľudí, jeden zomrel, v Nemecku mladý Afganec pobodal tehotnú ženu v obci Bischofsheim neďaleko Darmstadtu, iný Afganec 13. apríla v meste Fulda pred miestnym pekárstvom dobodal niekoľko ľudí, deň predtým Nigérijčan ubodal svoju manželku a dcéru v Hamburgu. Pätnásťročný Kazach, narodený už v Nemecku, pobodal v meste Lünen o rok mladšieho spolužiaka. A tak ďalej. Verejnosť vníma tieto incidenty veľmi citlivo. Šéfka nemeckých Zelených Annalena Baerbocková priznala, že ľudia sú zneistení a očakávajú prísľuby v oblasti osobnej bezpečnosti. Odsúvanie neúspešných žiadateľov o azyl označila kategoricky za „súčasť presadzovania práva“. To sa dá chápať ako konštatovanie, že právo zlyháva. Do toho prichádzajú varovania šéfa britskej spravodajskej služby MI5 Andrewa Parkera, že Európu čakajú teroristické útoky od príslušníkov Islamského štátu, ktorí po porážke prichádzajú na kontinent s nepriateľskými úmyslami. Dnes, tri roky od začiatku invázie masy migrantov do Európy, má úniová pohraničná agentúra Frontex stále len 1 200 ľudí. Počet sa má zvýšiť na 10-tisíc - avšak v horizonte desiatich rokov. Ak by si niekto myslel, že budú mať na starosti ochranu hraníc Únie, mýlil by sa - úradníci Frontexu majú za úlohu hlavne evidenciu prichádzajúcich, kontrolu dokladov, či sú pravé, alebo falošné, skrátka, administratívne a nie exekutívne úkony. Aj na to bude treba financie, lenže Únia bude musieť po odchode Spojeného kráľovstva šetriť, výpadok britského príspevku do európskeho rozpočtu bude citeľný.

Pri všetkých týchto zreteľných varovných signáloch sa dá ťažko, ak vôbec, pochopiť tvrdošijnosť tých, ktorí presadzujú Dublin IV s jeho tvrdými, diktátom páchnucimi kvótami a sankciami za ich nedodržiavanie. Ak k tomu prirátame zámer, podľa ktorého sa bude hodnotiť aj miera demokracie v tej-ktorej členskej krajine a podľa tejto miery sa potom majú rozdeľovať finančné prostriedky, natíska sa len jedna otázka: Rozhodli sa únioví lídri celkom vedome pochovať myšlienku európskej jednoty? Im netreba ruských trolov ani kremeľské zlomyseľnosti na rozbitie Únie, oni sa o to postarajú sami. Kto už môže mať v EÚ mandát na posudzovanie miery demokracie v členských krajinách a ukladanie sankcií za to? Predstava, že bude o tom rozhodovať Európska komisia, je čistá orwellovčina. Členovia komisie, ktorá je nevoleným orgánom, by mali trestať národné štáty? Absurdné, a predsa celkom blízko realite. Pritom prieskum britskej agentúry YouGov, ktorý sa uskutočnil vo vybraných jedenástich krajinách Únie, šiestich veľkých a piatich malých, poskytol varovný obraz - v drvivej väčšine krajín považujú respondenti za najväčší problém súčasnej Európy migráciu a hneď na druhom mieste terorizmus. A to i v takých krajinách, ako je Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Dánsko. To znamená len jedno - že xenofóbia, strach z neznámeho, cudzieho, nie je črtou extrémizmu, ako sa nám tu niekto snaží nasadiť psiu hlavu, ale je prirodzenou ľudskou reakciou, v tomto prípade na aktuálne dianie s migráciou. A ak sa súčasný trend smerom k Dublinu IV s jeho vynucovacím, sankčným systémom nezastaví, obyvatelia Únie budú logicky zvažovať, či tieto negatíva už neprevážili nad pozitívami. A to bude začiatok konca súčasnej podoby Európskej únie. Ak vôbec nejaká ešte bude.

VIDEO Plus 7 Dní