Tip na článok
 Ilustračné foto

Ivan Čeredejev: Krajina po vražde

Vražda je ťažký zločin. Je popretím všetkých základných pravidiel, na ktorých stojí ľudská civilizácia. Je to odsúdeniahodný čin bez ohľadu na okolnosti, osobnosť páchateľa či obete.

Bez ohľadu na to, či jej motívom je pomsta, zištné či nebodaj ušľachtilé ciele, vášeň, alebo dokonca náprava krivdy. Svet nemôže vraždu akceptovať, pretože by tým ohrozil samotnú podstatu svojej existencie. Je jedno, či je obeťou dobrý, alebo zlý človek, mladý či starý, človek úspešný alebo stojaci na okraji spoločnosti, človek, o ktorom píšu médiá, alebo človek, ktorý píše o iných ľuďoch - novinár. V konfrontácii s brutálnym zločinom nemôže ostať ľahostajným žiaden človek s výbavou cítiacej bytosti.

Vo svojej kratučkej histórii zažilo Slovensko časy, keď vraždy plnili stránky tlače takpovediac denne. Keď sa kriminálne živly predháňali v eskalácii násilia s tichým súhlasom politických živlov. V atmosfére politicky striktne rozdelenej krajiny sa každá udalosť s temným pozadím automaticky stávala predmetom politického boja a bola interpretovaná ako politicky motivovaný zločin. A rovnako ako zvyšok spoločnosti boli aj novinári delení na tých, ktorí to so Slovenskom myslia dobre, a tých, ktorí Slovensku neprajú. Tí, ktorí Slovensku nepriali, sa stávali predmetom záujmu štátnych orgánov, špicľovania, zastrašovania a oficiálnymi miestami nominovaní na zoznam nepriateľov štátu. Bola len otázka času, kedy Slovensko spozná skutočný, politicky motivovaný zločin.

Od tých temných čias však uplynul nejaký ten rôčik či dekáda a krajina sa síce skôr váhavo ako rezolútne, ale predsa len posunula z oblasti sfér balkánskeho, ruského či ukrajinského zločinu smerom k štandardnému štátu, v ktorom sa právo rešpektuje a zlo trestá. Novinárske témy sa posunuli od tém rýdzo politických k témam ekonomickým a objektom záujmu novinárskej práce sa čoraz častejšie stávajú vzťahy a väzby medzi kapitálom a politikou. Od príbehov monitorujúcich zločin a jeho pohnútky ku skúmaniu podstaty ekonomického zločinu a podielu politiky na ňom. Nie je to privilegovaná práca a nie je bohvieako hodnotená. Vyžaduje špeciálne vedomosti, talent, odhodlanie a málokedy prináša hmatateľné výsledky. Za dvadsať rokov sa ekonomicky motivovaný zločin stal oveľa sofistikovanejším, siločiary spájajúce zločin s politikou takmer neviditeľnými. Novinár sa môže stať pre zločin nepohodlným a, ak sa mu podarí prekaziť obchod medzi politikou a zločinom, aj nežiaducim. Bol to aj prípad novinára, ktorý sa stal obeťou vraždy? Je zatiaľ zrejme priskoro robiť nezvratné závery, ale hoci Slovensko je väčšinu svojich dní nezaujímavou krajinou, spozornel celý svet. O novinárskej práci ako motíve vravia politici, médiá i polícia. Pre políciu je to motív najpravdepodobnejší či najlogickejší, pre médiá najpríťažlivejší a pre politikov, hlavne opozičných, najatraktívnejší. Zároveň je to motív najnepríjemnejší pre vládnych politikov a takým ostane, kým sa vražda neobjasní. Premiéra v tomto prípade dostihla vlastná minulosť či, presnejšie, jeho vlastné výroky na adresu novinárov. Bude ich mať denne na tanieri. Vypísanie miliónovej odmeny za informácie o vražde bude oponent vlády považovať za prázdne politické gesto. Skúsme ho však vnímať z tej lepšej stránky - ako pragmatický krok. Ak by sa totiž podarilo kúpiť informácie vedúce k objasneniu vraždy, milión by bol v takom prípade dobrá cena. Premiér by si zaň čistý štít nekúpil, ale prispel by na dobrú vec.

Ako už toľkokrát v minulosti, aj teraz záujem slovenskej, ale v tomto prípade i medzinárodnej verejnosti mení kriminálny prípad na politickú tému. Je to na škodu veci. Politici sú už tradične prví, ktorí majú v prípade jasno. Keď pred rokmi zavraždili prominentného právnika, mediálny priestor zaplnili vyhlásenia o politickom motíve a výzvy na obranu demokracie. Čas ukázal, že názory na prípad formovali oveľa viac horúce srdcia ako chladné hlavy. Dnes sa situácia opakuje. Opozícii padla do lona téma, o akej sa jej pred týždňom ani nesnívalo. A tak sa opäť množia vyhlásenia o ohrození demo­kracie, o návrate k mečiarizmu, o mafiánskom štáte, výzvy na odstúpenie ministra vnútra, policajného prezidenta (ak ešte nezazneli, určite zaznejú) a časom akiste i celej vlády.

Pred políciou tak stojí mimoriadne ťažká úloha. Bude pracovať pod enormným tlakom. Prípadu i atmosfére by prospeli okamžité výsledky, ale nič nenaznačuje, že by sa k nim mali vyšetrovatelia dopracovať. Niekoľko ostro sledovaných prípadov z minulosti nebolo dodnes objasnených. Niektoré pre administratívne prekážky vytvorené politikmi - napríklad únos prezidentovho syna. Ďalšie sa roky bezvýsledne preverujú, hoci na nich pracujú tímy špecialistov a verejnosť je čoraz netrpezlivejšia. To je napríklad osud prípadu Gorila, ktorý sa od začiatku zdal taký jasný, že malo byť len otázkou času, kedy sa aktéri politickej korupcie postavia pred súd. V tomto kontexte je teda značná dávka skepsy namieste aj v prípade vraždy dvoch mladých ľudí. Bez ohľadu na motív, bez ohľadu na to, kto a prečo si ju objednal a vykonal. Držme si palce, aby sa zločin podarilo objasniť. Pretože pre svet dnes Slovensko už nie je veľká malá krajina. Nie je to ani krajina v srdci Európy. Je to krajina, v ktorej vraždia novinárov, a svet ju tak bude vnímať ešte dlho po tom, ako sa prípad uzavrie.

VIDEO Plus 7 Dní