Tip na článok
Ilustračné foto.

Anka Žitná Lučaiová: Volím, teda som?

Komunálne voľby sú tu čo nevidieť a my si už o necelý mesiac budeme vyberať zo širokej ponuky tých, ktorí to s nami myslia dobre.

Teda, minimálne nám to z predvolebných plagátov počas kampane raz za štyri roky pripomenú. Inak by sme o mnohých adeptoch na správu vecí verejných ani len netušili. Aj keď zákony nemajú zmysel pre humor a šuštia suchopárnym právnickým jazykom legislatívnych perohryzov, niekedy sa aspoň trochu zadarí. Napríklad para­graf trinásť zákona o obecných voľbách v odseku desať hovorí: „Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.“Akoby to nemalo byť samozrejmé, tak mu to treba pripomínať, no nútiť ho do toho nemožno. Napokon, kandidáti bývajú všelijakí. Starosta je spôsobilý na výkon funkcie, aj keď neovláda potrebnú legislatívu. Je vecou voličov, či im to prekáža. O tom, že starosta by mal mať povinnosť konať podľa platných zákonov a v ich medziach, nie je nikde v zákone zmienka. V sľube starostu sa uvádza: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky, Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“Teda nieže môže či musí konať len v medziach ústavy a zákonov, ako to majú predpísané úradníci v štátnej službe, ale ako volený funkcionár môže konať tak, ako mu jeho svedomie a vedomie kážu.

Stačí si zalistovať v tlači. Výkon funkcie starostu niekedy môže vyzerať aj takto: „Starosta Kráľa, obce v okrese Rimavská Sobota, počas sviatku Pamiatky zosnulých spôsobil v susednej krajine nehodu. Auto šoféroval opitý. Chodil zo strany na stranu. Všim­li si ho policajti, ktorí ho zastavili a prikázali mu fúkať. Starosta to odmietol a na jedného z policajtov zaútočil. Napadol aj lekára, ktorý mu chcel zobrať krv. V krvi mu namerali 1,6 promile alkoholu.“

Alkohol vôbec býva nezriedka príčinou konania podľa „najlepšieho vedomia a svedomia“: „Starosta Žehne havaroval opitý a spôsobil nehodu. Narazil rovno do policajtov. Napriek tomu vyšiel bez trestu. Nevzali ho ani do cely zaistenia, neriešili ho v superrýchlom konaní, hoci iných áno. Navyše policajt zabudol poslať uznesenie o vznesení obvinenia na prokuratúru a urobil to až po dvoch mesiacoch, až napokon prokurátor rozhodol o podmienečnom zastavení trestného stíhania.“

Ako vidno, niet nad to byť starostom kdekoľvek, kde tečie: „Starosta obce Králiky jazdil v noci z 18. na 19. decembra na vozidle Škoda Fabia. Pred jednou hodinou ho kontrolovala policajná hliadka, ktorá pri skúške zistila starostovi v dychu viac ako 1,3 promile alkoholu. Pri opakovanom teste po necelej hodine starosta nafúkal ešte viac, vyše 1,6 promile. Policajtom kládol odpor, preto ho spútali. Hodili ho na auto a dali mu putá, lebo bol agresívny, povedala susedka.“

A ďalší prípad za všetky ostatné, aby niekto nemal pocit, že príkladov je málo: „Starosta z okresu Žarnovica mal nehodu, po ktorej mu policajti v dychu zistili 0,68 mg/l alkoholu, čo je v prepočte 1,42 promile alkoholu.“

Aby sme neostali len pri alkohole, v obci Žehra mali už aj starostu analfabeta. Totálne negramotného. Ani toto nebola prekážka na výkon funkcie, až kým nezačal šafáriť s obecnými peniazmi a obec nevedela zdokladovať uhrádzanie bločkov za pohonné hmoty. Starosta údajne netušil, že nejaké problémy sú, keďže „nevie čítať ani písať, a preto sa necíti vinný“. Súd mu naparil iba podmienku a súčasne zakázal výkon volených funkcií na obdobie 24 mesiacov. A tak by sme mohli ešte dlho pokračovať.

Nie všetci sú, samozrejme, takí. Existujú i svedomití reprezentanti vôle voličov. Ibaže negatívne javy majú na rozdiel od tých pozitívnych oveľa väčšiu atraktivitu. A teda i publicitu. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú rast nespokojnosti. Podľa agentúry Focus takmer dve tretiny (60,9 percenta) voličov si dnes myslia, že starostovia a miestni poslanci presadzujú pri rozhodovaní v určitej miere svoje súkromné záujmy. V roku 2003 si to isté myslelo len 56 percent opýtaných. Aj to je vysoké číslo, len vidíme, že nespokojnosť voličov s výkonom verejných funkcií na komunálnej úrovni zreteľne stúpa. Takmer polovica opýtaných si dnes myslí (48,8 percenta), že v samospráve šarapatí korupcia a machinácie pri verejnom obstarávaní, stavebných konaniach či pri prenájme a predaji obecných bytov. Najnespokojnejší s výkonom samospráv sú voliči v Bratislavskom kraji, takých je tu takmer 71 percent. Je to azda preto, že tu sú obyvatelia občiansky vyspelejší a náročnejší. Pozerajú na prácu samospráv prísnejším okom, keď­že hlavné mesto a jeho okolie by mali byť nielen najlepšie aranžovaným, ale aj spravovaným výkladom celej krajiny. Realita však býva často ďaleko od žiaduceho stavu. Ak sú manipulácie s voľbami v medziach zákona, nie sú zakázané, preto sa môžu diať. Zákon neurčuje, ako dlho musí mať volič trvalý pobyt v danej obci, stačí, že ho má v deň volieb a zároveň dovŕšil vek 18 rokov. Tak sa stáva, že zrazu sa v priebehu pár dní či týždňov prihlási na trvalý pobyt v obci alebo mestskej časti podľa potreby niekoľko desiatok až stoviek voličov. Po voľbách sa zase odhlásia. Kandidát, ktorý potreboval takúto zábezpeku, získal daný úrad. Netreba pochybovať, že príchod dočasných prišelcov niečo silne motivovalo, ale kým nie je preukázané čo, nikto nič nebude namietať a tobôž nie trestať. Zmeniť by sa to už po rokoch takýchto skúseností azda dalo. A malo. Ale nedeje sa nič, nikoho to netrápi. Zopár domácich zašomre, že „my sme tohto starostu nevolili“, no už nikto sa nesnaží rozkrývať pozadie. Každý ráta s tým, že tiež bude raz potrebovať starostovu priazeň. Načo si ho poštvať, najmä ak starosta môže rozhodovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Čiže po svojom.

Voľby do obecných samospráv sú tu už o pár dní. Po toľkých rokoch slobodných volieb už vieme, že ich výsledky nie sú len prejavom našej vôle, ale aj iných faktorov. Niekedy môže lokálna politika vyzerať možno aj tak ako v jednej židovskej anekdote. Raz popoludní sa Sára a jej manžel, starosta malého mestečka, vybrali na prechádzku mestom. Keď šli okolo staveniska, kde práve vládol čulý pracovný ruch, zakričal jeden z robotníkov: „Hej, Sára! Ako sa máš? Dlho som ťa nevidel!“ Sára mu zamávala: „Ahoj, Avi, mám sa dobre, dúfam, že ty tiež!“Manžel sa zamračil: „To bol kto?“Sára sa usmiala: „Môj spolužiak zo školy. Veľmi milý človek. Kedysi som sa chcela za neho vydať.“ Starosta sa uškrnul: „Čože? Ty si sa chcela vydať za robotníka? No to by si urobila terno. Manželka murára. Pche.“ Sára pokrútila hlavou: „Omyl, môj drahý. Keby som sa za neho vydala, starostom by bol dnes on.“

VIDEO Plus 7 Dní