Tip na článok
 Ilustračné foto

Ivan Čeredejev: Čo ak by sa Robert...

... Fico rozhodol odísť z politiky? Keďže v poslednom čase sa objavili informácie, ktoré posúvajú krok predsedu vlády z pôvodnej roviny čistej teórie cez politologické špekulácie k realistickejšiemu zá­kladu, analýza dôsledkov takéhoto kroku by nemusela byť čírym mrhaním energie, priestoru v časopise a skúškou trpezlivosti čitateľa.

V každom prípade nebude od veci použiť v nej oveľa viac podmieňovacieho spôsobu, ako analýze obvykle svedčí. Pretože vôľa politika je rovnako vrtkavá ako šťastie v láske, ako priazeň krásnej ženy.

Ak by sa teda predseda vlády rozhodol odísť, niet pochýb, že taký krok by mal zásadný vplyv na celú slovenskú politickú scénu a spôsobil by značné straty (ako už pod Tatrami zľudovelo) naprieč politickým spektrom. Najsilnejšia strana by stratila vodcu, vládna koalícia lídra a opozícia úhlavného nepriateľa. V tom prípade by figúry na politickej šachovnici boli nútené revidovať svoje programové priority a zmeniť svoje stratégie. Pretože téma Fico bola roky jedným zo zásadných faktorov, ktoré tvorbu stratégií jednotlivých strán ovplyvňovali.

V súvislosti s možným odchodom súčasného predsedu vlády na Ústavný súd či do Bruselu by vzniklo hneď niekoľko zásadných otázok, na ktoré by bolo nutné urýchlene hľadať odpovede. Pre Smer by bolo doslova existenčne dôležité nájsť dôstojného nástupcu na poste predsedu strany a to je úloha z kategórie riešiteľných len s veľkými ťažkosťami. Keďže vo veľkej časti voličov strany sa značka Smer prekrýva so značkou Fico, dá sa predpovedať, že hlavnou úlohou nového lídra by bolo minimalizovanie voličských strát, ktoré by boli ťažké, hoci možno nie fatálne. Pri všetkej úcte ku kvalite kádrových rezerv strany, azda s výnimkou ministra vnútra, v súčasnosti nevidno medzi potenciálnymi korunnými princmi nikoho, kto by bol schopný osloviť voliča Smeru tak presvedčivo, ako to až do dnešných dní dokáže jeho súčasný predseda. Po značke Fico dnes siaha, povedzme, každý tretí či štvrtý konzument slovenskej politiky, kým značka Pellegrini, Raši či Maďarič by svoj neľútostný boj o miesto na politickom trhu musela vybojovať. Na výhru vo voľbách šarm ministra vnútra, sympatický vzhľad podpredsedu pre IT či uvážlivý tón ministra kultúry nestačia. A dokonca ani schopnosti odborníkov na politický marketing, ovládajúcich magické umenie premeny vody na kokakolu. Jednoducho, na víťazstvo Smer potrebuje Fica.

Ak by sa premiér rozhodol v politike definitívne skončiť, určite by musel zvažovať načasovanie takého kroku. Zákulisné informácie síce hovoria o jeseni tohto roka, ale asi bude rozumnejšie zobrať ako bernú mincu jeho čerstvé vyjadrenie o odhodlaní vyhrať parlamentné voľby piaty raz. Odchod na jeseň by strane poskytol čas, aby si nového lídra stihla vyprofilovať, víťazstvom vo voľbách o dva roky by si vybudoval úctyhodný pomník svojej úctyhodnej politickej kariéry.

Kto by však mohol na Ficovom odchode zarobiť? V prvom rade Dankova SNS. Viac než pravdepodobný proces presunu časti voličstva Smeru po odchode predsedu by mohol národniarom priniesť zaujímavé zisky, pretože veľká časť voličov Smeru vidí v súčasnom predsedovi parlamentu garanta pokračovania sociálnej politiky súčasnej vlády. Zvyšok časti voličov, ktorým by sa Smer bez Fica stal nezaujímavým, by sa potom presunul do iných subjektov - do Bugárovej strany určite v menšej miere ako do radov dnešnej opozície.

Možné politické oslabenie Smeru by znamenalo zároveň oslabenie politickej stability celej krajiny. Jedna zo základných téz Smeru, premiérom neustále opakovaných, vraví, že súčasná vládna koalícia nemá alternatívu. Podrobnejší pohľad na situáciu na politickej scéne, predovšetkým na jej opozičnú časť, musí nezainteresovaného pozorovateľa priviesť k smutnému záveru - totiž že premiér má pravdu. Oslabenie politickej váhy Smeru by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo ďalšie preskupovanie síl so všetkými sprievodnými javmi negatívnymi pre stabilitu, akých sme za štvrťstoročie existencie štátu zažili už niekoľko. Kombinácie koalícií po budúcich voľbách by boli divoké aj rozmanité, takže sa nimi v tejto chvíli neoplatí vôbec zaoberať. Bez ohľadu na mieru oslabenia Smeru sa však dá s určitosťou tvrdiť, že bez Smeru by sa funkčná vláda zostaviť nedala.

Z tohto pohľadu majú premiérove slová o odhodlaní doviesť stranu do volieb logiku. Ak nimi poprel svoje predchádzajúce výroky (ktoré neboli určené verejnosti, to treba zdôrazniť), je to zlá správa nielen pre komentátora, ale aj pre všetkých, ktorí by jeho odchodom zveľadili svoje volebné potenciály. Či už však úvahy o odchode politika, ktorý podstatnou mierou určuje vývoj krajiny už poriadne dlho, majú reálny základ, alebo sú len zbožným želaním jeho oponentov (a možno aj jeho ambicióznych spojencov), ilustrujú jeho pretrvávajúci vplyv, ktorý by sa nerozplynul zo dňa na deň ani po prípadnej abdikácii. So svojimi predchodcami rovnakého formátu, Mečiarom a Dzurindom, ho spája predovšetkým nepopierateľne úspešná politická kariéra. Prvý z menovaných mal na úspech v politike talent, druhý sa musel krvopotne naučiť víťaziť. Jeden ako druhý napokon v politike skončili, viac či menej slávne. A skôr či neskôr príde rad aj na ich nasledovníka. Kedy, kde a ako skončí súčasný premiér, zostáva teda ešte nejasné. Isté je len to, že v tejto chvíli niet na obzore nikoho, kto by sa jeho formátu aspoň približoval. Verme, že sa časom niekto nájde.

VIDEO Plus 7 Dní